Moje meno je Dozoráčik.
Narodil som sa asi v roku 2016...či aj skôr? Aaach moja hlava plechová, skutočne si nespomínam kedy to presne bolo.
V poslednej dobe sa necítim nejak dobre. Celý som stuhnutý, cítim prázdnotu a mravenčenie v celom tele.
A tak som sa dnes vybral k lekárovi. Len tuto hen, na našu polikliniku. Moc som ich tu veru nenašiel. Vraj sa polovica z nich už presťahovala kade-tade po meste na ďalšiu jednu či dve "polikliniky" a tí, čo tu zostali mi aj tak nepomohli.
Lekári ma vyšetriť odmietali, vraj že nie som objednaný, nemám lístok od obvoďáka a vlastne ani pod žiadneho nepatrím, že ani poistenie nemám a koniec koncov vraj nemám ani srdce či čo to splietali.
Vyšiel som von a pri bráne som zostal stáť ako kôl v plote. Čo ja teraz budem robiť? Tak som tam len tak stál.
Odrazu pri mne zaparkovalo auto. Nejaká osoba ženského pohlavia bola niekoho zaviezť na poliklinike. Ako tu tak pri mne čakala, dali sme sa do reči. Predstavila sa mi ako PalKeška a vraj tu chvíľu bude pri mne čakať. A že to možno ani nebude chvíľa, keď sa u lekárov tak dlho čaká. I tak som jej vyrozprával, ako som dnes ja pochodil u lekárov. Nikoho nezaujímalo že pociťujem prázdnotu, že som stuhnutý a ani to, že mám akési mravenčenie, či skôr "pavúčenie" v celom tele.
Povedala, že sa mi pokúsi pomôcť. Odporučila mi ľúbiť čo najviac ľudí, vraj keď som taký prázdny, že by to mohlo pomôcť. Vraj aj vyzerám zle, že nemám zdravú farbu.
Povedal som jej, že neviem čo je to ľúbiť niekoho.
Odvetila, že to je keď máš niekoho v srdci.
"Lenže ja srdce nemám a čo to vlastne je?"
PalKeška sa len pousmiala a povedala mi, aby som chvíľku počkal...vtipná...však kam by som aj šiel?
Vošla do auta, vytiahla kadejaké veci, aké aktuálne mala v aute, čo to zmajstrovala v aute a po chvíľke z neho vyšla s niečim v ruke. Podišla ku mne a darovala mi moje vlastné srdce.
Povedala mi, že síce nemá tvar taký, aký má mať srdce, ale ku mne sa úplne hodí.
Vraj sa mi postará o to, aby som v ňom mal čo najviac ľudí...
Ale keď už budem mať to srdce, môžno ma nabudúce aj lekári ošetria. Možno mi aj pomôžu. Možno...
Možno zajtra bude pekný deň.
ale možno.... úú ale možno
ale možno mi zajtra nič nevýde"
Pomôž mu a zapíš sa mu do srdiečka (snáď už navždy) ♡
On sa za to bude na teba usmievať vždy, keď pôjdeš okolo.
Dozoráčika vytvorili rúčky ľudí z DOZOR HC.
DOZOR HC - Dobrovoľný Občasný Zber Odpadkov Rukami (Hlohovec)
Inšpirované aj projektom Zelená hliadka
DOZOR HC je neformálna skupina nadšencov, ktorí sa rozhodli tráviť viac času v prírode a prispievať k čisteniu Hlohovca a jeho okolia. Nie je nám totiž jedno, v akom prostredí žijeme.
Čo-to z našej filozofie:
– zbieranie (a ostatné aktivity) sú dobrovoľné - kto môže pomôcť, pomôže, kto práve nie, pomôže inokedy,
– nikoho nemožno nútiť,
– každá ochotná a pracovitá ruka je vítaná,
– zbieranie je pre nás oddych a relax,
– aj malý zodvihnutý odpadok a iný dobrý skutok sa ráta (detaily totiž tvoria celok),
– znovuzašpinenie vyčisteného miesta nás neodrádza.
- veľmi radi skrášľujeme naše mesto, vysádzame rastliny, odstraňujeme náletové dreviny, renovujeme, a robíme čo treba