Opis udalostí z nájdeného denníka. Denník sa našiel 20.8.2019 na bližšie nešpecifikovanom mieste.
18.10.1820
Konečne sa mi to podarilo! Postupnosť týchto čísel je zdá sa nemožná, ale ak sú moje prepočty správne, tak o štyri roky by som mal začať na tom pracovať po prvý krát. Niektoré veci sa mi síce stále nezdajú, ale navzdory všeobecnej iracionálnosti som tu. Žiaden pocit to nevie nahradiť, mám taký dojem, že niet cesty späť. Zrejme by som mal čo najrýchlejšie zmiznúť. Už len stačí obrátiť polaritu prúdu. Rovnobežnosť troch línií a spojenie v oblúku vyvolávajú spätný chod javu. I keď ten pocit z cesty nie je nič moc, tak výsledok a uspokojenie z toho, že moja štrnásťročná práca bola úspešná ma núti podstúpiť to znova.
10.1.1824
Volám sa Ondrej Baláž. Skutočne neviem, kam pri mojom výskume dospejem, ale myslím, že je rozumné začať písať tento denník - môj nápad spočíva v tom, že pokiaľ človek presiahne určitú hranicu, môže sa dostať na miesta o ktorých netušil, že ich niekedy navštívi. Ak by sa mi podarilo dostatočne spomaliť ten zvláštny jav, ktorý som objavil náhodou - tak myslím, že moje tvrdenie je relevantné.
15.7.1825
Ťažisko protipólov je v ich rohoch. Rozpätie je od nula celých štyri až po dvadsať otočiek. Po roku dôsledných výpočtov sa prvý raz chystám pustiť do laboratórneho testu môjho javu. Trúfam si povedať, že som možno prvý čo to vôbec niekedy spozoroval. Možno by som to mohol nazvať svojím menom? Rozmýšľal som nad fyzikálnou veličinou jeden Baláž, alebo jav Ondreja Baláža, uvidím, čo sa viac uchytí. Idem premýšľať ďalej.
17.7.1825
Snažím sa pochopiť Balážov jav hodiny, dni a týždne, zdá sa mi, že čas pri tomto pokuse strašne rýchlo uteká.
1.2.1828
Nemá to zmysel. Zistil som, že poznámky, ktoré som písal neuspeli, pri tom neviem prísť na to, kde mám chybu. Pár krát som si myslel, že ≈ 1.1/1.2×10^11/12 sa vyrovná tomu rýchlemu procesu, ktorý som spozoroval pri testoch, ale teraz viem, že to nemá význam. Naozaj to musím vziať z iného konca.
2.2.1828
Moje doterajšie zistenia.
8.4.1830
Pri ceste od rieky späť na môj dom do Molnošu, som sa pošmykol na jarnom blate a udrel som si hlavu, musím si dávať väčší pozor. Jarné blato býva klzké. Efekt toho bol však nesporný a bol to asi dar od Boha, lebo moja vízia, som zistil, že stále pokračuje. Nové možnosti sa mi zjavili priamo pred očami a videl som možnosť aplikácie Balážovho javu, na pár týždňov sa asi zase zavriem do mojej miestnosti.
15.4.1830
Neviem, či tieto dlhé pobyty pri mojich testoch majú dobrý vplyv na moje zdravie - netuším koľko zím som už premeškal. Ale možno výsledok bude stáť za to. Dúfam.
19.10.1834
Vyšlo to! Zrušením vzduchotesných priestorov vo vnútri tuby sa Baláže dostali do činnosti, lomítka v mojej rovnici boli predsa len na správnom mieste. Láskavý Pane na nebi! Neviem opísať pocit tejto radosti! Aspoň môžem vyjadriť výsledok - môj pokus s potkanom, ktorého som chytil v špajzi úspešne vyšiel a potkan sa znovu ocitol v špajzi, tento krát som ho tam našiel včera.
4.12.1838
Balážov jav som už dokázal popísať matematicky: 2x^5 - 19x^4 + 58x^3 - 67x^2 + 56x - 48 = faktor 4950. Pokiaľ otočím polaritu prúdu, tak dokážem zvrátiť proces a posunúť sa vpred.
8.12.1838
V tento deň môžem prehlásiť, že potkana nájdem v špajzi zase zajtra.
9.12.1838
Erwin mi už ráno škrabkal na dvere. Najbližšie to asi vyskúšam už priamo na sebe.
7.5.1839
Takže - volám sa Ondrej Baláž, vlastne, to som už raz písal. Rozum mi trochu vynecháva. Ospravedlňte ma. Na isto viem prehlásiť len to, že to bolo veľmi dávno. Každopádne som naspäť. Malá časť mojich výpočtov potvrdzovala možnosť nebezpečného úniku malej dávky Balážov, bol som asi moc nedočkavý v mojom očakávaní a aj tak som toto riziko podstúpil. Baláže asi unikli do priestoru, k tomu mi oťažieva pravá ruka, asi mám niečo s nervami, lebo vôbec si ju necítim, moje laboratórium je v troskách a dokonca mi ušiel aj potkan. Nič tu pre mňa neostalo. Kráter s troskami, akurát, ináč nič. Neviem, čo susedia spravia, lebo bol to celkom veľký výbuch. Najbližšie čo asi môžem teraz spraviť je zobrať svoje zápisky, aspoň to, čo z nich ostalo, svoj denník a vydať sa do špitálu.
7.5.1839?
Neviem, aký je deň, asi sa muselo stať niečo oveľa horšie, než čo som usúdil, že sa stalo. Každopádne, ruku si stále necítim a v špitáli mi nikto neotváral, dokonca ani kríž som na mieste nenašiel. Aj tie domy vyzerajú ináč, je ich viac. Možno, ak nájdem hájovňu, tak sa budem vedieť lepšie orientovať, kto vie čo sa tu stalo. Som zmätený, preto píšem rýchlo. Rozmýšľam, ako zistím, čo je za deň, alebo som v inom vesmíre?
8.5.1889
Ukradol som výtlačok novín z jednej verandy domu pri rieke. Ak je Galgenberg stále Galgenbergom, samému sa mi nechce veriť čo tam písali. Ale podľa týchto novín je dnes 8.5.1889. Ak by to aj bola pravda, tak spodná časť kondenzátoru musela prestať vyžarovať Baláže. Neviem teraz ovplyvniť ich tok a neviem sa vrátiť späť, pokúsim sa zohnať materiály.
11.5.1889
Chcem sa schovať pred všetkými tými tvárami, čo sledujú moju prítomnosť a tiež sú veľmi zvedaví čo si nesiem v tom kufri, v rozbitom dome predsa nemôžem prebývať, neviem ani, či je stále môj. Rozhodol som sa, že dnešný deň využijem na presun do lesa v ktorom som strávil svoje detstvo, poznám tam každý strom, južne od Kyneku. Z mojej chatky tam už toho veľa neostalo, nevadí, schovám sa tam aj tak. Materiály som zohnal, teraz už len dať veci do chodu.
11.9.1995
Neviem, čo horšie sa ešte môže stať, práve som vypálil druhú časť kondenzátoru. Tento deň asi prináša nešťastie. Celú noc som sa snažil o prepočítanie mojich výpočtov, chcel som sa vrátiť naspäť domov a s celou touto vecou skončiť, ale teraz viem, že naozaj už nie je návratu. Efekt otočenia polarity neutrónového prúdu nefungoval a tak prúd kondenzátoru ma znovu hodil dopredu, všeličo sa zas zmenilo. I les za ten čas vyrástol, a domček mi tak už úplne schátral. Nechce sa mi, ale momentálne staviam nový prístrešok.
1.1.1996
Okolo polnoci som videl na oblohe veľké farebné záblesky, vyzeralo to, ako keby hviezdy explodovali priamo pred mojimi očami, dúfam, že som svojím prístrojom nespôsobil žiadnu škodu v atmosfére. Keď nad tým teraz ráno uvažujem za triezva, za bieleho dňa, asi to bol nejaký rachot spojený s oslavami nového roku.
3.5.1996
Mám asi 35 rokov, ak som správne počítal, dnes mám narodeniny. Každopádne, podľa dátumu narodenia mám asi 191 rokov, cítim sa byť neuveriteľne starý. Ani si už nie som istý, či sa mi ešte vôbec oplatí vrátiť sa domov, aj tak som tam predsa nikoho nemal. Vari je lepšie nikoho nemať a nespôsobovať žiadnu bolesť mojou stratou, ako mať niekoho a každú noc premýšľať nad ich osudom?
18.9.1996
Dnes je to už viac ako rok, po poslednom presune, čo sa snažím kondenzátor každý deň opraviť. Myslím, že by som sa mal ďalej vyhýbať pocestným, i keď pár horárov si ma už všimlo. Energia sa mi pomaly vytráca, a všímam si, že už aj posledné Baláže vyhasínajú. Dlhšiu dobu mi už chýbajú moje zápisky, ale napriek tomu viem, že celková chyba nastala v hmotnosti a hustote presúvaného objektu. Erwina som preniesť dokázal poľahky, ale na presun ľudskej bytosti sú potrebné asi úplne iné jednotky, ktoré nemám tušenie ako vytvoriť.
11.9.2001
Snažil som sa o skok, aby som sa dostal dostatočne ďaleko - hádam pri pokročení technológie by sa podarilo opraviť tento prístroj. Ale doriti! Ladenie mojej poslednej márnej trochy Balážov sa mi vymklo spod kontroly, Baláže dosiahli svoju životnosť. Elimináciou posledných prvkov som preskočil len o pár rokov. Celkom posledná časť kondenzátoru mi priamo teraz vyhasína pred mojimi očami, a prístrešok mi asi počas tých rokov niekto zničil. Ach, tento deň už ani nemôže byť horší.
13.9.2001
Naozaj končím. Dokážem ho vôbec niekedy opraviť? Ešte natoľko vnímam, aby som vedel, že krv, ktorú mám v ruke by mala byť radšej v mozgu, pretože v ruke, ktorú si necítim, mi pri oprave nepomôže, je nadbytočná, musí ísť preč. Jednoducho musí. Ide preč!!
14.9.2001
Ráno som sa zobudil, mám horúčku, zimnicu. Trpím, ale hádam to nie je nič, čo by som neprechodil. Ťažko sa mi však chodí v tej extrémnej únave; pri nádobách na smeti som dnes našiel vyhodený plne funkčný bicykel, znovu sa mi zdalo, že by som vedel opraviť kondenzátor. A k tomu ma ešte aj dnes skoro našli muži, ktorí prechádzali cez les, nemám ale odvahu rozprávať.
15.9.2001
Slabnem, a pri premýšľaní, že amputovať si ruku v týchto podmienkach asi nebol najlepší nápad, som dospel k záveru, že mám otravu krvi. Dnes som sa znovu vydal hľadať pomoc, veľa vecí ma prekvapilo. I tie budovy ma prekvapili, už tu ostala len jediná známa vec, však upravenejšia, zvláštne, naposledy tu nebola, vnuklo mi to nápad. Radšej by som ale bez ďalšej pomoci nikam nešiel, nepoznám to tu a ďalej sa bojím ísť.
1.10.2001
Takže - volám sa Ondrej Baláž a umieram, nájdite kríž. Až v mojich posledných okamihoch som si uvedomil, že mne sa už nikdy nepodarí opraviť tento stroj, asi som nejako chorý z tých presunov, premýšľam pospiatku a ako viete, premýšľam. Žiaden človek nemôže vziať nádej, aj po mojej smrti, že raz sa to podarí opraviť niekomu inému, môže použiť chod na spätnú reakciu a môže prísť pomôcť. Istota časového paradoxu, však hovorí, že sa to nestalo, už by sa to ináč stalo a ono sa to nestalo. Rozhodol som sa tento stroj ukryť, pôjdeš popri pálených tehlách napravo, dnu a tam som to ukryl, všetko to tu vyzerá ináč, než som to poznal. Každopádne, trvalo to pár dní, kým som sa sem uchýlil, bez bicykla by to trvalo raz toľko, nech ti jeho pečiatka pripomína môj život. Dúfam, že je to tu v poriadku. Os, kondenzátor, všetko je tam, všetky moje poznatky o Balážoch sú v ukrytých veciach a popisujú ich chod.