7. apríla 1969 bol publikovaný prvý dokument "Request For Comments" RFC-1. Tento dátum je často uvádzaný ako symbolický dátum narodenia internetu.
Čo sú RFC dokumenty
Poznámka: Buzz sa vopred ospravedlňuje za neumelý preklad.
Tieto dokumenty, ktorých názov by sa dal preložiť ako "žiadosť o pripomienky", obsahujú špecifikácie alebo pravidlá, na ktorých je založené fungovanie internetu. Sú publikované v sérii, každý z nich má poradové číslo.
Vydávajú ich organizácie, ktoré sa zaoberajú vývojom a štandardizovaním fungovania internetu, napríklad IETF (The Engineering Task Force). RFC vytvárajú jednotlivci, alebo inžinierske skupiny a počítačoví vedci. Majú formu memoranda a popisujú metódy, správanie, vývoj alebo inovácie vo fungovaní internetu.
Niektoré (nie všetky) RFC dokumenty sa potom stávajú súčasťou internetových štandardov.
RFC-1
7. apríla 1969 bol úspešne vydaný prvý dokument RFC-1 s názvom "Hostiteľský software". Bol publikovaný ako časť ARPANETu. Rozpracoval návrhy ministerstva obrany USA spred 20 rokov a poskytol základy pre vedcov na začatie vývoja internetu.
Jeho cieľom bolo vytvoriť sieť počítačov spojených rýchlymi linkami, aby mohli poskytovať funkčnosť vtedajších knižníc spolu s pokročilým ukladaním a čítaním dát.
Posielanie dát vzdušnou cestou
Z času na čas, v RFC sa vyskytne suchý vedecký humor. Napríklad 1.4.1990 bol publikovaný RFC-1149 "A Standard for the Transmission of IP Datagrams on Avian Carriers", čo je v podstate štandard pre prenášanie dát pomocou holubov.
No a keďže počítačoví vedci sú tvory hravé a trochu šibnuté, tento prenos bol aj oficiálne implementovaný a otestovaný 28. apríla 2001.
Nórsky počítačový klub poslal takzvaný "ping" z jedného počítača na druhý. Začali o 12:15 a rozhodli sa posielať "ping" dátový paket každých 7,5 minúty. Predpokladali totiž, že sa im po ceste nejaké dáta stratia.
Bohužiaľ, ich sused mal takisto kŕdeľ holubov, a keďže bolo po dlhšom čase pekne, ich holuby sa rozhodli namiesto prenášania dát zalietať si s kamarátmi.
Po dlhšom čase sa ich holuby konečne nalietali do sýtosti a zamierili do miesta príjmu. Zachvíľu dostali telefonát z cieľovej stanice, že dáta dorazili. A čoskoro po tom im dorazili prvé dátové pakety naspäť. Dátový paket odmotali z holubacej nožičky, odmotali a oskenovali. Po malých opravách skenovaných dát uznali dátový paket za korektný a program "ping" konečne vypísal výstup:
64 bytes from 10.0.3.1: icmp_seq=0 ttl=255 time=6165731.1 ms
Zvyšné holuby prileteli naraz. Dva nemali žiadne pakety, lebo ľudia na druhej strane "linky" ich zabudli zavrieť v klietke a tak skrátka uleteli bez nich. Vrátilo sa 6 holubov, z toho 4 niesli dáta. Čas odpovede bol od 3211 do 6389 sekúnd, čo hrdo vyhlásili za nový rekord.
Bohužiaľ, k tomuto experimentu sa nikto nepridal, a tak doteraz nemáme štandardizovaný prenos dát pomocou holubov.