ROK #206 - Rosalind Elsie Franklinová, Jakub Traditional Cache

Rosalind Elsie Franklinová (* 25. júl 1920, Londýn - † 16. apríl 1958, Londýn) bola britská fyzikálna chemička a biofyzička, ktorá mala veľkú zásluhu na objavení a objasnení molekulárnej štruktúry DNA, RNA, vírusov, uhlia a grafitu. Hoci jej práca na uhlí a vírusoch bola oceňovaná už za jej života, jej zásadný podiel na objavení štruktúry DNA bol z väčšej časti uznaný a ocenený až po jej smrti.

Narodila sa do prominentnej britskej židovskej rodiny. Absolvovala jednu z mála súkromných londýnskych dievčenských škôl, na ktorých sa vyučovala fyzika a chémia - St Paul"s Girls" School. Vďaka tomu mohla pokračovať v štúdiu na Cambridgeskej univerzite, ktoré ukončila v roku 1941. Po získaní doktorátu v roku 1945 sa venovala výskumu röntgenového žiarenia a v roku 1947 začala pracovať v laboratóriu Johna Randalla, v prestížnom vedeckom pracovisku na londýnskom King"s College.

Existuje mnoho historických záberov, ktoré upútali populárnu predstavivosť, od vztyčovania vlajky na Iwo Jima až po divovlasého Alberta Einsteina, ktorý vyplazuje jazyk, ale len málo obrázkov je tak dôležitých a takých na nerozoznanie ako ten, ktorý vedci nazývajú fotografiou 51. Fotografia 51, ktorú zachytila anglická chemička Rosalind Franklinová v roku 1952, je rozmazaný röntgenový snímok zobrazujúci reťazec DNA extrahovaný z živého tkaniva - záber stavebných kameňov života, dvojzávitnicová štruktúra DNA.

Osudným sa stalo, že kolega odovzdal fotografiu 51 Jamesovi Watsonovi a Francisovi Crickovi skôr, ako mohla Franklin zverejniť svoje výsledky. Watson a Crick, kolegovia vedci, ktorí tiež pracovali na DNA, okamžite rozpoznali dôležitosť obrázku a krátko nato publikovali v roku 1953 svoj slávny článok v časopise Nature, ktorý ohlasoval novú éru v genetike. So všetkým šialeným pokrokom vo svete genetiky na začiatku 50. rokov 20. storočia to boli dva páry vedcov pracujúcich len 50 míľ od seba - Watson a Crick v Cambridge a Franklin a Maurice Wilkins z King"s College v Londýne - ktorým sa podarilo uzavrieť Svätý grál vedy o DNA presne v rovnakom čase. V tom čase vedci používali termín „gén“ na opis najmenšej jednotky genetickej informácie, ktorá sa prenášala z generácie na generáciu, no nevedeli, ako materiál v skutočnosti vyzerá. Watson a Crick strávili väčšiu časť roku 1951 skúmaním štruktúry DNA. Neuskutočnili žiadne vlastné experimenty so skutočnými DNA, namiesto toho vytvorili kartónové modely palíc a guličiek. Či už z konkurenčnej nevraživosti alebo neúcty - vedkyne predsa len nemali právo jesť v jedálňach na King"s College - Wilkins bez jej vedomia vzal fotografiu 51 Watsonovi, ktorý okamžite rozpoznal jej význam. So zavedenou štruktúrou dvojitej špirály zapadli na svoje miesto ďalšie kúsky skladačky DNA. Keď v roku 1953 konečne odhalili komplikované vzťahy medzi štyrmi typmi proteínových „priečok“ (A, T, C a G) a ich dvojitými cukrovo-fosfátovými chrbticami, Watson a Crick zverejnili svoje prelomové zistenia. Vo svojej práci z roku 1953 jej príspevok zmienili iba niekoľkými slovami. Jej zásluhy boli rozpoznané až na konci 60. rokov. Po práci na DNA viedla Franklinová tiež výskum na poli virológie. Najdôležitejší zodpovedajúci skok vpred sa týkal kopírovania. Rozopnutie všetkých párov A-T a C-G dvojitej špirály priamo v strede umožňuje telu reprodukciu vlastných buniek, navrhol Crick v druhom článku Nature, pretože dva vlákna, ktoré zostali, slúžili ako šablóny pre komplementárne nové reťazce. Jeho teórie o tom, ako sa prenášali genetické informácie, boli potvrdené experimentmi na konci 50. rokov 20. storočia. Rosalind Franklin by dospela k rovnakým záverom skôr, ako Watson a Crick, keby sa Fotografia 51 nedostala do rúk Jamesa Watsona.

Zomrela vo veku 37 rokov na rakovinu vaječníkov. Watson a Crick spolu s Wilkinsom získali za svoju prácu v roku 1962 Nobelovu cenu. Franklin zomrela o štyri roky skôr a cena sa neudeľuje posmrtne.

Tu žiadnu špirálu ani vývrtku nečakajte. Ani vy tu nerobte vývrtky, lebo sa okúpete. A prečo dnes práve tu? Lebo dnes je Jakuba a táto časť Pečnianskeho lesa sa volá Jakub. Jakubom touto cestou prajeme všetko najlepšie.