Rosalind Elsie Franklinová (* 25. júl 1920, Londýn - † 16. apríl 1958,
Londýn)
bola britská fyzikálna chemička a biofyzička,
ktorá mala veľkú zásluhu na objavení a objasnení molekulárnej štruktúry
DNA,
RNA, vírusov, uhlia a grafitu. Hoci jej práca na uhlí a vírusoch bola
oceňovaná už za jej života, jej zásadný podiel na objavení štruktúry
DNA bol z väčšej časti uznaný a ocenený až po jej smrti.
Krátky životopis
Narodila sa do prominentnej britskej židovskej rodiny. Absolvovala
jednu z mála súkromných londýnskych dievčenských škôl, na ktorých
sa vyučovala fyzika a chémia - St Paul"s Girls" School. Vďaka tomu
mohla pokračovať v štúdiu na Cambridgeskej univerzite, ktoré
ukončila v roku 1941. Po získaní doktorátu v roku 1945 sa venovala
výskumu
röntgenového žiarenia a v roku 1947 začala pracovať v laboratóriu Johna
Randalla,
v prestížnom vedeckom pracovisku na londýnskom King"s College.
Fotografia 51
Existuje mnoho historických záberov, ktoré upútali populárnu
predstavivosť, od vztyčovania vlajky na Iwo Jima
až po divovlasého Alberta Einsteina, ktorý vyplazuje jazyk, ale len málo
obrázkov je tak dôležitých a takých na
nerozoznanie ako ten, ktorý vedci nazývajú fotografiou 51.
Fotografia 51, ktorú zachytila anglická chemička Rosalind Franklinová v
roku 1952, je rozmazaný röntgenový
snímok zobrazujúci reťazec DNA extrahovaný z živého tkaniva -
záber stavebných kameňov
života, dvojzávitnicová štruktúra DNA.
Osud fotografie 51
Osudným sa stalo, že kolega odovzdal fotografiu 51 Jamesovi Watsonovi a
Francisovi Crickovi skôr,
ako mohla Franklin zverejniť svoje výsledky. Watson a Crick, kolegovia
vedci, ktorí tiež pracovali na DNA,
okamžite rozpoznali dôležitosť obrázku a krátko nato publikovali
v roku 1953 svoj slávny článok
v časopise Nature, ktorý ohlasoval novú éru v genetike.
So všetkým šialeným pokrokom vo svete genetiky na začiatku 50. rokov 20.
storočia to boli dva páry vedcov
pracujúcich len 50 míľ od seba - Watson a Crick v Cambridge a Franklin a
Maurice Wilkins z King"s College
v Londýne - ktorým sa podarilo uzavrieť Svätý grál vedy o DNA presne v
rovnakom čase.
V tom čase vedci používali termín „gén“ na opis najmenšej jednotky
genetickej informácie,
ktorá sa prenášala z generácie na generáciu, no nevedeli, ako materiál v
skutočnosti vyzerá.
Watson a Crick strávili väčšiu časť roku 1951 skúmaním štruktúry DNA.
Neuskutočnili žiadne
vlastné experimenty so skutočnými DNA, namiesto toho vytvorili kartónové
modely palíc
a guličiek.
Či už z konkurenčnej nevraživosti alebo neúcty - vedkyne predsa len
nemali právo jesť v jedálňach
na King"s College - Wilkins bez jej vedomia vzal fotografiu 51
Watsonovi, ktorý okamžite rozpoznal jej význam.
So zavedenou štruktúrou dvojitej špirály zapadli na svoje miesto ďalšie
kúsky skladačky DNA. Keď v
roku 1953 konečne odhalili komplikované vzťahy medzi štyrmi typmi
proteínových „priečok“
(A, T, C a G) a ich dvojitými cukrovo-fosfátovými chrbticami, Watson a
Crick zverejnili svoje prelomové zistenia.
Vo svojej práci z roku 1953 jej
príspevok zmienili iba niekoľkými slovami. Jej zásluhy boli rozpoznané
až na konci 60. rokov. Po práci na DNA viedla Franklinová tiež výskum na
poli virológie.
Najdôležitejší zodpovedajúci skok vpred sa týkal kopírovania. Rozopnutie
všetkých párov A-T a C-G dvojitej
špirály priamo v strede umožňuje telu
reprodukciu vlastných buniek, navrhol
Crick v druhom článku Nature, pretože dva vlákna, ktoré zostali, slúžili
ako šablóny pre komplementárne
nové reťazce. Jeho teórie o tom, ako sa prenášali genetické informácie,
boli potvrdené experimentmi na konci
50. rokov 20. storočia.
Rosalind Franklin by dospela k rovnakým záverom skôr, ako Watson a
Crick, keby sa Fotografia 51
nedostala do rúk Jamesa Watsona.
Záver kariéry a smrť
Zomrela vo veku 37 rokov na rakovinu vaječníkov.
Watson a Crick spolu s Wilkinsom získali za svoju prácu v roku 1962
Nobelovu cenu. Franklin zomrela
o štyri roky skôr a cena sa neudeľuje posmrtne.
Ku keške
Tu žiadnu špirálu ani vývrtku nečakajte. Ani vy tu nerobte vývrtky,
lebo sa okúpete. A prečo dnes práve tu?
Lebo dnes je Jakuba a táto časť Pečnianskeho lesa sa volá Jakub.
Jakubom touto cestou prajeme všetko najlepšie.
Ešte posledný edit pred archívom: bonusové číslo U=233