17. september 1947 sa v Zeleneči narodil Jozef Bednárik, slovenský herec a divadelný režisér.
Štúdium a začiatky
Absolvoval strednú umelecko-priemyslovú školu, potom vyštudoval v roku 1970 herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Po desaťročnom hereckom pôsobení svoje schopnosti venoval od roku 1981 už len réžii, najprv ako režisér Divadla Z v Zelenči, ktoré priviedol na vrchol ochotníckej slávy a ktoré zožalo úspech všade, kde účinkovalo. Neskôr bol režisérom v Divadle Andreja Bagara (DAB) v Nitre. Tam inscenoval okolo 40 titulov, z ktorých výrazný ohlas zaznamenal Shakespearov Titus Andronicus, Dom Bernardy Alby Federica Garcíu Lorcu, alebo Jarné prebudenie Franka Wedekinda.
Hosťovanie
Popritom Jozef Bednárik hosťoval so svojimi dielami na festivaloch v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Bulharsku, Monaku, Japonsku, v Spojenom kráľovstve, Izraeli a v mnohých ďalších krajinách. Na festivale v škótskom Edinburghu získal cenu kritiky za najlepšiu hudobnú inscenáciu - Gounodovho Fausta a Margaréty v naštudovaní Opery Slovenského národného divadla (SND).
Tvorba v Bratislave a Prahe
V roku 1990 prišiel do Bratislavy, kde sa po hosťovaní stal režisérom v Divadle Nová scéna, ktoré uviedlo počas jeho pôsobenia štvoricu muzikálových titulov, a to Evanjelium o Márii, Grand-hotel, Pokrvní bratia a Jozef a jeho zázračný farebný plášť. Súčasne pravidelne spolupracoval aj s opernými scénami. Najprv to bola Komorná opera v Bratislave, kde inscenoval Maniere teatrali a Číňanky. Neskôr so súborom SND zavŕšil svoju trilógiu francúzskych opier: Faust a Margaréta, Hoffmannove poviedky a Don Quijote. Potom nasledovalo päť baletných titulov na scéne Národného divadla v Prahe (Psycho, Malý pan Friedemann, Čajkovskij, Coppélia a Isadora Duncan). V roku 1996 Jozef Bednárik režíroval v pražskej Štátnej opere Rossiniho operu Turek v Taliansku a v roku 1997 svojho prvého Verdiho - Dona Carlosa v bratislavskej opere. Návštevníci pražského Národného divadla mu tlieskali za jeho inscenáciu opery Romeo a Júlia, ktorú na Festivale hudobného divadla ocenili ako najzaujímavejšiu opernú inscenáciu a nominovali na Cenu Alfréda Radoka.
Mimoriadnemu diváckemu záujmu sa tešili všetky opery, ktoré Bednárik režíroval v Opere SND, napríklad Carmen, Turandot, Don Carlos, Dcéra pluku a iné. Na pražských scénach dosiahol výrazné úspechy a veľký divácky ohlas aj ako muzikálový režisér (Rusalka, Dracula a Monte Cristo Karla Svobodu, Johanka z Arcu a Elixír života Ondřeja Soukupa, ako aj Angelika Michala Davida). Bednárikovu muzikálovú produkciu bolo možné vidieť aj v Nitre (Grék Zorba, prvý pôvodný slovenský muzikál Adam Šangala, Kabaret), v Prešove (Fidlikant na streche a Oliver!), v Bratislave v Divadle Nová scéna (Klietka bláznov a Donaha) a v divadle Aréna (Rocky-horror-show).
Svoj odchod z režisérskeho postu korunoval rozlúčkovými predstaveniami na všetkých slovenských divadelných scénach, pre ktoré pracoval, a v Prahe rozlúčkovým opusom Kráľovná Antoinetta v pražskom Divadle Ta Fantastika s Luciou Bílou v hlavnej úlohe.
Porotca a ocenenia
Jozef Bednárik vystupoval v úlohe porotcu v tanečnej súťaži Let"s Dance, televízni diváci ho mohli vidieť tiež v úlohe hádača v zábavnej šou Kto hovorí pravdu? a bol aj predsedom poroty v súťaži Muzikálový talent. Jeho splneným snom bol projekt Šansón Klub Jozefa Bednárika v jednej z reštaurácií v Bratislave.
V roku 1998 si režisér prevzal Krištáľové krídlo za inscenáciu muzikálu Fidlikant na streche v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Pri príležitosti svojho životného jubilea dostal v roku 2007 Cenu mesta Nitra za celoživotné dielo. Cenu Pavla Straussa si Bednárik prevzal v marci 2011 v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Ocenenie pomenované po lekárovi, filozofovi a humanistovi Pavlovi Straussovi udeľuje Kulturologická spoločnosť, katedra kulturológie a Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre.
Slovenský režisér Jozef Bednárik zomrel 22. augusta 2013 v jednej z bratislavských nemocníc.
