Čo sú to nebezpečné látky?
„Nebezpečné látky“ sú všeobecne chemické látky alebo kovy, ktoré sú – vzhľadom na svoje fyzikálne vlastnosti – bezprostredne nebezpečné a môžu viesť k vážnym zraneniam alebo smrti z rozličných príčin. Niektoré môžu spôsobiť zranenie pri kontakte samé, zatiaľ čo iné spôsobujú ublíženie v dôsledku chemickej reakcie s inými látkami.
Nebezpečné látky v domácnosti
Niektoré z najbežnejších domácich prípravkov môžu byť veľmi nebezpečné a môžu spôsobiť vážne poškodenie zdravia. Jedná sa o najrôznejšie čistiace a pracie prostriedky, dezinfekcie, osviežovače vzduchu, lepidla, riedidla, lampové oleje, lieky, repelenty, prostriedky pre ničenie rôznych druhov škodcov, hnojivá a dalšie množstvo chemikálií. Sú to rôzne tekutiny, prášky, granule a spreje, ktoré sa môžu veľmi ľahko dostať do tela ústami, sliznicou očí, nosem a kožou.
NAJČASTEJŠIE NEBEZPEČNÉ LÁTKY V DOMÁCNOSTI
Najčastejšie obsiahnuté nebezpečné látky v prípravkoch, s ktorými je možné sa bežne v domácnosti stretnúť, sú:
chlornan sodný - žieravina nebezpečná pre životné prostredie, využívaná k dezinfekcii a čišteniu odpadov (napr. Savo),
kyselina chlorovodíková - žieravá látka, môže spôsobiť vážne poleptanie, prísada čističov WC (napr. Domestos),
hydroxid sodný - silná žieravina, využíva sa ako čistič sifónov a súčásť čistiacich prostriedkov pre WC, kanalizáciu apod. (napr. Krtek),
kyselina octová - jej 4% až 8% roztok je používaný ako kuchynský ocot; i v tejto nízkej koncentrácii môže po vniknutí do oka spôsobiť jeho trvalé poškodenie,
peroxid vodíka - žieravá látka slúžiaca k dezinfekcii.
Ďalšou veľmi nebezpečnou skupinou sú látky horlavé, tj. ethanol, aceton, toluen, benzín, farvy, laky, riedidlá a ďalej propan-butan, ktorý je využívaný ako palivo do grilov, teplometov apod.
KLASIFIKÁCIA A ZNAČENIE NEBEZPEČNÝCH CHEMICKÝCH LÁTOK
Bezpečnostná klasifikácia je zaradenie nebezpečnej chemickej látky alebo prípravku obsahujúceho chemickú látku do skupín podľa toho, aké riziká sú s touto látkou spojené. Existuje celý rad skupín, do ktorých možno látky zaradiť - jedna látka môže byť zaradená aj vo viacerých skupinách.
Výstražné symboly nebezpečnosti chemických látok
Výstražné symboly nebezpečnosti na nálepkách obalov chemických látok obsahujú špecifické informácie o danom druhu nebezpečnosti (či sa jedná o horľavinu, výbušninu apod.). Výstražné symboly nebezpečnosti majú tvar červeno orámovaného štvorca postaveného na vrchol s čiernym znakom na bielom podklade.
H-vety a P-vety
Výstražné vety sú prvnou informáciou o tom, v čom je daná chemická látka nebezpečná a ako sa s ňou má bezpečne zaobchádzať.
Štandardné vety o nebezpečnosti (H-vety): popisují povahu nebezpečnosti danej látky alebo zmesi, prípadne aj stupeň nebezpečnosti.
Príklady H-viet:
H312 Zdraviu škodlivý pri styku s kožou.
H240 Zahrievanie môže spôsobiť výbuch.
Pokyny pre bezpečné zaobchádzanie (P-vety): sú standardné pokyny a doporučenia pre bezpečné nakladanie s nebezpečnými chemickými látkami a prípravkami.
Príklady P-viet P:
P281 Používajte požadované osobné ochranné prostriedky.
P102 Uchovávajte mimo dosah detí.
Vlastnosti nebezpečných látek
Za nebezpečné sú označené spravidla tie látky, ktoré predstavujú určité nebezpečenstvo pre živý organizmus alebo životné prostredie. Možno predpokladať, že nebezpečné látky majú jednu, prípadne aj viac z týchto vlastností:
• Horľavosť
• Výbušnosť
• Toxicitu
• Žieravosť
• Zdraviu škodlivé
• Dráždivosť
• Karcinogennosť
• Mutagenita
• Nebezpečné pre životné prostredie
• Radioaktivitu
V okamihu, kedy sa nebezpečné látky vymknú kontrole a ohrozujú živý organizmus alebo životné prosteedie, považujeme túto situáciu za haváriu. Veľmi dôležitá je správná identifikácia nebezpečnej látky.
IDENTIFIKÁCIA NEBEZPEČIA LÁTKY
Pre označovanie nebezpečnosti látky sú používané identifikačné čísla nebezpečnosti, ktoré sú známe ako Kemlerov kód alebo kód nebezpečenstva látky, čo je v súčasnosti najrozšírenejší systém označovania nebezpečenstva resp. pre prvotné rýchle určenie nebezpečenstva pri požiaroch a haváriách vzniklých pri manipuláciách s nebezpečnými látkami.
Identifikačné číslo nebezpečnosti je tvorené z dvoch alebo troch čísel, ktoré je v niektorých prípadoch ešte vpredu doplnené písmenom „X“ (napr. 23, 323, X 323). Identifikačné čísla nebezpečnosti vo všeobecnosti majú nasledovný význam:
Prvé číslo v identifikačnom čísle nebezpečnosti označuje hlavné nebezpečenstvo látky; ak postačuje k označeniu nebezpečnosti jedno číslo, doplní sa na druhom mieste nulou (60 - jedovatá alebo slabo jedovatá látka); zdvojenie čísla označuje intenzifikáciu príslušného druhu nebezpečenstva (66 - veľmi jedovatá látka) a prípadné tretie číslo označuje dodatočné nebezpečenstvo (663 - veľmi jedovatá kvapalná látka, horľavá alebo so sklonom k samozohrievaniu). „X“ pred identifikačným číslom nebezpečnosti znamená, že látka prudko reaguje s vodou alebo vlhkosťou, za vývoja nebezpečných plynov.
Niekoľko príkladov použitia KEMLER - kódu:
20 dusivý plyn, alebo plyn bez vedľajšieho rizika
22 podchladený skvapalnený plyn
223 podchladený skvapalnený plyn, horľavý
30 horľavá kvapalina
33 ľahko horľavá kvapalina (teplota vzplanutia pod 23°C)
X333 samozápalná kvapalina nebezpečne reagujúca s vodou
IDENTIFIKÁCIA NEBEZPEČNEJ LÁTKY
Jednotlivých nebezpečným látkam a predmetom, ktorých manipulácia podlieha medzinárodným predpisom sú priradené štvormiestne číselné kódy, ktoré každú látku jednoznačne identifikujú. Tento kód sa nazýva identifikačné číslo látky a medzinárodne je známy ako UN-kód. Je jedným z najčastejšie používaných systémov pre rýchlu identifikáciu nebezpečných látok, ktorého autorom je Organizácia spojených národov (UN). Preto je možné sa stretnúť v praxi alebo literatúre aj s jeho ďalším synonymom - číslo OSN.
BEZPEČNOSTNÉ ZNAČENIE NEBEZPEČNEJ LÁTKY
Bezpečnostné označenie je grafický symbol upozorňujúci na nebezpečné vlastnosti manipulovaného nákladu, ktorý si vyžaduje zvláštne podmienky pre prepravu, manipuláciu a skladovanie z dôvodu ochrany zdravia a života ľudí, materiálových hodnôt a ochrany životného prostredia. Bezpečnostné značky a výstražné tabuľky podľa jednotlivých predpisov majú nasledovné tvary a farbu:
a) bezpečnostná značka má tvar kosoštvorca o rozmeroch 100 x 100 mm a 5 mm od kraja majú čiernu čiaru vedenú rovnobežne po celom obvode kosoštvorca. Bezpečnostné značky, ktoré sa umiestňujú na vozidlá, cisterny s vnútorným objemom väčším ako 3 m3 alebo na veľké kontajnery, musia mať rozmery najmenej 250 x 250 mm.
b) výstražná tabuľka rovnostranný trojuholník, ktorý má po celom obvode čierny pás. Výstražný symbol je čiernej farby na žltom podklade. 
c) výstražný symbol znázorňuje nebezpečie spojené s používaním nebezpečnej chemickej látky alebo prípravku a má štvorcový tvar. Výstražný symbol je čiernej farby na oranžovožltom podklade s príslušným označením nebezpečia formou písmena na hornom okraji. 
OZNAČOVANIE PREPRAVNÝCH PROSTRIEDKOV
Dopravné prostriedky, ktorými sú prepravované nebezpečné látky a predmety, musia byť označené dvoma pravouhlými reflexnými oranžovými identifikačnými výstražnými tabuľkami, umiestnenými na prednej a zadnej strane dopravnej jednotky.
Tieto tabuľky musia byť vybavené identifikačným číslom nebezpečnosti látky (Kemlerov kód) - horný údaj a identifikačným číslom látky (UN kód) - dolný údaj. Požiadavky na označenie sa vzťahujú aj na nevyčistené a neodplynené snímateľné alebo nesnímateľné cisterny, cisternové kontajnery a batérie nádob, ako i prázdne nevyčistené vozidlá a kontajnery určené na prepravu voľne ložených nebezpečných látok a predmetov.
a) preprava po cestných komunikáciách
Dopravné prostriedky alebo cisternové vozidlá s jednou alebo viacerými cisternami prepravujúce nebezpečné látky musia byť označené na prednom a zadnom čele vozidla identifikačnou výstražnou tabuľkou s identifikačnými číslami látky a nebezpečia. Okrem toho musia mať na bočných stenách každej cisterny alebo cisternovej komory rovnobežne s pozdĺžnou osou vozidla umiestnené oranžové tabuľky zhodné s oranžovými tabuľkami umiestnenými na prednom a zadnom čele vozidla.
Pre dopravné jednotky prepravujúce len jednu nebezpečnú látku označenie oranžovými výstražnými tabuľkami na bokoch cisterny nie je potrebné, ak tieto tabuľky sú umiestnené na prednej a zadnej strane cisterny a sú vybavené predpísanými identifikačnými číslami (Kemler-kód a UN-kód). Bezpečnostné značky zodpovedajúce príslušným triedam nebezpečia musia byť umiestnené na oboch bočných stranách a na zadnej strane dopravnej jednotky
Ak uvedené typy dopravných prostriedkov prepravujú v cisterne niekoľko druhov nebezpečných látok, identifikačná výstražná tabuľka na prednom a zadnom čele vozidla nemá žiadne číselné označenie, na bočných stranách cisterny sú identifikačné výstražné tabuľky s príslušnými identifikačnými číslami nebezpečnosti a látky pre každý druh prepravovanej nebezpečnej látky. Bezpečnostné značky zodpovedajúce príslušným triedam nebezpečia musia byť umiestnené na oboch bočných a zadnej strane dopravnej jednotky.
b) preprava po železnici
Podľa spôsobu balenia a uloženia možno dopravu nebezpečných látok po železnici rozdeliť na kusovú prepravu v určených obaloch, prepravu v kontajneroch a kotlových vozoch. Kotlové železničné vozy prepravujúce nebezpečné látky sú označené na pozdĺžnej strane vozu v mieste vozovej nápisovej tabuľky identifikačnou výstražnou tabuľkou a bezpečnostnou značkou. Okrem toho kotlové železničné vozy prepravujúce stlačený alebo skvapalnený plyn sú označené 30 cm horizontálnym pozdĺžnym oranžovým pruhom.
HAZCHEM KÓD
Hazchem kód (Hazard Chemicals Code) je určený pre stanovenie prvoradých opatrení pri zásahu a môžeme ho definovať ako dvojmiestnu alebo trojmiestnu kombináciu znakov – číslic a písmen, ktorá poskytuje informácie o: - odporúčaných hasebných látkach, - odporúčaných ochranných prostriedkoch, - možnostiach zníženia nebezpečia látky pri úniku riedením vodou, alebo ohradením miesta úniku a zachytením látky, - zvážením možnosti evakuácie. Tento informačný systém je používaný vo Veľkej Británii, na Slovensku sa s týmto systémom rýchlej identifikácie môžeme stretnúť iba v zahraničnej literatúre a v podporných systémoch zásahových jednotiek hasičskej ochrany.
DIAMANT NEBEZPEČENSTVA
Vznikol v USA na základe praktických skúseností zásahových jednotiek požiarnej ochrany a znalostí požiarno-technických a toxikologických vlastností nebezpečných látok. Základný princíp vychádza z nutnosti odhadnutia a rýchleho posúdenia nebezpečia pri mimoriadnych situáciách s nebezpečnou látkou a poznania hlavných rizikových faktorov a to nebezpečenstva poškodenia zdravia (toxicita), nebezpečenstva požiaru (horľavosť) a nebezpečenstva reaktivity (chemická reakcia, výbušnosť). Štvrtým údajom uvedeným v diamante nebezpečenstva je informácia o možnosti použitia vody ako hasiacej látky. Súčasťou tohoto údaja je tiež upozornenie na špecifické vlastnosti niektorých látok, ako je napr. rádioaktivita. Označovanie nebezpečných látok sa prevádza značkou tvaru kosoštvorca so štyrmi farebnými poliami s číselným vyjadrením stupňa nebezpečenstva.
PREPRAVA NEBEZPEČNÝCH LÁTOK
Preprava nebezpečných vecí a látok cestnou nákladnou podlieha ustanoveniam medzinárodnej dohody ADR. Táto medzinárodná dohoda zatrieďuje jednotlivé nebezpečné látky a zároveň určuje aj limitné množstvá, pri ktorých preprave nie je nutné dodržiavať prísne ustanovenia dohody ADR. V praxi sa tieto limitné množstvá označujú ako výnimky z dohody ADR. Rovnako ako dohoda ADR aj limitné množstvá podliehajú častým zmenám a úpravám.
Železničná preprava nebezpečného tovaru v Slovenskej republike je vykonávaná podľa Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID), ktorý tvorí Dodatok C k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF). Predpis RID sa vzťahuje ako na vnútroštátnu, tak aj na medzinárodnú prepravu nebezpečného tovaru vykonávanú medzi členskými štátmi EÚ alebo medzi zmluvnými štátmi Dohovoru COTIF.
N 49° 12,C9H15N E 018° 45,Pb(CN)2
Cez certitude môžete overiť riešenie svojej kešky.
Nepreceňuj svoje sily a schopnosti. Nemusíš mať každú kešku.