Obec Vyšná Rybnica
Geografická poloha
Vyšná Rybnica je malá dedina, ktorá má o niečo viac ako 100 čísel domov na južných svahoch podhoria Vihorlatské vrchy v nadmorskej výške 220 až 230 m n. m. v údolí riečky Okna vyvierajúcej v malebnom jazere Morské oko, asi 10 km na sever od okresného mesta Sobrance. Keď vyjdeme z dediny do jej chotára,otvorí sa pred nami, pri pohľade od západu až na juhovýchod severným smerom, nádherný pohľad na Vihorlatské vrchy takmer výlučne s listnatými lesmi, najvyšším štvorhrbým Vihorlatom (1076 m n. m.). Pri pohľade južným smerom sa pred nami otvára panoráma najsevernejšej časti Potiskej nížiny - Východoslovenskej nížiny. Najsevernejšia časť jej katastrálneho územia od čias existencie stolíc (žúp) bola sú časťou severnej hranice Užskej župy so sídelným mestom Užhorod (Ukrajina) a v mladšej histórii,ako aj v súčasnosti tvorí severnú časť hranice okresu Sobrance,v rokoch 1960 až 1976 okresu Michalovce a Košického kraja. Obec má chotárne hranice na západe s Vyšnými Remetami a Remetskými Hámrami, na severe hraničí s Prešovským krajom,okresom Snina, s mestom Snina, obcami Stakčín a Kolonica, na východe pokračuje hranica medzi Prešovským krajom a okresom Snina s obcami Ladomirov, Strihovce, Hrabovská Roztoka, obcami okresu Sobrance - Ruská Bystrá, Hlivištia, na juhu s obcou Jasenov. Prevažnú časť katastrálneho územia tvoria lesy, ktoré v minulosti spolu s obrábaním pôdy tvorili základný zdroj obživy jej obyvateľov. Najnižší bod 183 m n. m. sa
Štát: Slovensko
Kraj: Košický kraj
Okres: Sobrance
Región: Zemplín
Nadmorská výška: 220 m n. m.
Rozloha: 40,08 km⊃2; (4 008 ha)
Obyvateľstvo: 395 (31. 12. 2021)
Hustota: 9,86 obyv./km⊃2;
Prvá pís. zmienka: 24.8.1418
Prvá písomná zmienka
Určiť presný termín vzniku obce je veľmi ťažké, ba nemožné, pretože o týchto skutočnostiach neexistujú písomné doklady. V dávnej minulosti sa viedli písomné záznamy len o skutočnostiach, ktoré boli istým spôsobom problémové (majetkové záležitosti, spory, krádeže, lúpeže a pod.). O skutočnostiach, ktoré nevyžadovali riešenie panovníkom alebo šľachtou, sa spravidla písomné záznamy neviedli. Z tohto dôvodu založenie obce nemožno dokumentačne doložiť. Jediný vierohodný doklad o existencii obce Vyšná Rybnica je v spisoch šľachtického michalovského rodu Stárayovcov, ktorí od prvej polovice 13. storočia vlastnili aj časti územia Užskej stolice. Ich významným šľachtickým sídlom v Užskej stolici bola obec Tibava, ku ktorej patrilo aj panstvo Jasenov. Prvý raz sa obec Vyšná Rybnica (Rybnička) spomína 24. augusta 1418 (possessiones Rybnychke) v listine, v ktorej kráľ Žigmund (kráľ rímsky a kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Srbska, Haliča, Vladimírska, Kumánie a Bulharska, markgróf Brandenburský a dedič Čiech a Luxemburska) potvrdzuje majetkovú držbu v Zemplínskej a Užskej stolici vranjanskému prepoštovi Albertovi. Medzi inými ide o tieto majetky: hrad Michalovce a dediny Vinné, Horná Trnava, Dolná Trnava, Šimonovce, Kaluža,Blatá, Klokočov, Varkond, oboje Zalužice, Nový Sačurov, Vrbovec, Starý a Nový Hažín, Lúčky, Malá Porubka, Laz, Stráňany,Dolná Zbudza, Horovce a Porubka patriace k hradu Michalovce. Ďalej dediny Blatné Remety inak nazývané Jasenov, Nemecká Poruba (Poruba pod Vihorlatom), Jovsa, Hažín, Rybnička (Vyšná Rybnica), Jasenov, Úbrež, Revište inak nazývané Závadka, Hnojné inak nazývané Revište, Fekišovce inak nazývané Revište, Dolné Revište, Budkovce, Dolné Remety, Ruskovce, Rybnica (Nižná Rybnica), Kajdanov, Žarovnica a Hlinník patriace k Jasenovu. Prepošt Albert, syn Gregora syna Jána syna Jakova z Michaloviec, sa zúčastnil na viacerých výpravách proti nepriateľom kresťanstva - Turkom. Spolu s Pipom z Ozory, temešským županom a správcom kráľovských soľných komôr a sedmohradským vojvodom Štiborom dobyl viacero miest, mestečiek a dedín, ako aj hradov a opevnení, ktorých sa zmocnili Benátčania. Tiež mal veľké zásluhy pri zjednocovaní rímskokatolíckej cirkvi na koncile zvolanom do ríšskeho mesta Kostnica. Následne sa dedina Rybnička (Vyšná Rybnica) spomína v dokumentoch zo 6. januára 1419, 22. februára 1419, 6. novembra 1448, 24. augusta 1449, 21. mája 1450. V dokumente z 3. marca 1451, v ktorom sa rozsudzuje spor o zálohové majetky medzi šľachticmi z Michaloviec a Tibavy, sa uvádza ako Malá Rybnica (Kysrebniche). So vznikom a rozvojom obce je úzko spätý aj jej názov. Vychádzajúc z pomaďarčeného slovenského slova jej názvu v prvej písomnej zmienke Rybnychke - Rybnička, možno povedať, že názov obce je odvodený od názvu riečky, na ktorej sa nachádza. O názve tejto riečky Rybnica (teraz Okna) je doklad z roku 1244, teda o viac ako 150 rokov skôr, než vznikla naša obec. Tento názov dostala nepochybne preto, lebo sa v nej vyskytovalo neobyčajne veľa rýb. Podľa jej názvu dostala meno aj obec Rybnica (teraz Nižná Rybnica). Prvá správa o nej je z roku 1333. Po vzniku novej osady Rybnička (teraz Vyšná Rybnica), od prvej polovice 15. storočia, sa rozšíril pre terajšiu Nižnú Rybnicu názov Nagyrybniche v zmysle Veľká Rybnica a pre Vyšnú Rybnicu názov Kysrebnyche v zmysle Malá Rybnica. Podľa autora knihy Dejiny osídlenia Užskej župy Ferdinanda Uličného názov Rybnička vyjadruje skutočnosť, že dedinu založili obyvatelia južnejšie ležiacej dediny Rybnica. S týmto názorom sa možno stotožniť, aj nie. Názov osady Rybnička sa nemusí odvodzovať od toho, že ju založili obyvatelia Nižnej Rybnice. Medzi Nižnou Rybnicou a Vyšnou Rybnicou už v tomto období existovala osada Jasenov, v ktorej sa nachádzalo správcovstvo pozemkov, na ktorých obe osady vznikli. Keby osada Jasenov neexistovala, dalo by sa predpokladať, že Vyšná Rybnica (Rybnička - Malá Rybnica) vznikla najprv ako časť osady Rybnica - Nižná Rybnica odchodom časti obyvateľov a založením novej osady, ktorá sa postupne osamostatnila. Obdobne ako osada Úbrež, ktorá vznikla odchodom časti obyvateľov z osady Jasenov, a založením novej. Pravdepodobnejšie je, že osada Rybnička vznikla ako samostatná osada v blízkosti sútoku potoka Rybnička (tak sa volá doposiaľ) s riečkou Rybnica (teraz Okna) a názov dostala podľa pomenovania tohto potoka. Zrejme preto, že po vzniku osady Rybnička (tá bola čo do počtu obyvateľov podstatne menšia ako skôr založená Rybnica), od prvej polovice 15. storočia, sa pre osadu Rybnica rozšíril názov Veľká Rybnica, teraz Nižná Rybnica a pre osadu Rybnička názov Malá Rybnica (v roku 1451 Kysrebniche),teraz Vyšná Rybnica. Názov našej obce od jej prvej písomnej zmienky v roku 1418 sa v jednotlivých obdobiach menil takto: rok 1418 Rybnychke, 1451 Kysrebniche, 1520 Kysrybnyche, 1773 Felsö-Ribnicze, 1786 Felschö-Ribnicze, 1808 Felsö-Ribnicze, Horní Rybnice, 1863-1902 Felsöribnyice, 1907-1913 Felsöhalas, 1920 Vyšná Rybnica, Vyšné Rybnice, 1921-1938 Vyšnia Rybnica.
Pamiatky
Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová neskoroklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1856-1857. Obnovou prešiel v rokoch 1921 a 1945. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium konchou. Nachádza sa tu ikonostas z doby jeho výstavby. Fasády sú členené polkruovo ukončenými oknami, veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Vodný mlyn, technická pamiatka, trojpodlažná stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1946-1952.
