Rada by som vás touto cestou upozornila na krásny strom, na ktorý sme ako partia "narazili" cestou z eventu GCA6W8B zo super série Kopček za kopčekom z vončovej dielne.
Pri uvedených súradniciach teraz nájdete strom, ktorý sa volá...
Dub letný
(česky: Dub letní, Křemelák, latinsky: Quercus robur)
Keď sme si tak vykračovali z Ležiska, ktosi zastavil pri tomto nádhernom dube a slovo dalo slovo, JankaNB krabičku, Yulko nápady, werrew súradnice a cache bola na svete :)
A tak vám môžem napísať niekoľko slov o jednom z našich najkrajších, najmohutneších a najdlhovekejších stromov. Zaujímavosť: dub v Dubinnom v okrese Bardejov je dokonca najstarším stromom na Slovensku so svojimi vyše 800 rokmi.
Dub bol od dávna stromom víl, škriatkov, božstiev mnohých národov a učencov. Napríklad ho mal v atribútoch Slovanský Perún, v Grécku boli Diovi zasvätené dubové háje a Druidi nosili vo vreckách žalude, lebo verili, že prinášajú šťastie, vyrovnaný život a plodnosť. No, a ak sa vám o dube bude snívať, znamená to šťastie.
Dub letný je náš pôvodný strom. Dobre rastie v zásaditej aj kyslejšej pôde bohatej na živiny. Je mrazuodolný, ale rastie v oblastiach cca do 1000 m n. m.
Drevo má nesmierne tvrdé a ťazké. Od dávna je veľmi cenené a okrem stavebníctva sa používal napríklad na výrobu pražcov pod koľajnice a mlynských kolies. Doteraz je veľmi žiadané vo vodnom stavebníctve, lebo jeho kladné vlastnosti sa vo vode znásobujú. Vyrabajú sa z neho napríklad sudy na whisky, ktorá v nich zreje a získava tak špecifickú chuť. Dokonca aj vinári radi používajú dubové sudy.
Strom má mohutnú širokú korunu a dorastá do výšky až 45 m. Je čiastočne neopadavý. Čo to znamená? Že hoc väčšinu listov na jeseň zhodí, do jari si časť listov na vetvách uchová a zhodí ich až keď začnú pučať nové listy.
Kvitne ešte pred rašením, niekedy na prelome apríla a mája. Je jednodomý, ale kvety má jednopohlavné. To znamená, že má kvety zvlášť samčie a zvlášť samičie, ale oboje na jednom strome.
Mladé lístky môžu byť jemne chĺpkaté, ale inak má listy hladké a na lícnej strane tmavšie ako na rube. Sú vajcovito predĺžené, do cca 12 cm dlhé, pérovito laločnaté.
Plody sú žalude. Sú pochúťkou pre lesnú zver, najmä sviňu lesnú. Kedysi prikrmovali žaluďmi aj ošípané, ale teraz sa zbierajú plody, v oktôbri až novembri, pre potravinárske účely. Na praženie ušúpaných semien, na tzv. žaluďovú kávu. Žalude sú aj rozpoznávacím prostriedkom pre jednotlivé druhy dubov. Dub letný má napr. žalude na dlhý stokách.
Pre liečivé účinky sa zbiera kôra. Ale pozor! Len so súhlasom lesnej správy. A len z mladých stromov cca do 10 rokov a v apríli. Takáto kôra osahuje veľa trieslovín. Staršia kôra ich stráca. Stará kôra je hrubá a popraskaná (vráskavá).
Odvar z kôry pomáha ako čajovina pri zápaloch sliznice tráviaceho traktu - zastavuje hnačku, zvonku pri zle sa hojacich ranách - krvácanie, pri hemeroidoch, kožných zápaloch, pri omrzlinách alebo zvýšenému poteniu, pri kŕčových žilách a niektorých ženských a detských chorobách.