Zvonica u Panáka.
Ide o jednoduchú drevenú zrubovú stavbu, dnes už pokrytú plechovou strechov, vežička je ukončená dreveným latinským krížom so strieškou. Bola postavená 4. mája 1905 na pozemku Jana Borisa z Radôstky. Zvon, ktorý je v nej umiestnený bol odliaty v roku 1872 v Trenčíne u zvonolejára Jána Zvillinga. Podľa tradície sa v osade Kadášovia v blízkosti zvonice U Panákov mal zdržiavať zbojník Juraj Jánošík. Dlhé rokz sa tu zvonilo ručne...elektrifikácia bola zavedená až v roku 2016.
Zvonice a zvoničky. Reč je o malých typických drevostavbách, ktoré sa u nás aj vo svete vyskytujú už celé stáročia. Sú, či skôr boli súčasťou života na dedivých mestách. Dnes sú skôr tichou pripomienkou života našich predkov i keď v niektorých dedinách stále nájdeme tradíciu ručného zvonenia. Tradičné ručné zvonenie a funkciu zvonárov na Slovensku dokonca zapísali do tzv. Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, čím mu bol udelený status hodnoty, ktorú si treba vážiť.
Vieš prečo vlastne zvonia?
Dôvodov, prečo počujeme zvonenie zvonov, je mnoho. Medzi tie najčastejšie patria náboženské tradície. Zvony môžeme počuť pri príležitosti, ako je zvolávanie ľudí na omšu, oznámenie úmrtia alebo pripomenutie času modlitby alebo na niektorých miestach dodnes pretvávajúce zvonenie informuje napríklad o aktuálnom čase, zvyčajne celé hodiny.
Ich výskyt siaha až do obdobia stredoveku, kedy sa takéto stavby začali objavovať s rozmachom výstavby kaplniek a kostolov. V našich končinách sa zvonice začali postupne budovať prevažne na dedinách a menších usadlostiach. Tam, kde sa postavil kostol, bola spravidla postavená aj zvonica alebo zvonička. V minulosti bolo mnoho kostolov zničených vojnami. Tieto drobné stavby tieto historické udalosti vďaka svojej nevýraznosti vo veľkej miere prečkali.