Maskovitá spona zo včasnej doby laténskej je dokladom prieniku najstarších keltských kmeňov do slovenských hôr už v období ich historickej expanzie, niekedy v 5.-4. storočí pred Kristom.
K objavu spony došlo už v roku 1974. Vtedy miestny zberateľ a nadšený záujemca o najstaršiu históriu invalidný dôchodca Gustáv Madigár si všimol, že na juhozápadnom okraji obce pri zemných prácach a najmä ťažbe piesku sa pravdepodobne ničia archeologické sídliskové objekty. Zistil, že v stenách pieskoviska v časti chotára „Prašnica" (tiež Lamošova prašnica) sa črtajú stopy po rôznych jamách-archeologických objektoch. Ich obsah začal pozorne vykopávať. Mimoriadne sa potešil, keď v jednej z jám okrem početných keramických zlomkov patriacich do púchovskej kultúry a črepov germánskej (kvádskej) i importovanej panónskej keramiky objavil aj pozoruhodný bronzový predmet, plasticky zdobený motívom ľudských tvárí. To ešte netušil, že sa mu podarilo urobiť senzačný objav, nájsť unikátnu včasnolaténsku maskovitú sponu datovanú do doby okolo roku 400 pr. Kr.
O náleze poskytol informáciu pracovníkom z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Aj tí iba postupne zistili, že v Slovenskom Pravne došlo k jedinečnému objavu. Od počiatku včas mohli konštatovať, že majú do činenia s výnimočným nálezom, neúplnym bronzovým spínadlom keltského pôvodu.
Typologická analýza ukázala, že ide o celkom unikátny exemplár z kategórie liatych masívnych maskovitých spôn. Esovite prehnuté telo spony zo Slovenského Pravna je zdobené tromi plastickými ľudskými maskami. Časť hlavice spony je odlomená a chýba aj účelové zapínacie zariadenie - vinutie so špirálou a ihla. Na jeho konštrukciu možno usudzovať iba podľa otvoru v mieste úst masky na hlavici spony; vinutie s oskou malo pravdepodobne tzv. samostrelový systém. Lúčik je oválne rozšírený, esovite prehnutý a zospodu dutý, podobne ako späť ohnutá nôžka. Je zdobený dvojicou reliéfne stvárnených antipodicky postavených ľudských tvárí-masiek. Spojenie oboch masiek na vrchole oblúka lúčika je realizované ozdobným terčíkom; vzniká dojem, ako by bol umiestnený na čele hlavy s dvoma tvárami. Horná časť nôžky nesie ďalšiu ľudskú masku, afrontovanúprotistojne k maske v dolnej časti lúčika. Plný prehnutý zachycovač je pretiahnutý do vtáčej hlavičky obopínajúcej oblúk pätky. Všetky tri ľudské masky sú stvárnené reliéfne, v rovnakom štýle a totožný mi prvkami. Zobrazujú mladé podlhovasté tváre so zúženou, takmer zašpicatenou bradou. Kým vypracovanie úst, očí a obočia je značne detailné, takmer s určitou snahou po individualizácii, naznačenie vlasov, brady alebo fúzov (s výnimkou strednej masky) chýba. Oči sú vypuklé, „mandľové", obrúbené perlovcovou šnúrou. Dlhý, rovný nos prechádza plynule do hladkého plastického obočia, esovite pre-hnutého, ukončeného dovnútra zatočenou volútou.
Maskovitá spona zo Slovenského Pravna je dosiaľ unikátnym nálezom svojho druhu, ktorý aj v širšom stredoeurópskom priestore zaujíma osobitné miesto. Napriek tomu, že v konštrukcii i stvárneni masiek vykazuje viaceré črty spoločné väčšine maskovitých spón a maskám vo včasnokeltskom umení vôbec (napr. podlhovastá tvár, mandľové oči, výrazné obočie), ako celok predstavuje zatiaľ originálny, čistotou štýlu jedinečný nález.
Pri interpretácii jedinečného nálezu maskovitej spony zo Slovenského Pravna, ktorá sa oblúkom dotýka dvoch dôležitých stránok najstaršej histórie tejto lokality a to včasnej doby laténskej a doby rímskej a preklenuje obdobie viac ako pol tisícročia, zostáva veľa hypotetického. Nespochybniteľným však je fakt, že územie dnešného Slovenského Pravna prinieslo slovenskej archeológii svedectvo európskeho významu.
Ikona kešky je na lokalite Lamošova prašnica, takže tu niekde bola spona objavená.
Povinné upozornenie: pri riešení tejto mysterky je potrebné otvoriť webstránku, ktorá sa nachádza mimo serveru Geocaching.com a teda môže byť rovnako nebezpečná, ako vaše bežné surfovanie po internete. Pri riešení nie je potrebné inštalovať žiadne špeciálne programy, ani spúšťať iné skripty.