Pamätné tabule v NMnV
V Novom Meste nad Váhom nájdeme mnoho tabúľ, pamätníkov a pomníkov, najmä v parku J. M. Hurbana a v historickom centre mesta. Ale keďže v čase publikovania tejto kešky už existovali 2 fyzické kešky + 1 Adventure Lab o danom parku, touto Mystery/Multi sa zameriame len na tabule starého mesta.
Július Gabriš – slovenský rímskokatolícky biskup, neskôr aj apoštolský administrátor. Narodil sa 5. decembra 1913 v Tesároch nad Žitavou, okres Zlaté Moravce. Po maturite na gymnáziu v okresnom meste sa v roku 1933 prihlásil do biskupského seminára v Trnave. Teologické štúdium dokončil vysvätením za kňaza Pavlom Jantausch, z bratislavskej Bohosloveckej fakulte 26. júna 1938. Následne nastúpil ako kaplán do dnešných Tekovských Lužanov (predtým nazývané Tekovské Šarluhy), ešte v tom istom roku bol preložený do Holíča a o rok neskôr do Stupavy. Od roku 1939 začal študovať na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, o dva roky neskôr bol menovaný za profesora na biskupskom gymnáziu v Trnave. V roku 1944 ukončil štúdium na Slovenskej univerzite a získal titul RNDr.. V roku 1950 po nátlaku štátnych úradov opustil miesto gymnaziálneho profesora, pričom štátny súhlas dostal len na miesto kaplána v Mojmírovciach, ale o rok neskôr sa stal dekanom v Jablonici a napokon v roku 1962 dekanom v Novom Meste nad Váhom.
20. apríla 1969 zomrel trnavský biskup Ambróz Lazík, pričom pápež Pavol VI. Vymenoval Júliusa Gabriša za trnavského apoštolského administrátora s právomocami sídelného biskupa. Predstavitelia vládneho režimu tým neboli príliš nadšený, no predsa len sa im Gabriš javil ako „menšie zlo“, a tak jeho vymenovanie akceptovali. Komplikovaná otázka vysvätenia Júliusa Gabriša za biskupa však stále ostávala otvorená. Začiatkom šestdesiatych rokov sa po skoro desaťročnom prerušení komunikácie znovuobnovili rozhovory medzi česko-slovenskou vládou a Vatikánom. Na Slovensku sa posledné oficiálne vymenovanie a vysvätenie biskupov uskutočnilo ešte v lete 1949, odvtedy sa vysvätenia robili už len tajne a títo biskupi často skončili vo väzení alebo boli nútení emigrovať. Keď v júni 1972 zomrel rožňavský biskup Róbert Pobožný, zostalo Slovensko bez jediného oficiálne pôsobiaceho biskupa.
Gabrišovo meno na post nitrianskeho biskupa oficiálne navrhol Vatikán už v marci 1971. Napokon až po ďalších dvoch rokoch rokovania, vo februári 1973, pápež Pavol VI. vymenoval a začiatkom marca 1973 Agostino kardinál Casaroli vysvätil v Nitre troch nových slovenských biskupov. Július Gabriš sa stal apoštolským administrátorom v Trnave a za svoje biskupské heslo si trefne zvolil CUM AUXILIO DIVINO (s Božou pomocou). Po zriadení slovenskej cirkevnej provincie koncom roka 1977 bola trnavská apoštolská administratúra povýšená na arcidiecézu a tak sa Július Gabriš stal prvým administrátorom trnavskej arcidiecézy. Na tomto poste pôsobil až do svojej smrti, v Trnave 13. novembra 1987.
Jozef Psotný – mladý poľnohospodársky robotník, obeť demonštrácie. 16. mája 1922 zorganizovali robotníci na tomto mieste veľkú demonštráciu, na ktorej sa zúčastnili robotníci všetkých priemyselných závodov mesta. Dňa 14. júna 1922 bol buržoáznymi četníkmi zastrelený 17-ročný Jozef Psotný, ďalších 9 robotníkov bolo ťažko a veľa ľahko zranených. Na rohu tejto budovy (Námestie Slobody 1) sa až do roku 1999 nachádzala pamätná tabuľa vytvorená v roku 1951, ktorá pripomínala túto ponurú udalosť. Dnes je presunutá napravo od bočného vchodu z ulice Komenského.
Stavba, na ktorej je umiestnená pamätná tabuľa, bola pôvodne meštiansky dom, postaveným niekedy v prvej polovici 14. storočia ako dvojpodlažný kamenný objekt, neskôr prestavaný okolo roku 1590 v renesančnom slohu, na žiadosť Františka Nádašdyho. Pod celou budovou sú rozsiahle stredoveké dvojpodlažné pivnice.
Anna Jurkovičová-Hurbanová – jedna z prvých slovenských ochotníckych herečiek. Narodila sa 6. apríla 1824 v Novom Meste nad Váhom, do rodiny učiteľa Samuela Jurkoviča a Kataríny Jurkovičovej, rodenej Filovej. V siedmych rokoch sa rodina presťahovala do Sobotišťa, okres Senica, kde otec prijal ponuku na miesto učiteľa. No len pár mesiacov po presťahovaní, keď mala Anna len 8 rokov, zomrela jej matka. Otec teda zostal na výchovu detí sám a jeho vplyv viedol dcéry k emancipácii, láske k národu a k umeniu.
Anna Jurkovičová nebola prvou ochotníckou herečkou, no výrazne prispela k rozvoju ženského divadelníctva na Slovensku a k emancipácii žien. V rokoch 1941 až 1942 vystupovala v ochotníckej družine bratislavských študentov, ktorí boli členmi Slovenského národného divadla nitrianskeho. Účinkovala vo veselohrách Divotvorný klobauk, Starý vozka Petra III a v tragédii Nevolníci aneb Isidor a Olga.
Mala priateľské vzťahy so štúrovcami a intenzívnejšie sa stretávala s Jánom Franciscim. Ten mal o Annu istý záujem, a venoval jej dokonca báseň Nezapomenuteľnej, ktorá bola vydaná ako súčasť zbierky Iskry zo zaviatej pahreby. Kvôli odporu štúrovcov k sobášu však Francisci uprednostnil národ, a tak sa Anna nakoniec vydala v roku 1945 za Jozefa Miloslava Hurbana. Samotný Štúr plne svadbu nepodporoval, snažil sa Hurbana presvedčiť, aby sa neženil a uprednostnil boj za národ. Sobáš sa konal 7. októbra 1845 v Sobotišti. Následne sa usadili na fare v Hlbokom, kde sa čiastočne venovali aj národnej otázke. Páru sa v roku 1847 narodil syn Svetozár, no už o rok musel Hurban odísť pre revolučné udalosti. V roku 1849 sa Hurban vrátil späť do Hlbokého a s Annou mali celkovo 5 synov a 4 dcéry. Po smrti Jozefa Miloslava Hurbana roku 1888 prežila Anna starobu u svojho syna Konštantína v Martine. Zomrela 2. februára 1905 a je pochovaná na Národnom cintoríne. Jej hrob nesie epitaf: „Verná dcéra slovenského národa“.
Markovičovci – rodina významných slovenských národovcov. Na dome Rudolfa Markoviča nájdeme pamätnú tabuľu venovanú 4 členom rodiny.
MUDr. Július Markovič – lekár, významná postava slovenského bankovníctva, osobnosť verejného života.
Narodil sa 21. decembra 1860 v Hrachove. Praxoval na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom aj národno-kultúrnom poli. Bol spoluzakladateľom a riaditeľom Ľudovej banky v Novom Meste nad Váhom a tiež aj spoluvydavateľom Považských novín. Pričinil sa o vznik Čítacieho kruhu v NMnV, ktorý usporadúval vlastenecké výlety. Je autorom knihy Nitriansky politický trestný proces (proti slovenským vlastencom). Zomrel 19. decembra 1913 vo Viedni.
JUDr. Rudolf Markovič – politik a advokát, obhajca práv Slovákov, seniorálny dozorca evanjelickej cirkvi, funkcionár Sokola.
Narodil sa 20. apríla 1868 v Hrachove. V rokoch 1878 až 1886 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, 1888 až 1895 na Právnickej fakulte univerzity v Budapešti. Ku koncu 1. svetovej vojny sa stal členom SNR a signatárom Martinskej deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1920 pôsobil ako zvolenský župan v Banskej Bystrici. Ako advokát obhajoval v súdnych procesoch predstaviteľov národného hnutia, napr. Svetozára Hurbana-Vajanského v roku 1898 alebo i 28 národovcov banskobystrického procesu v roku 1900. Za túto činnosť bol ako Slovák perzekvovaný uhorskými úradmi, počas 1. svetovej vojny internovaný. V ČSR sa stal funkcionárom SNS a Slovenskej roľníckej strany, neskôr agrárnej strany. Zomrel 21. novembra 1934 v Novom Meste nad Váhom.
JUDr. Ivan Markovič – právnik, novinár, sociálnodemokratický politik, minister aj poslanec za ČSSD, verejný činiteľ.
Narodil sa 3. júna 1888 v Myjave do rodiny Júliusa Markoviča a jeho manželky Ľudmily Boorovej. Vyštudoval právo na Budapeštianskej univerzite, v rokoch 1909 – 1914 bol šéfredaktorom literárneho časopisu Prúdy. Počas 1. svetovej vojny bol jedným z organizátorov československých légií v Rusku, obhajoval Masarykovu koncepciu odboja. Neskôr sa stal tajomníkom pobočky Čs. národnej rady v Rusku, kde jednal so sovietskou vládou. Na jar 1918 odišiel do Paríža, kde pôsobil ako tajomník Čs. národnej rady a šéfredaktor časopisov Československá samostatnosť a La Nation Tchèque. Bol ministrom obrany v Tusarovej vláde a neskôr podpredsedom Československej obce legionárskej. Na začiatku 2. svetovej vojny bol zatknutý v Prahe gestapom, bol väznený v koncentračných táboroch Dachau a potom Buchenwald, kde 16. februára 1944 zahynul.
Viera Markovičová – dcéra Svetozára Hurbana-Vajanského, manželka Rudolfa Markoviča, kultúrna pracovníčka.
Narodila sa 23. júna 1876 v Skalici. Aktívne pracovala v ženských a kultúrnych spolkoch. V roku 1934 usporiadala pozostalosť svojho otca. Spolu s manželom sa zapojila do kultúrneho a spoločenského života v Banskej Bystrici. Literárne nepracovala, no jej korešpondencia má dokumentárnu i literárnu hodnotu. Zomrela 21. januára 1946 v Novom Meste nad Váhom.
Michal Chrástek – literárny historik, bibliograf, redaktor a 1. tajomník Matice slovenskej. Narodil sa 29. mája 1825 v Novom Meste nad Váhom do rodiny Petra Chrástka a Barbory Chrástkovej, rodenej Hanulčíkovej. Študoval na gymnáziu v Trnave, Esztergome, v rokoch 1843 – 1844 v maďarskom Egri, v rokoch 1844 – 1850 teológiu v Banskej Bystrici a vo Viedni. Neskôr sa stal farárom v Žiari nad Hronom.
Ako študent spolupracoval s M. Rešetkom na Dejinách reči a literatúry slovenskej, ktorá bola základom jeho ďalšej bibliografickej práce. Vydal jeden z prvých spoločenských spevníčkov slovenskej folklórnej a umelej poézie, neskôr aj 1. zväzok zborníka slovenskej ľudovej slovesnosti. Pravidelne prispieval do Štúrových Slovenských národných novín a do Orla tatranského. Stal sa aktívnym aj v memorandovom a matičnom období ako organizátor národných podujatí. V závere života sa venoval kazateľskej literatúre. Zomrel 28. júna 1900 v Žiari nad Hronom.
Ku keške:
V waypointoch nájdeš 5 pamätných tabúľ s priradenými číslami od 1 po 5. Na každej z tabúľ pozorne sčítaj všetky arabské číslice a dostaneš hodnoty A až E. Pri tabuli Jozefa Psotného ber do úvahy obidve polovice tabule, pri tabuli Michala Chrástka nepočítaj tabuľku pridanú Maticou slovenskou s rokom 1995.
Dosaď tieto hodnoty do nasledovného vzorca a... to malo byť pôvodné zadanie. Keďže sa ale jedná o mysterku, vzorec na výpočet finálnych súradníc si budete musieť najprv nájsť. Potom už len tu over finálne súradnice:
Cez
certitude môžeš zistiť vzorec tejto kešky.
Happy caching!