„Ghúlové se plížej tmou, každýho hned sežerou, dívej se furt za sebe, jinak zbaštěj i tebe.“
— detský popevok
Ghúlovia sa ťažko opisujú. Čiastočne pripomínajú ľudí, ale celkovo sú úplným popretím všetkého ľudského. Hoci majú ruky a nohy ako ľudia, chodia po štyroch ako psy. Hoci majú desivo známe tváre, márne by v nich hľadal niekto akékoľvek známky citov, rozumu alebo aspoň iskry vedomia. Poháňa ich len jedna jediná vec: neukojiteľná túžba po ľudskom mäse.
Obvykle sa živia v malých skupinách. Keďže najviac si pochutnávajú na čerstvých mŕtvolách, objavujú sa všade tam, kde sa nachádzajú čerstvo vykopané hroby: na cintorínoch, v kryptách, katakombách a na bojiskách. Kedykoľvek sa naskytne príležitosť, lovia aj živých, najmä keď majú početnú prevahu.
V súboji jeden na jedného s vycvičeným zaklínačom nepredstavuje ghúl veľkú hrozbu, ale treba mať na pamäti, že zranení jedinci môžu prepuknúť do šialenej zúrivosti. V takýchto prípadoch útočia divoko, bez ohľadu na vlastnú bezpečnosť a ignorujú všetky zranenia. Treba tiež mať na pamäti, že ghúlovia sú obzvlášť nebezpeční za súmraku a v noci.
Kým sú niekedy vedené skupiny ghúlov ?
Cez
certitude môžete overiť riešenie svojej kešky.