„Pche, niet sa čoho báť. Ekimary? Tie nie sú nič iné než prerastené netopiere.“
— posledné slová neznámeho mestského strážnika
Tak ako iné upíry, ani ekimary nie sú – napriek tomu, čo by tvrdili dedinské klebetnice – nemŕtvi ľudia. Sú to príšery, ktoré sa objavili po konjunkcii sfér, a nemajú nijaký zvláštny vzťah k cesnaku, svätenej vode ani náboženským symbolom.
Na rozdiel od toho, ako ich vykresľujú balady a legendy, vôbec nepripomínajú krásnych bledých aristokratov s očarujúcim východným prízvukom. No podobne ako katakani a nekurati sa nápadne podobajú na prerastené netopiere. A tiež nepijú krv z krkov panien jemným uhryznutím ako bozk – svoju korisť roztrhajú dlhými ostrými pazúrmi a potom zo zeme zliznú rozliatu krv.
Ekimary sú nezvyčajne kruté a mimoriadne rýchle. Dokážu v krátkom čase zasadiť úder za úderom – takými silnými, že rozdrvia aj tú najlepšiu zbroj na kúsočky. Treba proti nim bojovať strieborným mečom a pamätať na to, že si vedia postupne regenerovať zdravie. Preto by sa ich človek nikdy nemal pokúšať „unaviť“ ani – bohovia chráň – čakať, kým vykrvácajú. Namiesto toho ich treba zložiť čo najrýchlejšie a, ak je to možné, telo spáliť na popol a rozprášiť ho do štyroch strán.
Čo hodíš po ekimare, aby si jej zabránil teleportovaniu?
Cez
certitude môžete overiť riešenie svojej kešky.