Poznámka nemenovaného kamaráta z Malaciek – Chcel by sa ísť ešte pozrieť do Levočských vrchov – kým tam nebude zase vojenské pásmo. Tak ma napadlo, že najvhodnejšie miesto na event bude pomaly
v strede Levočských vrchov na vyhliadkovej veži MARČULÍNA.
Levočské vrchy ponúkajú peším turistom a cykloturistom množstvo prírodných krás, oddych a nádherné výhľady. V lokalite je vyznačených okolo 340 km chodníkov vedúcich po spevnených lesných cestách členitým terénom. Jednou z najvýraznejších atraktivít je rozhladňa Marčulína na vrchu Javorina – Marčulína (1 225 m n. m.).
Vyhliadková veža Marčulína stojí na výnimočnom mieste – priamo na línii európskeho rozvodia. Voda zo západnej strany vrchu odteká do Baltického mora, zatiaľ čo z východnej smeruje do Čierneho mora.
Celková výška veže: 31,7 m
Hlavná plošina: 27,78 m nad terénom
Typ výhľadu: 360° panoramatické výhľady od Veľkej Fatry až po Poloniny, od Nízkych Tatier a Volovských vrchov až po poľské pohoria Gorce a Beskydy. Veža bola slávnostne otvorená 25. 7. 2025.
Jeden z vrcholov Levočských vrchov – Javorina (nazývaný aj Marčulína, 1 225 m n. m.) je špecifický tým, že ním vedie trasa Svätomariánskej púte ako aj Jakubská cesta, teda pútnická trasa vedúca z Levoče cez obec Jakubany do poľského mesta Piwniczna-Zdrój.
Všetky trasy Trasa Jakubskej cesty vedú do španielskeho mesta Santiago de Compostela a sú jednosmerné, ale z Levoče cez Marčulinu vedie tzv. spojka, ktorá spája slovenskú trasu prechádzajúcu Levočou s poľskou trasou prechádzajúcu kúpeľným mestom Piwniczna-Zdrój. Táto spojka je obojsmerná
a pútnici ňou môžu prejsť z jednej na druhú trasu.
Levočské vrchy sú pohorie na severe Slovenska. Je to celok Podhôlno-magurskej oblasti. Na severe susedí Spišská Magura, západným smerom sa rozkladá Podtatranská a južným smerom Hornádska kotlina. Na juhovýchode nadväzuje Branisko a Bachureň a východným smerom leží Spišsko-šarišské medzihorie.
Levočské vrchy sa delia na 3 podcelky, ktoré zahŕňajú 4 časti:
Levočská vysočina
Levočská vrchovina
Kolačkovský chrbát
Ľubické predhorie
Levočské planiny
Olšavická planina
Levočské úboče
Je to flyšové pohorie pozostávajúce z masívneho chrbta s najvyššími vrcholmi dosahujúcimi vyše 1 200 m. Z neho vybiehajú na všetky strany rázsochy oddelené hlbokými dolinami. Budujú ich mocné vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie.
Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, čo spôsobuje menej zrážok.
Vybrané vrcholy:
Čierna hora 1 289,4 m – najvyšší vrch
Siminy 1 287,2 m
Ihla 1 282,6 m
Repisko 1 250,8 m
Kuligura 1 250 m
Hrča 1 239,7 m
Zámčisko 1 236,4 m
Škapová 1 231,9 m
Kopa 1 230,7 m
Javorina 1 224,9 m
Čiernohuzec 1 216,3 m
Derežová 1 213,6 m
Rybovičov vrch 1 189,5 m
Vegetácia
Masívne a tažšie prístupné chrbty Levočských vrchov pokrývajú kompaktné smrekové lesy s hojnou prímesou jedle, najmä vo vlhkých dolinách. Na juhozápadnom a južnom okraji pohoria sa v miernejších polohách zachovali plochy bukovo-dubových lesov s prímesou jedle.
Jedna z niekoľkých dreveničiek, ktoré sú ešte v Toryskách. Po evente možnosť sa do jednej ísť pozrieť
s ochotnou pani starostkou.
Cesta na Marčulínu: Ubytovaní v Kováčovej vile a jednodňoví účastníci z Levoče objednaným busom
17. 10. 2026, odchod o 8:00 zo zastávky SAD Košická brána (na začiatku Kežmarskej cesty, P5),
8:10 Kováčova vila (tu nastúpim), 8:30 Závada. Poplatok za objednaný bus 5 eur / osoba.
V Závade nie je možnosť parkovania.
Zo Závady peši po žltej TZT na Zákruty, po modrej TZT Hrby, poľ. chata, po žltej TZT Pamätník SNP a stade cca 20 min. na vyhliadkovú vežu.
Účastníci, ktorí prídu autami do Torysiek, majú možnosť po modrej TZT od OcÚ na Hrby, poľ. chata a stade po žltej TZT Pamätník SNP. Tí čo budú parkovať pri cintoríne, prípadne Suchej doline – po cyklotrase
k Pamätníku SNP.
Po evente cca 13:20 po červenej TZT do ATC Levoča alebo až do Levoče s hľadaním kešiek.
Účastníci z Torysiek majú možnosť si pozrieť s ochotnou pani starostkou Torysiek po evente TT LXI jednu z dreveničiek (medzi 15:00 – 16:00 h) napísať do logu.
Do logu napíšte skadiaľ pôjdete na event.