Táto keška je venovaná jednej dôležitej súcasti geocachingu - ceruzke. Správny kešer ju musí mat stále pri sebe. Pri tejto keške to platí dvojnásobne. Budete ju potrebovať pri získavaní finálnych súradníc, po nájdení pri logovaní a možno vás ešte niečo prekvapí…
História ceruzky:
Predchodcom ceruzky bolo olovené písadlo. Jej vznik bol ovplyvnený nálezom prírodného grafitu (tuhy) neďaleko Borrowadelu v Anglicku v roku 1564 vtedy, ked búrka vyvrátila dub. Miestni pastieri využívali tuhu k označovaniu svojich stád. Tuha však velmi špinila. Preto bola rozrezávaná na štvorcové došticky a obväzovaná povrázkom alebo zapúzdrená drevom.
V roku 1662 otvoril v Norimbergu malý obchod s ceruzkami Fridrich Staedtler. V neďalekej dedinke Stein zacal v roku 1765 vyrábať ceruzky Kasper Faber. Tuhu viazal bavorským ílom. Za krátky čas, v rokoch 1790 až 1795, začali podobným spôsobom vyrábať ceruzky Nicolas-Jacques Conte vo Francúzsku a Josef Hardtmuth v Rakúsku. Obaja sa považovali za vynálezcov ceruzky.
Hardtmuth našiel prirodzenú cestu k výrobe jadra ceruzky rovnakou technológiou, ako sa vyrába keramika. Lisoval umelé jadrá vyrobené z ílu, práškového grafitu, sadzí a organického spojiva. Rôznym obsahom ílu a rôznym stupnom vypálenia získal jadra rozdielnej tvrdosti (tvrdosť sa označuje číslami alebo písmenami). Josef Hardtmuth získal na svoj objav patentný výmer. Položil základ priemyselnej výrobe ceruziek technológiou výroby grafitových jadier, ktorá nebola doteraz prekonaná.
Následovníci Josefa Hardtmutha, Ludvík a Karel Hardtmuthovci, vybudovali novú továreň v Českých Budejoviciach na výrobu ceruziek a keramiky. Voľba tohto miesta sa ukázala veľmi výhodná. A tak sa továreň od roku 1870 mohla špecializovať iba na výrobu ceruziek a dalších písacích potrieb.
Franz Hardtmuth uviedol na trh ceruzku zafarbenú na žlto. Nazval ju KOH-I-NOOR podla velkého indického žltého diamantu KOCH-I-NUR Hora svetla. Dodnes je najznámejším výrobkom firmy. Žltá farba sa u tejto ceruzky stala symbolom kvality a tak aj iní výrobcovia vyrábali ceruzky v tejto farbe. Pred prvou svetovou vojnou bola českobudejovická ceruzkáreň KOH-I-NOOR najväčšia na svete.
Prevládajúcim drevom pre kvalitné ceruzky je cédrové drevo, ktoré umožňuje dobré ostrenie a odoláva tlakom pri písaní. Z jedného cédrového stromu sa vyrobí v priemere 172 000 ceruziek. Používajú sa však aj iné drevá, napr. lipa.
Dnešná ceruzka narysuje čiaru dlhú 56 km alebo napíše priemerne 45 000 slov a môže sa 17-krát naostriť. Hrot ceruzky vydrží tlak 26 Mpa (2,6 kg/mm2).
Šifra:
K použitiu tejto šifry ma inšpirovala jedna bratislavská keška, za čo autorovi ďakujem.
ENVESENOAOAVSVTST
ATJDEOTYEEMSMRDSN
EIINIAMNDAASCUSCT
TETAESSLSTLTTYTDA
YUCAEPRPHSVAINDTA
TMOVNTSIVEYSTNTSL
TOURTOUDTIOVPEYDD
O keške:
Finálne súradnice vás zavedú na veľmi pekné miesto v Rajeckej doline do doliny Rybná. Môžete sa tam vybrat autom, na bicykli, v zime kľudne na bežkách. Po nájdení sa môžete osviežit v horskom potoku a nadýchat sa čistého vzduchu. So zameraním presných súradníc bol trošku problém takže sa spoliehajte viac na geonos, ale priateľ Google Earth to istí. Prajem vám pohodový lov.
Prosím nechajte krytie v pôvodnom stave. Krycí plech nemusíte vyťahovať. Potom sa tam spät zle zasúva. Stačí iba s citom vytiahnuť "klátik" pod ním v okienku a ceruzka je vaša. Ďakujem.