Okrem toho, že z tohto miesta je nádherný výhľad na oblasť Bystrickej doliny, je tento kameňolom aj pamätníkom najrozsiahlejšej stavebnej činnosti v tejto doline. Slúžil ako zásobáreň kamenia pri výstavbe Vodného diela Nová Bystrica. Ide o pieskovec, ktorý sa pre svoje dobré vlastnosti, stal aj stavebným materiálom.
V Bystrickej doline je z klubinského pieskovca postavených viacero stavieb, najmä na Rínku sv. Michala Archanjela v Starej Bystrici. Kameňolom, podobne ako samotný začiatok stavebných prác na priehrade, bol otvorený v roku 1983.
Za účelom výstavby vodného diela bol vybudovaný i cestný obchvat Starej Bystrice. Nalámané kamenie bolo prevážané ťažkou technikou jednak spomínaným obchvatom, ale i hore riekou Bystricou. Z dôvodu bezpečnosti tunajších obyvateľov bola pred otvorením kameňolomu vysťahovaná miestna osada Králikovci, nachádzajúca sa v jeho blízkosti. Po uzavretí kameňolomu v roku 1989 sa časť jej obyvateľov znova vrátila do svojich príbytkov. Samotná vodná nádrž sa po svojom otvorení v roku 1989 okrem úžitkových vlastností stala neplánovane i jednou z najkrajších oblastí Kysúc. Celkový objem nádrže je okolo 34 miliónov metrov kubických vody a celková zatopená plocha tvorí 181,4 hektára. Zásobuje pitnou vodou okresy Čadca, Kysucké Nové Mesto a Žilina.
V bezprostrednej blízkosti priehrady nie je vzhľadom na jej účel povolená rekreačná činnosť a športové rybárstvo. V kameňolome v obci Klubina boli nálezy fosílií predhistorických plazov, ktorých kamenné odtlačky sú osadené v kamennom priečelí budovy obecného úradu v Starej Bystrici. Podľa povesti Rudolfa Mattera, tvoril tento kopec s protiľahlým súvislý celok, čím vytváral prirodzenú hrádzu rieke Bystrica a celé zvyšné územie Bystrickej doliny tak tvorilo obrovské jazero.