This cache has been archived.

FroggyBearReviewer: Ahoj,

tvoja geocache je deaktivovaná už príliš dlho a bez tvojej odozvy na žiadosti o jej údržbu a obnovu.

Prechodné deaktivovanie kešky slúži na vyriešenie iba krátkodobých problémov, aby ju mohol jej vlastník v rozumnej dobe opraviť, alebo obnoviť. Obvykle to bývajú 4 týždne, potom je odporúčané uvolniť miesto pre prípadné nové kešky v danej oblasti.

Z tohto dôvodu musím kešku teraz archivovať. Prosím, ak sa ešte tak nestalo - vyzdvihni všetky jej pozostatky z terénu. Súčasťou hry Geocaching je aj zásada "Leave no trace" - nezanechať po sebe žiadne stopy, ktoré by mohli byť vnímané ako negatívny zásah do životného prostredia.

Pravidlá:
Archive or unarchive a geocache

Ďakujem za čas a kreatívne úsilie, ktorú si Geocachingu doposiaľ venoval.

FroggyBearReviewer (Michal) - Community Volunteer Reviewer for Slovakia
Geocaching.com | Help Center | Guidelines (Pravidlá) | Regional Guidelines

GC7KTE2 ▼

A cache by PalKeška Message this owner

Hidden : 3/20/2018

Difficulty:

Terrain:

Size: Size: micro (micro)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Pomník Viliama Šuleka
a Karola Holubyho

V rok založenia kešky si uctíme 170. výročie ich mučeníckej smrti.

Pomník Viliama Šuleka a Karola Holubyho pripomína revolučné udalosti meruôsmeho roku, pri ktorých boli popravení viacerí slovenskí dobrovoľníci.

Tento pieskovcový monolitický štvorboký pamätník v tvare postupne sa rozširujúceho pilónu a zakončený štylizovanou pochodňou je dielom akademického sochára Dušana Jurkoviča.

Pamätník bol umiestnený na svoje miesto v roku 1928 a nahradil pôvodný dubový kríž. Stojí v katastrálnom území mestskej časti Šulekovo.

V spodnej časti čelnej strany pamätníka je umiestnená pamätná tabuľa ako pietna spomienka na duchovný a historický odkaz týchto slovenských martýrov.

- zdroj -

- zdroj -

Šulek a Holuby sa dobrovoľne pridali k Slovenskému povstaniu,
ktoré bojovalo za národné práva Slovákov v rámci Rakúskej monarchie
a Uhorského kráľovstva.

Obaja boli ustanovení za komisárov
Slovenskej národnej rady: Viliam Šulek – sa stal komisárom v Krajnom,
Karol Holuby bol Slovenskou národnou radou poverený, aby sa stal komisárom pre obce Kostolné, Vaďovce, Hrušov, Horné a Dolné Bzince a Lubina.

Šulek aj Holuby boli uväznení v Hlohovci a odsúdení na smrť.
Viliam Šulek bol popravený 21. októbra 1848 a Karol Holuby 26. októbra 1848. Pred smrťou i na popravisku boli veľmi statoční,
nezriekli sa svojej zodpovednosti v Slovenskom povstaní
a vzali na seba vinu aj za svojich spoluobčanov.

Pamätník Šuleka a Holubyho

zdroj: Oficiálne stránky mesta Hlohovec, hlohovec.sk

Obeť dvoch mladíkov za slobodu slovenského národa inšpirovala slovenských tvorcov hneď po ich smrti.
Označili ich za martýrov a ich obete za ideálne príklady hodné nasledovania.
V roku 1849 im Janko Kráľ venoval báseň s názvom Duma dvoch bratov,
o rok neskôr vyšla smutnohra Jozefa Podhradského Holuby a Šulek.
Voľnejšie sa objavujú aj v Hurbanovej novele Slovenskí žiaci z roku 1853. Odlišný, polemický pohľad priniesla Záborského hra Holub, ktorá vyšla až v roku 1962.

Vzhľadom na miesto a charakter volím veľkosť mikro
Vkladám logbook, muglokartu, pero si prineste BYOP
Drží vďaka magnetom, preto dbajte na správne uchytenie pri ukladaní kešky na miesto.
Keš je viacmenej drive in.
Nakoľko ide o frekventované miesto (denne poobedné kolóny na moste), vyberte si čas odlovu na aute iný ako poobede (najhoršie je to asi v čase medzi 14tou až 17tou hodinou).
Aktuálnu situáciu na moste si môžete overiť -> tu <-
Prípadne môžete čakanie v kolóne vymeniť za odlov a kávičku na priľahlej pumpe, pri ktorej je k dispozícii aj ihrisko (oprava aktuálne je ihrisko premenené na parkovisko pre kamióny a veľké parkovisko pre osobné autá zredukované na asi 4 park.miesta)
Majte na pamäti, že ide o pietne miesto a kultúrnu pamiatku, preto sa prosím správajte náležite k danému miestu. Ďakujem

Viliam „Vilko“ Šulek
(* 21. január 1825, Sobotište – † 20. október 1848, Šulekovo)

Študoval na evanjelickom gymnáziu v Modre, kde ho učil Karol Štúr.
V roku 1848 býval u svojej sestry Ludviky Márie Štefánikovej v Krajnom.
Spolu s bratom Ľudovítom sa pridali k slovenským dobrovoľníkom a patrili k najvernejším pomocníkom Jozefa Miloslava Hurbana.
Slovenská národná rada ho v septembri roku 1848 vyslala ako splnomocnenca na spostredkovanie jej rozkazov a získanie dobrovoľníkov pre povstanie do Krajného a okolia.
V Krajnom sa pridalo 400 dobrovoľníkov a tí sa zúčastnili prvej víťaznej bitky 22. septembra 1848 v Brezovej pod Bradlom.
28. septembra 1848 utrpeli hurbanisti porážku, po ktorej museli ustúpiť na Moravu.
Vilko Šulek netušil o tomto ústupe a zorganizoval pri Krajnom ozbrojený odpor občanov voči maďarským gardistom, proti ktorým sa pridali aj obyvatelia Brezovej pod Bradlom a Myjavy. Cesty do Krajného zabarikádovali pozväzovanými bránami na bránenie polí a skryli sa za ne. Nápor maďarskej armády sedliaci nevydržali. Šulek ostal u švagra v Krajnom a neodišiel na Moravu ako mu radili.
Chytili ho a uväznili v Hlohovci. Maďari mu chceli odpustiť odpor proti ich gardistom, ak by zanevrel na slovenský národ, prešiel na maďarskú stranu a prisahal na maďarskú vlajku. Tento návrh Vilko Šulek odmietol a celú vinu za odboj v Krajnom vzal na seba. Preto ho 19. októbra 1848 štatariálny súd odsúdil, ako buriča a veliteľa slovenského povstania, na trest smrti obesením. Ten vykonali Maďari 20. októbra 1848.
Pred smrťou chcel predniesť svoju záverečnú reč, ale prerušili ho bubny a stihol vykríknuť iba: „Zbohom národe, pozdrav moju rodinu. Nech žijú Slováci, sláva slovanstvu!“
Jeho smrť opísal na Holubyho žiadosť evanjelický kňaz Karol Adamiš a poslal posledný pozdrav popraveného rodine Pavla Štefánika. Podľa Adamišových slov bol Šulek pochovaný 23. októbra 1848.
O 6 dni neskôr (26. októbra 1848) bol na rovnakom mieste popravený jeho kamarát Karol Holuby.

Karol Ján Holuby
(* 14. február 1826, Háj – † 26. október 1848, Šulekovo)

Od roku 1840 študoval na evanjelickom gymnáziu v Modre, kde sa zoznámil s Vilkom Šulekom.
K slovenským dobrovoľníkom sa pridal, keď prišli na Myjavu. Slovenská národná rada ho ustanovila ako komisára a 25. septembra 1848 ho ako splnomocnenca vyslala do obcí Kostolné, Vaďovce, Hrušové, Horné a Dolné Bzince a Lubina. Jeho úlohou bolo získať ozbrojenú podporu na boj, sprostredkovať rozkazy Slovenskej národnej rady a zásobovať povstalcov na Brezovej.
27. septembra 1848 odišli hurbanisti z Brezovej pod Bradlom smerom na Starú Turú, kde boli najviac ohrozovaní maďarským gardistami.
Maďari Starú Turú zapálili, keď zbadali blížiace sa vojsko.
V Lubine viedol Holuby proti maďarským vojakom ozbrojený odpor obyvateľov. Garda, prichádzajúca zo Starej Turej, narazila v Lubinej na väčší odpor. Preto začali strielať do obyvateľov, niektorých chytili a podpálili pár budov. Obec poslala vyslancov vedených Karolom Holubym a notárom Erdelským. Tí išli naproti maďarskému vojsku až k Horným Bzinciam. Tam ich Maďari zajali a odviedli. Garda vyhnala obyvateľov Lubiny násilím preč a podpálila dedinu.
Holubyho väznili spolu so 40 osobami v Hlohovci.
Štatariálny súd odsúdil Karola Jána Holubyho ako veliteľa slovenského povstania a buriča na trest smrti obesením.
On nič nezaprel a zobral vinu za viacerých ľudí na seba.
Bol popravený 26. októbra 1848 na rovnakom mieste ako 6 dní predtým Vilko Šulek. Deň pred obesením napísal báseň o divadle celej popravy.
Po tom ako sa dozvedel o hrdinskej smrti Vilka Šuleka povedal: „Čo plačete ľudia, toto je moja svatba. Ja s radosťou kráčam do náručia svojej nevesty.“ Pochovali ho 3 dni po poprave spolu so Šulekom.