Po Viedenskej arbitrazi zostali na okliestenom uzemi Slovenska z gemerskych trati (Brezno) - Tisovec - Jesenske , Plesivec - Muran, Plesivec - Slavosovce izolovane navzajom neprepojene useky, pristupne len peazou cez uzemie Madarska. Preto sa zacalo kratko po vzniku Slovenskeho statu projektovat i stavat niekolko novych zeleznicnych trati, tzv. "gemerskych spojok". Boli to trate Tisovec - Revuca a Lubenik - Slavosovce. Ich vystavbou sa malo dosiahnut priame spojenie do Slavosovskych papierni. Vystavba prebiehala klasicky, teda najskor sa stavali zlozite objekty (tunely, mosty) a k nim prilahle useky telesa trate. Postavene boli 2 tunely (pod Homolkou - 2401 m a Koprassky - 245 m) a nadherny klenuty zelezobetonovy Koprassky viadukt.
Prace na useku, v ktorom mal byt pod 424,8 m vrchom postaveny tunel, sa zacali v marci 1941 a pokracovali aj napriek dopravnym a zasobovacim tazkostiam rekordnym tempom. Uz 11.8.1941 sa mohla na stavbe useku konat slavnost z prerazenia tunela, ktoreho dlzka je 245 m a pred zarezom 314 m. Stavitelska firma dodrzala zadavaci termin, ale co je viac dolezite, ze razenie smerovej stolne sa odbavila bez urazu. K prerazeniu tunela mozno udat, ze smerova odchylka nebola vacsia ako 1 mm, v dlzke sa stala chyba iba 2,5 mm vo vyske 7 mm. Do doby zastavenia prac na vystavbe trate Slavosovce - Chyzianska Voda bol Koprassky tunel kompletne dokonceny, vratane portalov a bezpecnostnych vyklenkov. Cely tunel je vylozeny tvarnicami. Slavosovsky portal je postaveny z bieleho kamena.
Po skonceni 2. svetovej vojny sa uzemie, ktore bolo priclenene k Madarsku, vratilo spat Ceskoslovensku. Zeleznicna premavka sa obnovila po povodnych tratiach a tak ostali Gemerske spojky nedokoncene. Vystavba bola oficialne zastavena 31. decembra 1948.
Kratko po vojne bol vstup do Koprasskeho tunela z revuckej strany zablokovany branou a zo slavosovskej zamurovany. Niekolko rokov sa potom pouzival ako sklad ovocia a zeleniny. Dnes je vstupna brana na revuckom portali odstranena a v priecke na slavosovskej strane (mala by byt v dohladnej dobe odstranena uplne) je vyrubany otvor, takze tunel je priechodny, no nadalej nevyuzity. 27.5.2006 bol prijaty projekt s nazvom Investicna mapa okresov Revuca a Roznava, ktory spracovali urady prace, socialnych veci a rodiny v Revucej a Roznave. V ramci investicnej mapy ponuka obec Magnezitovce, ako vlastnik, dalsie vyuzitie pre Koprassky tunel. Tunel s plochou 220 m2 ponuka do prenajmu alebo na odkupenie. Tunel moze sluzit ako miesto pestovania sampinonov.
Zdroj: Tma na konci tunela
Zeleznice, vlaciky, tunely, ci viadukty su oblubenou temou vari kazdeho spravneho chlapca. Preto niet divu, ze sa na gemerske spojky prisli osobne pozriet i znami domaci majstri Pat a Mat. Zaujala ich najma nevsedna ponuka obce Magnezitovce - predaj celeho Koprasskeho tunela za ucelom pestovania sampinonov. Kedze sa vdaka brigadam na Vodnom diele Gabcikovo dostali k celkom slusnym peniazom (beton jednoducho vynasa), rozhodli sa prepisat investicnu mapu okresov Revuca a Roznava a vlozit svoje uspory do projektu s nazvom Opras Kopras. Namiesto jedlych hub sa vsak trendovo zamerali na zdravotnictvo a v tuneli dnes vo velkom pestuju bio-penicilin a ine antibiotika.
Sir Alexander by mal radost.
Manual na najdenie skryse podla Pata a Mata:
1. Zdroj svetla pouzitelny v tuneli, lebo v tuneli byva tma
2. Vojdenie do tunela jednym z portalov
3. Najdenie bezpecnostneho vyklenku, ktory ma po lavej strane cislo "7."
4. Najdenie trojciferneho cisla "XYZ" na zemi pri tomto vyklenku.
4b. Ak cislo neviete precitat, najdete ho aj v starsich logoch.
5. (v lubovolnom poradi:) Vyjdenie z tunela a vypocitanie suradnic kesky podla bodu 6.
6. N 48° 40.[Z+1][Y+1][Y+2] E 020° 14.[X][Z+1][X-1]
7. Dohladanie kesky na suradniciach ziskanych v bode 6.
8. Zalogovanie, vratenie kesky a jej ulozenie do povodneho stavu