Obec Valaská Belá nie je osadou čistého typu. Najstaršie domy boli stavané do podoby kruhovej, netvoriac domorad, ale takzvané „grunty“. To znamená, že domy, nielen obytné, ale i hospodárske stavby boli postavené okolo spoločného dvora (k najznámejším gruntom patrili – Slugňov, Labov, Tantošov, Králov, Topákov grunt...) Spoločné mali kamenné, jednoposchodové komory. Pred komorami boli pitvory, ktoré mali tvar oblúkových výklenkov, zvané rampúchy. Jednotlivé grunty boli od seba vzdialené 100-150 m. Tým obec nadobudla pretiahnutý tvar.
1 až 2 grunty (niekedy aj viac) tvorili laz. Najväčším lazom bol Bukovec, ktorý mal okolo 30 domov. Spolu bolo 99 lazov.
Niektoré lazy sú od centra obce vzdialené 5-6 km. V zime bol k nim prístup neľahký a tieto miesta boli odrezané od sveta. V lete tam bol nedostatok vody, a preto obyvatelia boli nútení chodiť pre vodu viac ako 1 kilometer. Ľudia na lazoch žili ťažký život a vo všetkom boli odkázaní len na svoje vlastné sily.
Obyvatelia lazov boli príslušníci jednej rodinnej vetvy alebo jednej rodiny. Názvy lazov boli pomenované podľa jednotlivých rodín (napr. Kochanovci, Pánisovci), alebo podľa zemepisných oblastí (pod Skalkou). Niektoré postupom času zanikli. Ťažké životné podmienky nútili ľudí sťahovať sa dole do dediny. V súčasnosti žijú ľudia len na niektorých lazoch. Väčšina domov na lazoch je prestavaná na rekreačné chaty a chalupy.
Ku cache
Prístup je možný z niekoľkých strán a to po červenej značke z obce Zliechov , po červenej značke od chaty Homôlka alebo po ceste od Valaskej Belej na Škrípov a odtiaľ ďalej po lesnej ceste.
Zdroj :
Valaskabela.sk