História baníctva na Zlatej Idke XV.

Pre urýchlenie razenia štôlne Breuner začali hĺbiť v roku 1847 v hlavnom údolí šachtu s názvom Svajczer (60m hlbokú) z ktorej sa po tom protičelbami razil určitý úsek štôlne Breuner. Ďalší úsek sa razil pomocou protičelby a to zo šachty Radig. Prerážka sa uskutočnila v r 1875. Použili tu ťažné zariadenie poháňané vodným kolesom o priemere 10m.

G. M. Svajczer sa narodil 11. júna 1784 v Košiciach. Jeho otec a starý otec boli v službách mesta a súčasne podnikali v baníctve, a tak už v rodinnom prostredí chlapec získaval nielen základné vedomosti z tohto odvetvia, ale aj rozumový a citový vzťah k nemu. Po skončení gymnázia ho začiatkom novembra 1802 prijali za praktikanta pri vrchnom inšpektorskom úrade v Smolníku. Táto prax bola nevyhnutná pre prijatie za poslucháča na Banícku akadémiu v Banskej Štiavnici. Po ročnej praxi tam začal v školskom roku 1803/1804 aj reálne pôsobiť a štúdium absolvoval s vynikajúcimi výsledkami. Z tohto dôvodu mu Dvorská komora vo Viedni umožnila študijnú cestu po banských revíroch monarchie a neskôr (v roku 1807) mu ponúkla miesto v Smolníku, kde vykonal pred štúdiami prax. K takmer zabudnutým zlatoidanským ložiskám sa Svajczer dostal podľa všetkého prostredníctvom dokumentov svojich predkov, ktorí tam podnikali. Ich štúdiom dospel k záveru, že tamojšie bane ešte nemôžu byť vyčerpané. Obhliadka starých dobývok ho o tom uistila ešte väčšmi. Keď na Vrchnom inšpektorskom úrade v Smolníku so svojou myšlienkou znovuzrodenia baníctva v Zlatej Idke nepochodil, obrátil sa na Dvorskú komoru do Viedne, kde bol úspešnejší. Začiatky na novom pôsobisku boli nesmierne ťažké. Nedostatok skúsených baníkov, nepriazeň smolníckeho banského úradu a osudu, keď ostal zavalený dva dni v starej štôlni, tým všetkým bol deň po dni skúšaný. Aj napriek tomu vo svojom úsilí zotrval, čo prinieslo čoskoro svoje ovocie. Keď po deviatich rokoch odchádzal zo Zlatej Idky v ústrety ďalším životným osudom, baníctvo tam vstávalo z kolien. Zásoby rúd, ktoré overil a odovzdal do ťažby, priniesli eráru vysoké zisky. Aj preto sa Svajczer považuje za osobnosť, na ktorú môže byť celá geologická a banícka verejnosť hrdá.
ZDROJ: http://baneidka.pipoline.com/index.html(osobné poďakovanie Oto Pecuch za poskytnute info a foto.) http://www.abov.eu.sk/zlataidka/sk/historia.html http://banskacesta.eu/obce/data/uploads/zlata-idka/zlata-idka.pdf http://zbsc.eu/download/exidka.pdf http://www.dobsincan.estranky.sk/clanky/vyznamne-osobnosti-mesta--dobsina.html https://www.researchgate.net/publication/279538941_Historicka_tazba_rud_a_kvalita_prirodneho_prostredia_v_okoli_obce_Zlata_Idka