V roku 1974 bolo Oravské hradné bralo zaradené do zoznamu národných prírodných pamiatok. Celková výmera chráneného územia je 3,62 ha. Dôvodom vyhlásenia ochrany je impozantný geomorfologický výtvor 112 m vysokého brala, ktoré vyčnieva nad riekou Oravou a nachádza sa na ňom Oravský hrad. Výskyt vápnomilnej vegetácie.

Niečo z geológie

Výrazné bradlo nad tokom rieky Orava v Oravskom Podzámku, na vrchole ktorého bol postavený Oravský hrad. Orograficky patrí do Oravskej vrchoviny. Po geologickej stránke predstavuje bradlo zložené z jurských a spodnokriedových hornín, najmä vápencov. Vrásnením boli vytrhnuté kryhy jurských vápencov vhnetené do vrchnokhedových slienitých usadenín. Jadro pôvodnej synklinály tvorili svetlolavicovité vápence vrchnej jury - spodnej kriedy (titón-neokóm). V ich podloží, na oboch okrajoch synklinály, vidieť červenkasté a zelenkasté radiolarity malmu. Táto poloha je v južnom krídle pretrhnutá a priamo pod vápencami titónu-neokómu je súvrstvie liasu, tvorené prevažne škvrnitými vápencami s hojnými amonitmi.

Bradlá vznikali účinkami tlakov, pri ktorých boli tuhé vápence v jadrách vrás roztrhané na šošovky a vtláčané do mäkkých, plastických slieňov, z ktorých ich neskôr vypreparovala erózia. Vyskytujú sa izolovane, v skupinách alebo v radoch.

Rovnako ako takmer pri všetkých bradlách sa na formovaní ich krajinne dominantnej morfológie uplatňovali procesy selektívnej erózie, ktoré zvýraznili pevné vápencové členy a odtransportovali okolité slienité, kriedové členy. Ďalšie procesy domodelovania vykonala erózna činnosť rieky Oravy a procesy denudácie. Stavebnou činnosťou pri výstavbe hradu došlo k pochopiteľnému zásahu do modelácie, obzvlášť zo západnej strany bradla. Dominantnosť morfológie selektívne zvýraznených najpevnejších členov bradlového pásma, krajinotvorná funkcia objektu i ukážka prevrásnených stratigrafických členov sú najvýznamnejšie hodnoty tohto objektu.

Podobné príklady bradiel morfologicky sa uplatňujúcich v krajine možno vidieť prakticky po celom úseku bradlového pásma, aj keď s radom osobitostí v stratigrafii, litológii či morfologickom vývoji. Medzi chránenými územiami bradlového pásma na Orave môžeme spomenúť CHPV Bielska skala pri Podbieli (1974, 33,50 ha) s niektorými osobitosťami v stratigrafickom vývoji, ale aj významnou biologickou zložkou.

Otázky

Pošlite mi odpovede a logujte. Ak by bolo niečo nesprávne, ozvem sa.

1. Pozrite sa na skalné bralo a skúste vysvetliť, ako vzniklo.

2. Napíšte názvy troch podobných útvarov, ako je práve toto bralo.

3. Aké vlastnosti má hornina?

4. Pri zahľadení sa na bralo, skúste určiť smer tiahnutia sa bradlového pásma.

5. DOBROVOĽNÁ- pridať foto do logu