Erb obce: V zelenom gotickom štíte na zlatej halúzke stojaca strieborná holubica so zlatou zbrojou, držiacav zobáku zlatú vetvičku s tromi lístkami. Danišovský erb má následovnú interpretáciu: holubica v biblickej a kresťanskej symbolike predstavuje obetu, lásku, Ducha Svätého. V podobe s vetvičkou v zobáku symbolizuje skončenie potopy sveta. Podľa Biblie ju Noe vypustil z archy a ona sa mu vrátila s vetvičkou v zobáku, z čoho usúdil, že vody po potope začali opadávať. V istom zmysle je tu teda aj symbolom nádeje a života. Čo sa týka farieb, zelená popri tom, že zo všetkých farieb azda najviac vystihuje poľnohospodársky charakter obce, je symbolom nádeje, krásy, slobody i láskavosti. Biela alebo strieborná farba vyjadruje čistotu, nevinnosť, radosť, pravdivosť, a žltá alebo zlatá je symbolom rozumu, cnosti, úcty, vznešenosti.
Pri slávnostnejších príležitostiach sa používa erb s nosičom štítu – patrónkou kostola obce a obce sv. Máriou Magdalénou. Svätica má byť zobrazovaná nasledovne: strieborná, zlatovlasá so zlatou gloriolou, zahalená v striebornom zlato zdobenom rúchu, v zelenom plášti s červenou podšívkou a zlatou sponou. Prijatie sv. Márie Magdalény ako nosiča štítu, ktorý obsahuje obnovený starý historický symbol obce, je vyjadrením úcty Danišovčanov ku kresťanským tradíciám obce, k tomu čo si aj ich vlastní predkovia ctili a vážili.
V staršej historickej literatúre sa objavili informácie o existencii obce, kostola, resp. farára v Danišovciach už roku 1204. Počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242 bola spôsobená vyľudnenosť Danišoviec, a obec stratila postavenie aj farára. Majetok prešiel do vlastníctva zemepána , ktorý sa postaral potom o jeho obnovu, t.j. doosídlenie novými osadníkmi. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol istý Dionýz, ktorý mal syna Mikuláša. Najstarší priamy písomný doklad o samotnej existencii obce Danišovce pochádza až z roku 1317. Vtedy uhorský kráľ Karol Róbert potvrdil za zásluhy v boji proti Matúšovi Čákovi a jeho spojencom pri Rozhanovciach spišským Sasom staré výsady, ktoré získali od jeho predchodcov. Súčasne v listine vymenoval mestá a obce s príslušnými majetkami, ktorých sa tieto výsady týkali. Základným zdrojom obživy Danišovčanov bola pôda. S pôdou Danišovčania rástli, tešili sa z úrody a veľmi intenzívne prežívali roky neúrody a prírodných pohrôm. Na danišovských poliach sa pestovalo prevažne žito, jačmeň, ovos, krmoviny a ľan. Chlapi pracovali okolo okolo hospodárstva, plietli koše a rúbali drevo. Len malá časť sa zamestnávala murárstvom a tesárstvom.
Pamiatky
Katolícky kostol sv. Márie Magdalény
Danišovský kostol je najčastejšie charakterizovaný ako kostol ranogotický postavený v 13. storočí. Vo svojich prvopočiatkoch nemal dnešnú podobu. Po tatárskom vpáde kostol stratil svoj pôvodný románsky charakter a bol prestavený v prechodnom románsko-gotickom slohu. Zachované ostali románske piliere zakončené hlavicami, ktoré sa nachádzajú pod víťazným oblúkom. Majú románsku bobuľovitú podobu. Klenba lode je z polovice 15.stor., predsieň z 18.stor. Dvojlodie (nepravé) je s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Obdĺžnikové presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou rebrovou klenbou, ktorá dosadá na konzoly s nábežníkmi. Dnes je kostolík v Danišovciach zasvätený sv. Márii Magdaléne.
Kaplnka sv. Márie Magdalény
Do mozaiky duchovného života a histórie Danišoviec spojených s menom sv. Márie Magdalény patrí aj kaplnka s prameňom nachádzajúcim sa severozápadne nad obcou. Prameňu sa pripisovali liečivé účinky už v 15.storočí. Okrem kaplnky si povšimnutie zaslúžia aj obe lipy, ktoré sú tiež doplnkom histórie tohto miesta
Námestie Danišoviec skrášľuje podobizeň Márie Magdalény, najmladšej z piatich stvárnení Márie z Magdaly nachádzajúcich sa v obci. Najstaršiu stvárnil pravdepodobne Majster Madony z Lomničky začiatkom 15. storočia. Stala na bočnom oltári v Danišovskom kostolíku až do začiatku 18. storočia, kedy na prosbu danišovských veriacich zmenilo sa patróncium a Mária Magdaléna zaujala miesto po Dionýzovi na hlavnom krídlovom oltári z 15. stor. V kostole sa nachádza mladšie zobrazenie modliacej sa Márie Magdalény. Treťou, ešte mladšou toho času, je plastika Márie Magdalény, zaujala miesto po najstaršej, ktorá sa presťahovala do múzea v Levoči. Predposledné najmladšie zobrazenie je na oltári v kaplnke na severozápadnom okraji obce.
