tak zakoncujeme jeho posobenie na tulavych topankach ktore nas tak velmi vycerpali az sme podaktori v zavere mysleli ze ani nedojdeme do ciela.
vystup bol ukrutny no na jeho narocnost sme boli pripravovany vopred vsade kde sme spomenuli z ktorej strany lezieme. odmenou nam ale boli prekrasne vyhlady, skvela kofola a hned niekolko kesiek po ceste o ktorych sme predtym nemali ani tusenia.
ta hlavna zataz na fyzicku i psychicku odolnost ale prisla paradoxne az cestou dole ked sme zvolili akusi zvlastnu skratku do zatratenia. totiz aby sme sa vyhli obchadzaniu masivu, rozhodli sme sa ho pokorit. dlha snura keserov tiahnuca sa hore hustym lesom pripominala zabery z nejakeho katastrofickeho serialu ako amazonka ci lost. napokon ale predsa len natrafujeme na cesticku, ba co viac po chvili i na dalsich keserov ktori sa na cesticku napajaju podobnym sposobom ako my - z husteho nepreniknutelneho lesa. znacne zniceni teda spajame svoje sily a dorazame posledne stovky metrov do ciela:) odmenou nam je neobvykly pohlad na likavsky hrad a neskor i skvele jedlo na kolibe.
narocny no prekrasny den plny preverovania seba sameho i druhov okolo seba. uz teraz sa tesime na dalsie tulavky v septembri. snad sa zapotime menej:)