Driencansky kras predstavuje najväcší
krasový ostrov v oblasti západne od Slovenského krasu a južne
od Muránskej planiny. Jeho geologická a geomorfologická izolovanost
od spomínaných rozsiahlých krasových území podmienila samostatný
vývoj krasových javov s biotopmi vzácnych rastlinných a
živocíšnych spolocenstiev vrátane výskytu endemických
druhov. Predtým takmer nepoznané územie sa preto právom dostalo do
pozornosti prírodovedcov najmä v ostatných dvadsiatich rokoch.
Osobitne cennými dokladmi vývoja predmetného územia v
najmladších geologických dobách sú jaskyne a priepasti, z
ktorých bolo zatial zdokumentovaných 38. Hustota jaskýn je teda
2,37/km2.
Náucný chodník Driencanský kras, zakoncený
našou
GCYCZJ Driencany nájdete nedaleko tejto skrýše. Zároven
si tu môžete prehliadnút prvú z jaskýn - Velkú
driencanskú.
Krasový pramen POD SKALOU
Všetky tu popisované jaskyne sú
zoskupené okolo tohoto pramena. Voda je pitná, takže ked sem
zavítate, urcite ju ochutnajte. Osvieži. Pár metrov pod
pramenom si všimnite malú krasovú jamu. Krasová
jama je uzavretá, dutá, jamovitá forma, ktorá vznikla
pomalým poklesávaním substrátu následkom rozpúštacej
cinnosti vody, prípadne jednorázovým prepadnutím podzemných
priestorov. Svahy ma strmšie (spravidla viac ako 30°), má
však rovné dno.
Španopolská jaskyna
Nachádza sa cca 30m od krasového pramena Pod
Skalou. Umelo rozšírený otvor s rozmermi 0.6m x
1.2m je pod výraznym bralom cca 14m nad pramenom. Jaskyna je
horizontálna s dvoma úrovnami. V dolnej úrovni vyústuje do velkej
sály s výškou stropu až 11m. Šírka sály len o
málo presahuje 3m. V smernom pokracovaní sály sa nachádzajú dve
velmi úzke a nízke zahlinené krátke priestory. Sintrová výpln je
bohato zastúpená. Steny a strop zdobia svetlé až biele
živé stalaktity, ktoré dosahujú maximálnu dlžku 50cm,
brcká, sintrové náteky, na podlahe aj stalagmity a menšie
stlpy. V stalaktitoch bol zistený opál, ktorý v kalcite vytvára
max. 1mm hrubé, neostro ohranicené vrstvicky.
Celková dlžka jaskyne je 40.8m, prevýšenie 8.5m.
V jaskyni boli zistené aj archeologické nálezy súvisiace s
kyjatickou kultúrou (pozri našu
GCY6T7 Kyjatice)
Z fauny sa tu zistil výskyt trogloxénnych druhov chrobákov,
motýle a netopiere.
V r. 1980 na hornú úroven umiestnili železný rebrík a
jaskynu uzavreli železnými dvierkami.
Pec
Malá vertikálna jaskyna, cca 6m nad španopolskou. Ide o
vertikálnu jaskynu, ktorá sa za malým otvorom rozširuje a
rozvetvuje. V hlbke 6m, pri dne sa vetvy znovu spájajú do nízkej,
4m dlhej chodby. Je vyplnená kamennou sutinou, sintrová výpln
chýba. Z genetického hladiska ide o koróznu jaskynu.
Puklina
Nápadný trojuholníkový otvor s rozmermi 1.1m x 1.7m je pod
výraznymi vápencovými bralami nedaleko od pramena Pod Skalou.
Zameraná dlžka jaskyne je 9.7m. Z genetického hladiska ide o
rozsadlinovú jaskynu. Vznikla mechanickým poklesom mohutného
vápencového bloku na okraji vápencového masívu. Opretím posunutého
bloku o pevnú cast skaly sa vytvorila volná dutina - jaskyna.
Neskoršie sa eróziou dutina mierne rozšírila.
Michová chyža
O jaskyni sa traduje, že sa v nej skrýval zbojník menom
Michal (Micho).
Jaskyna pozostáva z pomerne priestrannej portálovej sály, za ktorou
po 2.5m sa náhle zníži strop a oddelí další, vnútorný
priestor jaskyne s rozmermi 5 x 3,5m s výškou stropu takmer
2m. V puklinách je náznak jemného bieleho sintra. Celková
dlžka jaskyne je 14m, prevýšenie 1.9m.
Znaky erózie v jaskyni neboli zistené, z genetického hladiska ju
klasifikujeme ako korózno-kryogénnu jaskynu.
V okolí pramena urcite nájdete dalšie zaujímavé krasové
javy. Nehodláme Vám všetky prezradit, ale dúfame, že sa
s nami o ne v logoch podelíte.
Zdroj: Príroda driencanskeho krasu
Trade Up
or Don't Trade
Trade Equal
listing v 2.01; cache v.1.00