"Nad Pieštanmi stál kedysi hrad. Volal sa Bana. Na
tom hrade býval kedysi brat so sestrou. Matka im zomrela,
otec zahynul pri rytierskom súboji. Do ich priazne sa teda
votrela opatrovnícka. No bola to zlá
ženská, bohyna, co iným škodila.
Raz sa nahnevala na mladého a vyslovila kliatbu: Nech si ako
vták s krásnym perím, ale tvoj hlas bude
nepríjemný pre každého. Zaškriekal
žalostne premenený šlachtic - páv,
spustil sa z hradieb hradu, ale s takým dlhým
chvostom nevedel lietat, neštastne dosadol na zem a zlomil
si nohu.
Blúdil krajom, až narazil na mocaristé
lúky, ktorých bahno a voda mu prinášala
úlavu a chladila pálavu v zlomenej nôžke.
Sestricka dlho márne hladala braceka. A nemohla
vystát neznesitelný škrek páva,
nevedela, že je to on.
Až raz vecer zbadala ako páv vychádza z
mocarísk a mení sa na jej krivkajúceho
braceka. Ludskú podobu však mal len v noci.
Jedného dna však zistil, že noha sa mu
úplne zahojila. Chýr o jeho uzdravení sa
šíril krajom a zacali prichádzat húfy
ludí, chromý, krivkajúci. V teplej vode
ležali a bahnom si nohy obalovali. A stali sa zázraky.
Bola to liecivá voda. Tak ludia objavili
zázracné pieštanské pramene
Teplicu.
A hrad Bana dávno zanikol, ostala po nom len
pomenovaná obec Banka, táto povest a pávy v
pieštanských parkoch."
Spolu s ostatnými hradmi lavobrežia Váhu
(Beckov, Trencín, Hlohovec, Szolgagyör, tesne na
pravobreží dnes Šintava) sa spomína v
uhorskej Anonymovej kronike z 12. storocia aj hrad Bana.
Nemožno pochybovat o tom, že hrady ležali na
vynikajúcich strategických miestach a patrili do
považskej obrannej línie západnej hranice
Uhorského královstva.
Väcšina bádatelov sa stotožnuje s
názorom, že Banu je potrebné situovat do obce
Banka pri Pieštanoch. Podla písomnej zmienky z roku
1263 patrili pod neho i Pieštany.
Hrad Bana vlastnila rodina Ludanickovcov, z ktorých Vitko sa
preslávil vítaznými bitkami s Tatármi.
S bratom Bohumírom patrili k popredným
hodnostárom na dvore Bela IV.
Vo funkciách županov hradu Bana sa vystriedali i
príslušníci z rodu Csákyovcov a
Forgácovcov.
Funkcia hradu ako hradného županstva sa skoncila
niekedy koncom 70-tych rokov 13. storocia, ked sa posledný
krát spomína župan Matúš.
Pravdepodobným nástupcom zaniknutého hradu
Bana sa stal hrad Tematín, ktorý je listinne
doložený k roku 1270.
Predpokladá sa, že hrad stál na mieste
dnešného pôvodne stredovekého
rímskokatolíckeho kostola s patrocíniom sv.
Martina v obci Banka.
Na zadaných súradniciach nájdeme práve
vežu tohoto kostola.
Kde presne ležal hrad sa už asi nikdy nedozvieme, ale
miesto skrýše nám ukáže
slnecný tien tejto 22m vysokej veže, a to 24.
apríla o 17:40 (letného casu).