SK: Po vyhlásení Ceskoslovenskej republiky 28. októbra 1918
sa na východe Slovenska vytvorila zložitá politická situácia. V tom
case obyvatelstvo Košíc prijalo túto skutocnost bez väcšej
pozornosti. Zvýšený ohlas tu koncom októbra 1918 vyvolal buržoázno
- demokratický prevrat v Budapešti pod vedením grófa Michala
Károlyiho. Pod jeho vplyvom sa aj v Košiciach vytvorila tzv.
Národná rada (Nemzeti tanács), ktorej predstavitelia neuznávali
snahu o vclenenie Košíc do novovytvoreného Ceskoslovenska.
Politický a spolocenský chaos využil aj Viktor Dvortsák a jeho
prívrženci, ktorí zaciatkom decembra 1918 v Košiciach vyhlásili
tzv. Slovjackú ludovú republiku, sledujúc tým v podstate integritu
Uhorska. Dvortsák ako jej ideový vodca tvrdil, že obyvatelia žijúci
na východe Slovenska nie sú Slováci, ale Slovjaci - ciže iba inou
recou rozprávajúci Uhri. Bol to len zúfalý pokus o znicenie idey
jednotného Ceskoslovenska, ktorý však neovplyvnil vývoj neskorších
udalostí.
Prevzatie moci ceskoslovenským štátom a vytváranie jeho politických
orgánov sa zacalo uskutocnovat už od zaciatku novembra 1918 za
výraznej pomoci ceskoslovenských légií. Tie sa vytvárali už pocas
I. svetovej vojny v Taliansku, Francúzsku a Rusku z Cechov, ale aj
Slovákov bojujúcich v rakúsko-uhorskej armáde. Okrem vyslaných
légií to boli aj jednotky novovznikajúceho Ceskoslovenského vojska
pod talianskym a neskôr francúzskym vrchným velením, ako aj oddiely
telocvicnej jednoty Sokol.
Politický chaos, zlá hospodárska situácia obyvatelstva i
demoralizovaná ustupujúca madarská armáda spôsobili rozvrat
verejného poriadku, co sa prejavilo aj rabovaním obchodov a
vojenských skladov. Príchod ceskoslovenských jednotiek do Košíc bol
napokon vykúpením z tejto nepriaznivej situácie. Ked sa jednotky 1.
slovenského pluku Slobody a 30. pešieho pluku pod velením
podplukovníka Františka Berana koncom decembra priblížili až ku
Košiciam, madarský meštanosta Košíc Béla Blanár spolu s miestnym
vojenským velitelom, podplukovníkom Nostiziom im vyšli naproti až
do Obišoviec s prosbou o urýchlené obsadenie mesta a nastolenie
verejného poriadku. Ceskoslovenské vojenské jednotky tak vtiahli do
Košíc bez boja 29. decembra 1918. Tým sa vytvorili predpoklady pre
postupné preberanie moci ceskoslovenskými orgánmi.
V prvých dnoch januára 1919 bolo aj madarské obyvatelstvo Košíc s
danými pomermi spokojné, lebo bol nastolený verejný poriadok,
zbavilo sa obáv pred drancovaním a obsadenie mesta ceskoslovenskými
jednotkami pokladalo iba za docasné. Slováci z Košíc a blízkeho
vidieka vo svojej väcšine v tom case nechápali význam týchto
historických udalostí a správali sa k nim apaticky. Iba málo
uvedomelých Slovákov, predovšetkým z radov košickej a vidieckej
inteligencie svojimi skutkami verejne podporovalo nové štátoprávne
zmeny. Boli to predovšetkým advokáti Vladimír Mutnanský, Ján Sekác,
knaz Anton Straka, profesor Ján Šimecek, úradník Miroslav Sitár a
kníhkupec Július Kustra. Madarské politické kruhy, spájajúce dejiny
Košíc nadalej s osudom Madarska, zacali už vo februári a marci 1919
vyvolávat politické nepokoje, ktoré zaprícinila zlá povojnová
hospodárska situácia i niektoré neuvážené politické kroky negatívne
pôsobiace na národné cítenie košických Madarov. Išlo predovšetkým o
likvidáciu sochy honvéda, ktorú trenciansky 74. pluk odstránil 17.
marca z parku pred kaplnkou sv. Michala, kde stála od roku 1906 a
bola symbolom madarskej národnej revolúcie z rokov 1848 -
1949.
Nastolenie robotníckej diktatúry v Madarsku a vyhlásenie Madarskej
republiky rád 21. marca 1919 podnietilo k politickým aktivitám aj
predstavitelov madarského robotníctva v Košiciach -
zbolševizovaných socialistov. Nepokoje a následné nastolovanie
poriadku si žial vyžiadali obete aj medzi civilným obyvatelstvom na
jednej i druhej strane politickej barikády. Ešte v polovici
februára 1919 posunula Najvyššia vojnová rada v Paríží demarkacnú
ciaru dalej na juh až po líniu Šalgotarján - Miškolc, co malo za
následok postup ceskoslovenských vojenských jednotiek až k tejto
demarkacnej línii. Po urputných bojoch pri Šalgotarjáne prešla
madarská cervená armáda 20. mája 1919 do úspešnej protiofenzívy a
koncom mája sa priblížila za ustupujúcou 6. ceskoslovenskou
divíziou až ku Košiciam. Na pomoc mestu bol prevelený z
juhozápadného Slovenska 32. peší pluk "Gardský" a 30. peší pluk
"Aloisa Jiráska". Ten už po druhýkrát dorazil do Košíc, tentoraz od
severných hraníc Slovenska v noci 5. júna.
Nasledujúci den ale velitel tunajšej 6. divízie ceskoslovenského
vojska, francúzsky generál Chabord rozhodol o evakuácii armády z
mesta, aby k bojovému stretu s nepriatelom nedošlo v jeho
uliciach a predišlo sa tak väcším hospodárskym škodám a zniceniu
kultúrnych pamiatok. Madarské revolucné vojská pod vedením
penzionovaného c.k. generála Pavla Hegedüsa preto obsadili Košice
6. júna bez boja a zdržali sa tu asi 1 mesiac.
 30. peší pluk pod vedením pplk. Berana zaujal
obranné pozície v priestore ohranicenom dedinami Bukovec -
Nižný Klatov - Hýlov - Košická Belá - Košické Hámre -
Obišovce. V uvedenej oblasti sa odohrali prudké boje v case od
8. do 19. júna, pri ktorých mal nepriatelský 40. a 101. peší
pluk madarskej cervenej armády až trojnásobnú prevahu.
Najprudšie boje s velkými stratami na životoch sa odohrali v
dnoch 8. - 11. júna pri Kysaku a 17. - 18. júna na Železnom
vrchu (818m) južne a o kótu 705m (Vinterov) východne nad obcou
Košická Belá. 30. strelecký pluk v týchto bojoch stratil pri
Kysaku 10 mužov, nad Košickou Belou 43 mužov a zranených bolo
viac než 200 vojakov. Ustupujúci Madari sa následne
v priestore Nižný Medzev - Jasov stretli v bojoch s
legionármi 32. pešieho pluku "Gardský". Tu v bojoch 21. júna
1919 položilo svoje životy dalších 21 ceských vojakov. V
júnových bojoch padlo dalších 23 ceských legionárov a vojakov
aj v priestore Perín - Cecejovce - Turna nad Bodvou. Boli
pochovaní priamo na mieste svojej smrti. Neskôr im bojoví
druhovia postavili honosné pamätníky a ich telá po exhumácii
sústredili na spolocné miesta.
 Už v roku 1919 postavili na vrchole Železného
vrchu kamennú mohylu, kde umiestnili aj tabulu s menami
padlých. 10 mrtvych vojakov z bojov pri Kysaku bolo pochovných
na miestnom cintoríne a nad ich hrobmi postavili monumentálny
kamenný kríž s liatinovou pamätnou tabulou na jeho podstavci.
V máji 1922 uskutocnila cetnícka stanica z Košických Hámrov
exhumáciu hrobov a pozostatky vojakov z bojov na Železnom
vrchu a okolia Košickej Belej, ktoré boli uložené do
spolocného hrobu na cintoríne v obci. Nové pietne miesto bolo
slávnostne vysvätené 24. mája 1922 a patronát nad ním pravzala
tunajšia školská mládež.
Už spomenutý obelisk na Železnom vrchu bol v polovici 20. rokov
poškodený a pamätná tabula znicená. Pri príležitosti 10. výrocia
bojov sa obelisk na Železnom vrchu rozhodol obnovit 100. zbor
Slovenskej ligy z Košíc. Za prítomnosti pozvaných úcastníkov
tunajších bojov, predstavitelov armády, štátnych orgánov a
miestneho obyvatelstva ho slávnostne odhalili 15. septembra 1929.
Slávnostnú rec predniesol predseda Slovenskej ligy v Košiciach Dr.
Ján Slabej, hold padlým vojakom svojimi básnami a národnými
piesnami vzdali aj žiaci ludovej školy v Košickej Belej pod vedením
ucitelky Gocálovej. Slávnostné vysvätenie obelisku sa uskutocnilo
pri opätovnej velkej manifestácii 20. júna 1930.
Pocas II. svetovej vojny stál obelisk priamo na novej
madarsko-slovenskej hranicnej ciare. Aj ked bol politicky
neprijatelný pre obidva štáty, zostal neporušený. Znicený bol až v
ére socializmu, ked zaciatkom 60. rokov stavali na temeni Železného
vrchu stožiar na prenos televízneho signálu. O nieco neskôr zniesli
na fúriku žiaci ZŠ v Košickej Belej so svojou ucitelkou Irenou
Benckovou dole do obce tažkú, niekolko desiatok kilogramov vážiacu
pamätnú tabulu z bývalého obelisku. Vdaka tomu mohli byt mená
padlých legionárov uchované až do dnešných dní.
 Obecný úrad v Košickej Belej sa už dávnejšie
zaoberal jej novým inštalovaním na vhodnom mieste priamo
v obci. Zámer dostal konkrétnejšiu podobu pricinením
clenov Karpatského spolku, košickej odbocky Ceského spolku a
predstavitelov obce Košická Belá. Už v minulom roku boli
podla pôvodnej predlohy pripravené projekty nového žulového
obelisku, na Železnom vrchu bolo s pomocou pamätníkov
znovu vytýcené miesto, kde stál pôvodný obelisk a vyviezla sa
tam aj cast stavebného materiálu.
V roku 2000 bol pamätník obnovený a keska Vás privedie do jeho
blízkosti. (zdroj: www.cassovia.sk, www.valky.cz)
Nezabudnite si z krytu nadoby odkreslit mriežku, ktorá sa Vám bude
v budúcnosti hodit.
Najlepší prístup je po žltej znacke od Košickej Belej. Pamätník sa
nachádza hned vedla turistického chodníka. Prístup je možný aj od
sedla pod Lajoškou.
|