| SK: Kto chodí po lese ticho, môže vela vidiet a ešte viac pocut. Niektoré cicavce majú nenápadné tiché hlasy, iné sú vyslovene hlucné. Pripravil som pre Vás dalšiu zo série hádaniek, pri ktorej musíte priradit k jednotlivým druhom v popise správne obrázky a prislúchajúce hlasy. Obrázky su oznacené písmenami abecedy, pri hlasoch je vždy uvedená cifra, ktorá má byt dosadzovaná do hádanky za písmeno, ktoré má predstavovat dané zviera. Prajem všetkým príjemné pocúvanie a samozrejme dobrú zábavu. |
|
súradnice skrýše
N 48° (K-2;L+2).(M-2;N-1;O+1)
E 021° (P+1;Q-2).(R-2;S-3;T-3)
(overenie finálnych súradníc skrýše)
|
Srnec hôrny (Capreolus capreolus) Srnec je najmenším európskym predstavitelom celade jelenovitých. Má velmi útlu, gracilnú stavbu tela, štíhle vysoké nohy a štíhly krk. Samec dosahuje dlžku až 135cm a váži 32 kg. Samice sú ovela slabšie a nenarastajú im parohy. Srncia zver má v lete cervenohnedú až hrdzavocervenú srst. Srncatá majú na sebe po narodení biele škvrny. V jeseni sa táto zver prefarbuje, dostáva dlhšiu a hustejšiu srst sivej až tmavosivej farby. Neskoré prefarbovanie je príznakom choroby alebo celkovej telesnej slabosti. Srnce a srny sa správajú teritoriálne. Svoje územie si znackujú výluckami pachových žliaz. Srncia zver má tri pachové žlazy, medzi prstami zadných nôh, na zadných nohách a to na vonkajšej strane tesne pod clenkom a medzi pucnicami. Srny vrhajú jedno až dve mládatá. Asi po týždni už nasledujú matku a zacínajú behat. Srnce sa dožívajú 10 až 17 rokov.
Výskyt a rozšírenie: Srnec je na Slovensku rozšírený po celom území od nížin Žitného ostrova až po lesnaté pásmo Vysokých Tatier. Patrí medzi autochtónnych zástupcov párnokopytníkov. Oblubuje lesnaté porasty prestúpené lúkami alebo polami. Srncia zver si vyhrabúva ležiská a srnec si stanovište oznacuje hrabaniskami. Je velmi prispôsobivý a v poslednom case sa celorocne zdržiava aj na otvorených priestranstvách Podunajskej nížiny.
Ochrana: U nás je srnec najpocetnejším kopytníkom. V kultúrnej krajine predstavuje srnec lesný najväcšie pôvodné lovné zviera.
|
Jelen lesný (Cervus elaphus) Rozlišuje sa okolo 28 poddruhov. Dlžka tela samcov dosahuje až 250 cm, chvosta 15 cm, výška na kohútiku 150 cm a hmotnost 250 kg. Jelenice sú o tretinu menšie. Charakteristické je žltkasté zrkadlo. Letná srst je prevažne cervenohnedá, zimná sivohnedá. Nohy a plecia karpatských jelenov sú takmer cierne. Na rozdiel od jeleníc majú jelene mohutné parožie a v case ruje i v zime zretelnú hrivu. Samcom rastú na hlave vidlicovité parohy, ktorých sila, mohutnost a rozvetvenie závisia od veku a vývinového stavu. Niekolko dní po opadnutí starého parožia zacína rást nové. Jeho predlžovanie a rast trvá asi 100 dní. Jelencatá sú do veku 2-3 mesiace výrazne škvrnité. Jelenia ruja je od polovice septembra do polovice októbra. Jelene sa od vecera do rána ozývajú hlbokým hrdelným rucaním. Jelencatá sú hned po narodení velmi culé a cicajú 4 mesiace. Dožívajú sa maximálne 20 rokov. Jelenia zver žije, okrem najstarších samcov a okrem casu ruje, v pevne organizovaných criedach. Mladé samce tvoria samostatné criedy, žijú samotársky. Na dorozumievanie slúžia jelenom rôzne pachové, zrakové i hlasové signály. Cez den sa ukrývajú v húštinách, vo vysokej tráve ci v polných kultúrach a až vecer vychádzajú na pašu. Za noc prejdú pomalou chôdzou niekolko kilometrov. Pocetnost našej populácie bola koncom devätdesiatych rokov 20.storocia velmi vysoká a spôsobovala neúnosné škody na lese, ale v súcasnosti je znížená a nepresahuje 35 000 jedincov.
Výskyt a rozšírenie: Jelen sa vyskytuje nepravidelne po celej Európe okrem jej najsevernejších castí, v Ázií, severnej Afrike a v Amerike. Naše populácie sa oznacujú za poddruh jelena lesného stredoeurópskeho, ale na východe k nám zasahuje aj poddruh jelena karpatského. Súcasné rozšírenie jelenej zveri sa u nás sústredilo predovšetkým do horských oblastí. Jelene majú najradšej listnaté a zmiešané lesy s otvorenými plochami, ako sú rúbaniská a lúky. Bežne sa však vyskytujú aj v rozsiahlych, casto menej úživných ihlicnatých lesoch, ale aj v agrárnej krajine, ked im plodiny poskytujú potrebný úkryt. Potravu pre jelenov tvoria najmä rôzne druhy tráv a bylín, pupene, výhonky, lístie a kôra drevín, rôzne plody a polné kultúry. Pri vysokom pocte spôsobujú svojou potravovou špecializáciou velké škody lesnému hospodárstvu odhryzom drevín a lúpaním kôry, ale škodia aj v polnohospodárstve. |
| Jazvec obycajný (Meles meles) dosahuje dlžku 62-72 cm, chvost 15-19 cm. Na silných hrabavých nohách má mocné pazúry. Všežravostou je poznacená aj stavba chrupu. Žije vo väcšej casti Európy a v palearktickej Ázii. Hrabe si hlbšie nory, v ktorých strávi väcšiu cast života. Je aktívny v noci. Živí sa plodmi, hmyzom a drobnými cicavcami. Pred zimným spánkom sa mu vytvára hrubá vrstva tuku. Obýva pásmo teplejších lesov. Je užitocný, nicí velké množstvo škodlivého hmyzu a hlodavcov. |
Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) Najtypickejším znakom líšky hrdzavej je jej hunatý chvost. Tento nocný lovec, blízky príbuzný domáceho psa, žije ponajviac v rovinatej krajine, v poslednej dobe sa však stále castejšie objavuje i v mestách. Dlžka tela samec 112 cm, samica 108 cm, hmotnost: samec 5,9 kg, samica 5,2 kg. Popri typicky cervenej líške hrdzavej sa u nás vyskytujú odlišne sfarbené jedince, napríklad "uhliarka", ktorá má hrdlo, brucho a plecia velmi tmavé. Niektoré líšky majú na pleciach tmavý kríž, iné sú zase celkovo svetlejšie. Dožíva sa obvykle 18 mesiacov až dva roky, v zajatí až 14 rokov. Mnoho líšok žijúcich vo volnej prírode hynie ešte pred desiatym mesiacom veku, teda skôr, ako dosiahnu pohlavnú zrelost. Líška hrdzavá je na život nocného lovca skvele vybavená. Jej oci sú špeciálne uspôsobené na videnie v tme. Za bunkami citlivými na svetlo sa nachádza dalšia vrstva, nazývaná tapetum lucidum. Práve táto vrstva odráža dopadajúce svetlo spät a zdvojnásobuje intenzitu obrazu, ktorí líška vníma. V noci jej oci nazeleno svetielkujú. Výbornou pomocou pri hladaní koristi je tiež sluch. Líška vníma dokonca aj nízkofrekvencné tóny, ktoré spôsobí myška prechádzajúca trávou alebo dáždovka plaziaca sa po zemi. Jej uši dokážu zachytit zvuk, ktorí vydávajú ich štetinky. Na nohách jej dokonca rastú hmatové chlpy, ktoré pomáhajú lepšie sa orientovat. Jej potravou sú dáždovky, králiky, vtáky, hlodavce, hmyz, lesné plody. Potravu nežuje, len mäso zubami roztrhá na malé kúsky.
Výskyt a rozšírenie: Pôvodne žijú v Severnej Amerike, Európe a Ázii. V polovici 19. storocia bola vysadená v Austrálii. Územie jednej líšky zaberá plochu 10 hektárov v meste a až 2000 hektárov vo volnej prírode. Tento nocný lovec, blízky príbuzný domáceho psa, žije ponajviac v rovinatej krajine, v poslednej dobe sa však stále castejšie objavuje i v mestách. |
Kuna lesná (Martes martes) dosahuje dlžku 32-58 cm, chvost 17-26 cm. Žltá škvrna pod hrdlom sa koncí klinovito. Pazúry sú dlhé, zahnuté. Podsrstie je svetlosivé. V zime sú pätové mozole zakryté tvrdou srstou. Žije vo väcšej casti Európy a v Ázii. Aktívna je najmä v noci. Živí sa hrabošmi, hmyzom a lesnými plodmi. Kuna sa vyhýba ludským sídlam. Má velmi vzácnu kožušinu.
|
Vlk dravý (Canis lupus) Vlk je najväcšia európska psovitá šelma, a aj najväcšia na Slovensku žijúca psovitá šelma. Meria 66 až 96 cm pri ramene, 102 až 147 cm od hlavy po základ chvosta. Dlžka chvosta je 33 až 51 cm. Priemerná váha je od 27 do 45 kilogramov, ale môžu mat aj 18 ci 80 kilogramov. Samice majú zväcša o 20% menšiu hmotnost. Farba vlka môže byt sivá, biela, cierna, cervená, hnedá a súvisí s prostredím kde žijú. Mládatá majú tmavšiu srst a modré oci, ktoré sa približne po 10 týždnoch zmenia na zlatožlté. Zrak je velmi ostrý a vyvinutý hlavne na vnímanie pohybu. Vlk pocuje až do frekvencie 80 kHz a vie zamerat jeden konkrétny zvuk, na otvorenom priestranstve pocujú do dialky okolo 8 kilometrov. Cuch hrá v živote vlka velmi dôležitú úlohu, nos obsahuje 200 miliónov cuchových receptorov a v dobrých podmienkach vlci zavetria pach aj na 3 kilometre. Sú vysoko spolocenské, žijúce vo svorkách od 2 až do 30 jedincov, velkost svorky závisí od potravných podmienok. Rozmno-žovanie je dokonalé, postarajú sa on najsilnejší jedinci svorky. Obdobie tehotenstva trvá osem až devät týždnov. 3 až 10 šteniatok sa narodí v brlohu vykopanom na tento úcel. Šteniatka sa rodia slepé. Matka sa o ne stará a krmi materinským mliekom šest až osem týždnov.
Výskyt a rozšírenie: Žijú v súvislých lesných komplexoch a horských spolocenstvách v zmiešaných a ihlicnatých lesoch s výskytom bukov, jedle, ojedinele borovice a smrekov. Oblubujú lesy rovné ako aj lesy prelínané tmavými hlbokými zrázmi a dolinami s bohatým výskytom raticovej zvery. V podstate sú velmi plaché tvory zdržujúce sa v skupinkách, svorkách, žijúc a loviac spolu, co najdalej od civilizácie. Revír vlcej svorky má v zime 20 až 50 kilometrov. V lete sa revír zmenší na 5 až 10 kilometrov. Vlkov u nás žije asi 150 a vyskytujú sa v Strážovských a Kremnických vrchoch, Malej a Velkej Fatre, Kysuciach, Vysokých a Nízkych Tatrách.
Ochrana: Vlk dravý je jedným z najvýznamnejších klúcových vrcholových predátorov limitujúcich velkost a ovplyvnujúcich zdravotný stav populácií volne žijúcich bylinožravcov. Vlky sú na Slovensku prísne chránené. |
Zajac polný (Lepus europaeus) Zajac má velkost tela 50-70 cm, pricom chvost má dlžku 9 cm, váži priemerne 3,8 kg a velmi vzácne až 7 kg. Jeho srst je oranžovohnedá, na hrudi a bokoch svetlejšia. Zafarbenie sa mení v závislosti od veku i od rocného obdobia a skoro vždy sa viac-menej zhoduje s farbou pôdy, na ktorej zajac žije. Majú dobre vyvinuté zmysly, hlavne zrak a sluch. Zajac má velké vypúlené oci, ktoré sa skvelé prispôsobujú šeru a tme. Výborným hmatových orgánom zajacov sú fúzy. Chrup zajaca má pomerne velké hryzáky (hlodáky), ktoré sú bez korenov a stále dorastajú, takže zajac nimi musí stále hlodat, aby si ich obrusoval. Zajace sa pária od januára do augusta, teda okolo 7 mesiacov. Mládatá sa kotia 3-4 razy do roka, rodia sa živé, sú dobre osrstené a nie sú slepé, hned po narodení vedia behat. Maximálny fyzický vek zajaca je 10-12 rokov.
Výskyt a rozšírenie: Zajace žijú na trávnatých pastvinách, na lúkách, v lesoch a podobne. Zajace sú bylinožravce. Hlavným zdrojom potravy je tráva a byliny, listy, korienky a v zime aj kôru. Rad zajacov zahrnuje vyše sto druhov a poddruhov a je rozšírený po všetkých svetadieloch okrem Strednej a Južnej Ameriky a Austrálie.
Ochrana: Zajac polný bol v minulosti najvýznamnejšou polovnou zverou na Slovensku, lebo produkoval viac ako polovicu celkového množstva diviny. Napriek tomu, že populácia zajaca polného vo volnej prírode nie je zatial v štádiu kritického ohrozenia, zacína byt umelý chov zajacov aktuálny a v niektorých krajinách plní už dávnejšie aj komercno-polovnícke funkcie.. |
| Plch velký (Glis glis) dosahuje dlžku 12-18 cm, chvost 12-15 cm. Je prispôsobený životu na kmenoch drevín. Hunatý chvost má osrstený iba do polkruhu. Cierna maska okolo ocí nie je ostro ohranicená. Žije v listnatých lesoch Európy a Malej Ázie. Hniezda stavia v dutinách stromov. Má najdlhší zimný spánok spomedzi všetkých druhov plchov. Živí sa semenami, plodmi a výhonkami drevín. Rád vyhladáva staré ovocné sady. Aktívny je prevažne v noci. |
Plch lesný (Dryomys nitedula) Drobný cicavec (váži 26-32 g, dlžka tela je 80-130 mm, dlžka chvosta 60-90 mm, dlžka zadného chodidla 19-23 mm) s tmavým pásikom cez oko až po ucho a prostredne dlhým, po celej dlžke hunato osrsteným chvostom. Ušká nemá nápadne velké. Vcelku je hnedastosivý a na spodku belavý. Môže sa dožit 5-6 rokov. Nocný živocích. Ukrýva sa obycajne v dutinách stromov, kde si stavia z machu hniezdo. V nom rodí mládatá aj prespáva zimu. Pári sa v apríli-máji a iba raz do roka rodí 3-6 mládat. Živý sa viac živocíšnou ako rastlinnou potravou, najmä rozlicnými bezstavovcami. Žije v nesúvislých listnatých lesoch alebo aj v iných biotopoch podobného charakteru.
Vyskytuje sa nesúvisle po celom území až do výšky 1 500 m n. m. zákonitosti jeho rozšírenia nie sú známe. Pre svoju zriedkavost je chránený. |
Sysel pasienkový (Citellus citellus) dosahuje dlžku 20-25 cm, chvost 4,5-8 cm a patrí do skupiny zvierat oznacovaných ako hlodavce. Výrazným znakom tejto skupiny sú predné zuby (z vrchnej a spodnej celuste), ktoré si musia neustále obrusovat o rôzne predmety. Telo má pretiahnutý tvar a na konci každej koncatiny má pazúriky, ktoré slúžia na vyhrabávanie podzemných skrýš. Farba je rôzna a závisí od rocného obdobia. Najcastejšie sú však kombinácie hnedej, hrzavo-hnedej, sivej až po odtiene cervenej. Sysel má velmi dobrý zrak. Živí sa rastlinami, trávou, ale aj hmyzom. Žije v kolóniách, ktoré môžu mat niekolko desiatok, až stoviek jedincov. Až šest mesiacov v roku prežije v zimnom spánku (hybernácia).
Výskyt a rozšírenie: Žije v strednej a východnej Európe, na Slovensku sa vyskytuje už len na niektorých lokalitách. Obýva najmä stepné oblasti nížin a predhorí. Najradšej má pasienky s nízkou vegetáciou. Hrabe prechodné a trvalé nory. Živí sa steblami tráv, kvetmi, semenami rastlín a hmyzom. Naše sysle si zásoby nerobia.
|
|
|
[1. hlas=2] [2. hlas=6] [3. hlas=5] [4. hlas=8 [5. hlas=4] [6. hlas=9]
[7. hlas=7] [8. hlas=0] [9. hlas=3] [10. hlas=1]
|