Pressburg - Dopleteny Karldorf Mystery Cache

Pressburg - Dopleteny Karldorf

Chodzime, chodzime hore po dzedzine,
hledame domecky, zadne nevidzime.

Vidzime, vidzime same panelaky,
v kterych nam byvaju lude vselijaky.

Zmyslite si na to, jak sme si tu zili
pokat byl Longytal a ne Dluhe Dily.

Koldorf byl dzedzinka len jedna ulica,
jedna skola, posta aj jedna zbrojnica.

Kde si sa ohledel byli vinohrady,
Tam pjekne zahrady, tam ovocne sady.

Spominky su pjekne, dneskaj je to ine...
(...ukazka karloveskeho narecia)

Karlova Ves sa zaraduje medzi najskor obyvane územia Slovenska. Archeologicke nalezy na juznych svahoch Dlhych dielov a Starych gruntov dokazuju, ze tu clovek zil uz v starsej dobe kamennej. V stredoveku patrila Karlova Ves k devinskemu panstvu a jej prvy historicky nazov nachadzame v analoch ako Sucha Vydrica (dnes Liscie udolie), podla potoka, ktory osadou pretekal. Ranostredoveku osadu pravdepodobne vyplienili v prvej polovici 13. storocia Tatari a lokalita zostala neobyvana az do cias richtara Jakuba. Roku 1288 vydal panovnik Ladislav IV. listinu, v ktorej ocenil pocetne sluzby a zasluhy znameho bratislavskeho richtara Jakuba preukazane kralovskej korune a daroval mu zeme medzi dvoma Vydricami. Richtar Jakub uzemie medzi dvoma Vydricami znova vybudoval, zalozil vinice, postavil mlyny (asi od r. 1343), vystaval osady a vyuzival miestne lesy. Osada sa rozsirila a neskor sa tazisko stredovekeho osidlenia presunulo do bratislavskeho predmestia, ktore pomenovali nazvom Vydrica.
Z ekonomickeho hladiska sa Karlova Ves nemala moznost rozvijat kvoli suvekym platnym pravnym normam. Nemohli sa tu usadit remeselnici organizovani v cechoch, pretoze tu platilo tzv. "milove pravo" slobodneho kralovského mesta, ktoré nepovolovalo v oblasti vzdialenej do jednej hodiny cesty od mesta zakladat remeselnicke dielne. Iba mlynari, bratislavski obcania, mohli mat mlyny, a to bud pevne na potoku Vydrica v Mlynskej doline alebo plavajuce mlyny na Dunaji medzi Podhradim a Dlhymi dielmi. Podla pisomnych zaznamov bolo v Mlynskej doline pat pevnych mlynov a na Dunaji sest plavajucich mlynov.
Na uzemí Karlovej Vsi, pri Dunaji posobili rybari a lodiari. Svoje zariadenia mali predovsetkym v okoli malych dunajskych ostrovov medzi Karloveskym ramenom a vyustenim Vydrice a na ostrove Sihot. Roku 1720 bolo v Devine a Karlovej Vsi 83 až 100 hektárov vinic. Devinske aj karloveske vino malo vtedy vacsiu hodnotu ako racianske a malokarpatske vina.
V druhej polovici 19. storocia sa zacala Bratislava prekvapujuco rychlo rozvijat. Okrem ineho potrebovala zasobit mestske obyvatelstvo pitnou vodou. Na zaklade podrobnych geologickych a hydrologickych prieskumov a po uspesnych rokovaniach uzavrelo mesto zmluvu s firmou C. Korte a spol. Praha, ktora sa podujala vyriesit problem zasobovania mesta pitnou vodou vystavbou vodarne na ostrove Sihot (Kasmacher).
Po roku 1960 sa zacala pripravovat realizacia bytovej vystavby v zapadnej oblasti Bratislavy. Podla smerneho uzemneho planu ako prva sa vybrala lokalita Karlova Ves, ktorá mala na byvanie velmi dobre prirodne podmienky a vybudovane elektrickove spojenie s centrom mesta. Program vystavby povodne predpokladal viac ako 7000 bytov, zodpovedajucu skolsku, obchodnu, zdravotnicku a dalsiu vybavenost, ktorej cast mala byt sustredena vo vlastnom centre v blizkosti Dunaja. Aky je vysledok, vidite sami.

Cache: Trochu narocnejsia multina s odsunutym finalovym umiestnenim cache je venovana miestnym obyvatelom Karlovej Vsi. Prechadzka Vam zaberie celkovo asi 3 hodiny. K suradniciam finalu sa treba dopracovat cez stages zobrazenych na obrazkoch nizsie. Finalove suradnice vypocitate zo vzorca N48 09.[E/H+B][X+G-F][E/F-H-I], E017 01.[X*C-A-D][H/G-D][X+C] Nezabudnite si najprv ale vyriesit sifru skrytu pod otaznikom.

Stage A: N nn° nn.nnn E eee° ee.eeX [Rok:asi 1927] Ludova skola po prestavbe v r.1926. Prvu budovu skoly v K.Vsi postavili v r.1883. Bola v nej jedna trieda (55,68m2) s predsienou, sklad a byt ucitela. Do roku 1900 ju spravovala obec, po tomto termine bola v statnej sprave ako Statna rim.kat.ludova skola. Vpravo od skoly je dom Markovcov, vlavo dom Haverlovcov, pred ktorym stoji konstrukcia kolotoca na rucny pohon. El.energia bola do K.Vsi zavedena v r.1928. Uloha: Na mieste byvalej skoly v sucasnosti objavite subtropicku rastlinu. Cislo A ziskate transformaciou prveho pismena v jej nazve (ak A=1..Z=26). Cislo X je posledna cislica vo vychodnych suradniciach skoly (vid sifra).

Stage B: N 48° 09.151 E 017° 03.759 [Rok:1930] Popijajuci pred pivnicou hostinskeho Antona Bohunskeho v Liscom udoli. Objekt este stoji a bohuzial chatra. Sediaci na sude je Jakub Fronc, so siltovkou Matej Lachkovic, sediaci prvy sprava Michal Ruzovic. Nalievajuci si v strede je Adolf Bohunsky. Muz so psom je hostinsky Anton Bohunsky. Uloha: Cislo B. Na pivnici sa nachadza FAB (B=2), MUL-T-LOCK (B=3) alebo MATKA&SKRUTKA (B=4) zamok?

Stage C: N 48° 09.114 E 017° 03.787 [Rok:1910] Hlavna ulica, vlavo stodola Mullerovcov a domy Volarovcov a Homolovcov (Haskovych). Vpravo domy Ebringerovcov, Tomekovcov a Mullerovcov. Stara Karlova Ves bola typom radovych dedin - pozdlz cesty po oboch stranach stavane domy so stitmi obratenymi do ulice. Najcastejsi typ domu v obci bol trojpriestorovy obytny dom, kt.mal vinohradnicky charakter, pricom jeho vyraznym znakom bola lisovna hrozna a pivnica na uskladnovanie hrozna. Niekedy lisovna a pivnica pokracovali v linii domu alebo sa nachadzali pod budovou ako suterenna pivnica. Z tychto domov sa v sucasnosti zachovalo niekolko v Liscom udoli a v okoli hostinca Riviera.Uloha: Cislo C je uplny ciferny sucet cerveneho popisneho cisla domu na uvedenych suradniciach.

Stage D: N 48° 08.893 E 017° 03.811 [Rok:1951] Dom, v ktorom bol znamy hostinec Riviera na zaciatku hlavnej ulice pred vodarnou. Postavil ho po 1.sv.vojne Jozef Ruza. V budove bol aj obchod, striedavo masiar, lekaren a ine. Byt na hornom podlazi v case vyhotovenia zaberu obyval znamy vytvarnik Viktor Kubal. s rodinou. Posledna rekonstrukcia celkom zmenila povodny vzhlad domu. Dnes je v nom umiestnena banka. Vlavo od vchodu do hostinca stala v 30-tych rokoch benzinova pumpa. V case zaberu trafika Jana Matovica. Objekt vlavo nad vykopom je dom Tothovcov, v ktorom bol davnejsie aj vodny mlyn, vyuzivajuci vodu karloveskeho potoka. Uloha: Cislo D je prva cislica v kode banky, ktora dnes sidli v byvalom hostinci Riviera.

Stage E: N 48° 08.864 E 017° 03.759 [Rok:1935] Bratislavska mestska vodaren v Karlovej Vsi, zhotovitelom projektu aj vlastnej stavby bola prazská firma C.Corte a spol. Umiestnenie vodneho zdroja na dunajskom ostrove Sihot, medzi K.Vsou a Devinom navrhol drazdansky stavebny radca Bernhard Sallbach. Riadna prevadzka a dodavka vody pre obyvatelstvo Bratislavy zacala 1.2.1886. Povodne na pohon vodnych cerpadiel sluzili parne stroje. Strojove zariadenie vodarne sa postupne modernizovalo, parne cerpadla v r.1967 definitivne nahradili elektricke, kedy sa stal zbytocnym aj 32.5m vysoky komin. Na fotografii su este povodne parne vodne cerpadla v bratislavskej mestskej vodarni a ich obsluha, strojnik Karlovestan Stefan Ruza.(1895-1972) Uloha: Cislo E je pocet dier na skrutky na viditelnej prirube potrubia, ktore je za plotom muzea.

Stage F: N 48° 08.999 E 017° 03.714 [Rok:asi 1962] Otvorenie Domu kultury v Karlovej Vsi, dnes na Molecovej ul.(vtedy na Komsomolskej ulici). Uloha: Cislo F=Pripravuje+Organizuje-Ponuka-Pripravuje. Pomoc: Organizuje+Ponuka+Pripravuje=9

Stage G: N 48° 09.052 E 017° 03.708 [Rok:1920] Kaplnka sv.Jana Nepomuckeho z konca 18.storocia, v roku 1935 prestavana na kostol sv.Michala. Pred kaplnkou bol obecny cintorin, zruseny v 20.rokoch minuleho storocia. Uloha: Cislo G je pocet krizov, ktore vidite na prieceli kostola (neratate kriz na vrchole zvonice, ci lamace snehu pripominajuce kriziky).

Stage H: N 48° 09.023 E 017° 03.549 [Rok:asi 1944] Ferdinand (Ferdis) Juriga 1874-1950. Narodil sa v Gbeloch, zomrel v Karlovej Vsi, kde bol aj pochovany. Jeho telesne pozostatky aj s pomnikom premiestnila bez vedomia rodiny, predstavitelov a obyvatelov Karlovej Vsi Matica slovenska v roku 1996 na Národny cintorin do Martina. Knaz v Palarikove, Vajnoroch a Dolnej Strede. V rokoch 1906-1918 poslanec uhorského snemu.. Menom SNR tu 19.10.1918 predniesol prejav v ktorom odmietol pravo uhorského snemu hovorit a cokolvek podnikat v mene Slovákov. 1918 clen SNR , spoluautor Martinskej deklarácie z 30.10.1918. 1918-1929 posl. NZ za HSLS. Pre rozpory z A. Hlinkom a V. Tukom v r. 1929 vystúpil z HSLS. Založil Jurigovu slovenskú stranu ludovú. Vo volbách neuspela. Po r. 1930 sa politicky neangažoval, žil vo vlastnom dome v Karlovej Vsi. Tu je po nom pomenované jedno z nových námestí. Autor publikácií Blahozvestovanie, Kriminálne písma, Blahozvest kriesenia slov. národa a slov. krajiny a.i., rovnako mnohých novinových clánkov v ktorých okrem iného žiadal zrušit celibát, zaviest slovenské bohoslužby a volbu biskupuv a knazov veriacimi.
[Rok:1927] Jozef Bohunsky - Cierny Pepino 1833 -1946, karlovesky richtar v rokoch 1927-1932. Uloha: Cislo H Oproti kaplnke sa nachadza pomnik jedneho z vyssie uvedenych panov. Za pomnikom je listnaty (H=6), ihlicnaty (H=3) alebo ziadny strom (H=0)?

Stage I: N 48° 09.070 E 017° 03.429 [Rok:asi 1910] Hostinský Frantisek Bohunsky (sediaci) pred budou vo svojom vinohrade. Islo o v poradi druhy vinohrad za kostolom, vpravo od cesty na cintorin. Za ním traja tovarichari - nadenici so skrabakmi na ramenach. V pozadi rod.domy na hlavnej ulici. Uloha: Cislo I ziskate transformaciou posledneho pismena v jednoslovnom historickom nazve budovy na fotografii (ak A=1..Z=26). Ma logicky suvis s obrazkom vedla.

EN: Sorry, only for local geocachers.