Bátovce - Kamenný most
Prvá písomná zmienka je z roku 1037, kde sa
spomína založenie kláštora sv.
Maurícia v Bakonybélii. V roku 1086 uhorský
král Ladislav znovu potvrdil výsady Bátoviec.
Od 14. stor. Bátovce figurujú ako mesto s
vyberaním mýtneho, od 15. stor. je
podložená existencia cechov. V 16. stor. patrili do
tureckej sféry, nakolko boli bránou k banským
mestám. Od 18. stor. do r. 1925 boli okresným mestom
a sídlom berného úradu.
Bátovce ležia na hranici Podunajskej nížiny
a Štiavnických vrchov, 235 m nad morom.
Katastrálne územie má 3163 ha. Obcou
preteká riecka Sikenica. V katastrálnom
území je vybudovaná akumulacná
vodná nádrž Lipovina o rozlohe 25 ha, dnes
slúžiaca na rekreacné úcely, vodné
športy a rybolov.
Zaujímavosti obce
Rímskokatolícky kostol sv. Martina. Chrám dal
údajne postavit Opos Bathor v roku 1070 a dal ho
zasvätit sv. Mauríciovi. Kostol bol viackrát
renovovaný a prestavaný. Tento starorománsky
kostol bol v 14. st. prestavaný na gotický. Zo 14. a
15. st. pochádzajú aj malované tabule, na
ktorých je zobrazená legenda o sv. Kataríne z
Alexandrie.
Evanjelický kostol bol postavený v roku 1873.
Pôvodná drevená zvonica bola pri kostole do
polovice 20.storocia. Súcasná zvonica na kostole bola
dostavaná v 30-tich rokoch minulého storocia.
Svätá trojica na námestí pochádza
z konca 19. storocia.
Ludový dom. V roku 1744 vypukol v obci velký
požiar pri ktorom zhorelo 200 domov. Tento dom postavil na
základoch zhoreniska Samuel Novák. Vo vstupnej casti
sa nachádza velká hlinená pec s
otvoreným komínom.
Kúria “Schneideriana” bola postavená v
17. st. rodinou Tóthovou, slúžila ako krcma, kde
sa stretávala bátovská elita. Na
poschodí bola tanciaren, pivnica slúžila ako
obecná väznica. V roku 1970 ju Pamiatkostav Žilina
zrekonštruoval do dnešnej podoby.
Kamenný most cez riecku Sikenica je barokový a
postavený bol v roku 1780. Postavená je pri nom
plastika Jána Nepomuckého a do zoznamu
pamiatkového fondu SR bol zapísaný v roku
1981.
S obcou sa spája aj tzv. Specený val, ktorý
mapuje terén sa nachádza na kopci Borovica. Bol
postavený asi Rimanmi a slúžil ako
obranný val proti barbarom.
V obci žil aj Vladimír Uhrincat -
významný slovenský konštruktér
vzduchových a plynových zbraní s pohonom
strely CO2.