|
Slovenský kras je krajinný celok
geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie na
slovensko-madarskom pohranicí, obklopený
Juhoslovenskou, Rožnavskou a Košickou kotlinou a
Volovskými vrchmi. Bol tu vyhlásený
Národný park Slovenský kras.
Je budovaný vápencami a dolomitmi,
ktoré v južnej casti dosahujú hrúbku
400-500 m a sú rozdelené hlbokými kanonmi riek
Slaná a Štítnik, ako aj Zádielskeho a
Hájskeho potoka.
Národný park Slovenský kras sa
rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraniciacim
Aggtelekským národným parkom (Madarsko)
tvorí jednotný celok, ktorý ako
súvislé územie svojou rozlohou predstavuje
najrozsiahlejšie krasové územie
planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65
km2 vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a
kultúrno-historickou rozmanitostou jednu z
najkrajších oblastí Slovenska. Za
chránenú krajinnú oblast bol Slovenský
kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako
prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej
siete biosférických rezervácií v
rámci programu UNESCO Clovek a biosféra. Podcelky
Slovenského krasu: Jelšavský kras, Koniarska
planina, Plešivská planina, Silická planina,
Turnianska planina, Horný vrch, Dolný vrch,
Zádielska planina, Jasovská planina.
|
|
Jasovská planina je
najvýchodnejšou planinou (castou) Slovenského
krasu. Z východu je ohranicená údolím
rieky Bodva medzi Jasovom a Moldavou nad Bodvou zo západnej
casti tiesnavou Hájskeho potoka medzi obcami Hacava a
Háj. Severné ohranicenie je tvorené
prevažne morfologicky výraznou depresiou V-Z smeru,
údolím Teplica prebiehajúcim medzi Jasovom a
Hacavou. Južná hranica je na styku úpätia
krasovej planiny s depresiou Košickej kotliny na
línii medzi obcami Háj, Drienovec a Moldava nad
Bodvou. Hoci sa na tejto planine nenachádzajú
turisticky významnejšie atrakcie (azda s
výnimkou Jasovskej jaskyne), je tu aj pomenej závrtov
a škrapov, vyniká najmä rozmernými
podzemnými priestormi, ktoré sú
najdlhšie a najhlbšie v Slovenskom krase. Tieto
primáty si drží podzemný systém
Kunia priepast - jaskyna Skalistý potok. Ten sa
nachádza v juhovýchodnej casti planiny. Obidva
podzmené priestory patria k vôbec
najhlbším a Skalistý potok aj k
najdlhším jaskynným priestorom Slovenska.
Vzájomne ich spája doposial neprebádaný
podzemný vodný tok, ktorý ústi ako
vyvieracka na úpätí planiny. Sú spolocne
s dalšími jaskynami Slovenského a
Aggteleského krasu zapísané na listine
Svetového prírodného dedicstva UNESCO. Jaskyna
Skalistý potok je Národnou prírodnou
pamiatkou. V jej útrobách sa nachádza
množstvo zaujímavých útvarov,
formovaných podzemným vodným tokom -
sifónov, studní, jazierok a skalných stupnov s
vodopádmi (najväcší z nich, Velký
vodopád, je až 23 metrov vysoký). Postupne boli
vo velmi nárocnom teréne, po prekonaní
množstva technických probléov a
zložitých sifónov pri nasadení
speleopotápacov, priestory zamerané až na dnes
známu dlžku. V aktuálnej súcastnosti sa
dokázalo prepojenie medzi Skalistým potokom a
jaskynou Skalistý potok. Národná
prírodná pamiatka Kunia priepast je situovaná
na južnom okraji Jasovskej planiny. Dosahuje dlžku 813 m
a hlbku 203 m. Priepast objavil Gustáv Stibrányi st.
v roku 1947, do hlbky prenikli košickí jaskyniari v
roku 1986. Systém priepastí ústi na
horizontálnu chodbu s podzemným tokom. Zo sintrovej
výplne upútajú brcká,
kaskádové hrádze a jazerné
leknovité tvary. Okrem týchto dvoch gigantov
má Jasovská planina aj dalšie typické
krasové formy - jaskyne Drienovská (1 300 m
dlžky s aktívnym vodným tokom, vzácna
výzdoba, archeologické nálezy,
zapísaná na listine UNESCO), Slaninova (18 m
dlžky, pozostatky kostier zvierat a archeologické
nálezy) a Slaninova. Priepasti reprezentujú
Trojramenná (75 m hlbky, pozoruhodná výzdoba)
a Hajagoš (75 m hlbky). Pre toto územie sú
typické aj mohutné vyvieracky - Miglinc, Ladislavova,
Drienovská a Velký pramen.
Na planinu vedú turistické
znackované trasy z obcí Jasov (modrá,
žltá), Moldava nad Bodvou (zelená), Drienovec
(žltá, modrá), Háj (modrá), Hacava
(zelená) a Medzev (žltá).
 
 
 
|
|
 Vyvieracka
sv. Ladislava (Ladislavova vyvieracka) je historicky
významná lokalita nad obcou Debrad (ci Drienovec) so
zvyškami stredovekej kaplnky, výdatným
pramenom a chatou. Zároven je aj križovatkou
turistických trás. Nachádza sa vo
výške 420 m.n.m.. Legenda
hovorí, že král Ladislav, ktorý bol
velkým uctievatelom Panny Márie, si pre svoje
vysmädnuté a bojmi umucené vojsko modlitbami
vyprosil vytrysknutie pramena vody z planiny a tak zachránil
životy svojich vojakov. Pravdepodobne od 16. storocia (1560?)
stál pri prameni Kostol svätého Ladislava
. Neskôr sa ale cirkev o kostol nestarala a tak sa rozpadol.
Zrúcaniny kostola vraj stáli ešte zaciatkom
minulého storocia. Po 2. sv. vojne tam vystavali kaplnku,
ktorú údajne v 50-tych rokoch ŠTB vypalila -
pramen bol vtedy pútnickym miestom. Tak ako kostol, aj
krížová cesta prestala byt
udržiavaná. Po revolúcii cirkev zacala opät
pri prameni organizovat omše a púte. Koncom 90-tych
rokov bola opravená krížová cesta,
ktorá viedla od Drienovca. Kaplnka obopína
mohutný strom a nachádza sa v nej kamenný
oltár ci kamenný ruženec.
Nábožný charakter tohto miesta doplna
svetský rituál lesákov, ktorí sem vraj
chodia trávit dovolenky so svojimi rodinami.
|
|
Cache sa nachádza
približne 3m od lúky, v klasickom dvojpni (vid
fotohint). Ak sa pozeráte zo vstupu kostola smerom von, pred
sebou máte lesnú cestu. Za cache sa vydajte
šikmo, doprava - smer zelenej turistickej znacky.
Prosím,
uložte cache do pôvodného
stavu.
|