Skip to Content

Reviewer notes

Use this space to describe your geocache location, container, and how it's hidden to your reviewer. If you've made changes, tell the reviewer what changes you made. The more they know, the easier it is for them to publish your geocache. This note will not be visible to the public when your geocache is published.

This cache has been archived.

musashimaru: síce nerozumiem slovam čo píše mrs. google marplova ale jej odkaz chapem. pre jej pokoj, či pokoj iných detektivov a tiež aj pre ten svoj teda radšej takto = archive. zostava veriť, že sa snáď ešte niekedy vrati zo záhrobia.

More
Multi-cache

Music City

A cache by musashimaru Send Message to Owner Message this owner
Hidden : 3/6/2009
Difficulty:
2.5 out of 5
Terrain:
1.5 out of 5

Size: Size: other (other)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Pociatocne suradnice ukazuju na Dunaj, ktoremu venoval svoju slavnu skladbu Johann Strauss. Tento "kral valcikov" bol jednym z mnohych hudobnych velikanov, ktori nase hlavne mesto navstivili, koncertovali v nom, pripadne isty cas aj zili. Tato multina je venovana tym najvacsim z najvacsich.



Joseph HAYDN (1732-1809)
Rakusky barokovy hudobny skladatel, casto oznacovany ako "otec symfonii" alebo "otec slacikoveho kvarteta". Bol kapelnikom kniezata Mikulasa Eszterhazyho, ktory byval striedavo v Eisenstadte a v Bratislave. Tak sa zacali aj Haydnove kontakty s nasim mestom. Bratislavu navstevoval casto ako koncertny umelec pri roznych slavnostnych prilezitostiach. Hostoval v Eszterhazyho palaci na Kapitulskej ulici c. 5 a Grassalkovichovom palaci (dnes Prezidentsky palac) na Hodzovom namesti. V roku 1772 ho grof Grassalkovich poctil dirigovanim orchestra na svadbe dcery kralovnej Marie-Terezie, Kristiny, s Albertom Tesinskym. V zimnej sezone roku 1773 ucinkovala divadelna spolocnost pod Haydnovym vedenim v dnes uz neexistujucej divadelnej sale pri Grassalkovichovom palaci. Sala stala na mieste, ktore je dnes sucastou parku za Prezidentskym palacom. Na zaklade historickych planov je mozne este aj dnes pomerne presne urcit miesto, kde stal Haydn ked dirigoval svoj orchester. Na tomto mieste by mal vraj casom stat aj jeho pomnik co by sa mohlo stat uz coskoro, pretoze sadrovy model busty v nadzivotnej velkosti je uz hotovy.
Bratislavcanom bol Haydn blizky tiez dielami, ktore tu zlozil a prvykrat uviedol. Boli to najma jeho komicke opery, zosmiesnujuce vsetko neprirodzene, pretvarku a pompeznost, co sa publiku velmi pacilo. Spomienkou na Haydna bola v minulosti bronzova tabula s jeho podpisom (od akademickeho sochara J. Kostku z roku 1959) umiestnena na bocnej fasade Grassalkovichovho palaca zo strany Stefanikovej ulice. Pred par rokmi bol vsak tento "hrdzavy kus zeleza" (vyrobeny v byvalom Vyskumnom ustave zvaracskom) z fasady palaca odstraneny. Hrdza totiz vnikla do muriva, vytvorila na nom flak, a z druhej strany steny, v kaplnke, ktora sa nachadza na prizemi palaca, ohrozovala vzacne fresky z 18. storocia.
A: Suradnice vas privedu k zapadnej stene palaca, na ktorej bola v minulosti umiestnena Haydnova pamatna tabula. Spocitajte okna na stene.

Wolfgang Amadeus MOZART (1756-1791)
Rakusky klasicisticky hudobny skladatel, genialny hudobnik, ktory uz ako sestrocny ziskal ohlas po celej Europe svojimi klavirnymi a huslovymi koncertmi. Bol plodnym a vplyvnym skladatelom, skomponoval viac ako seststo diel, z ktorych mnohe predstavuju vrchol symfonickej, komornej klavirnej, opernej a zborovej hudby. Aky bol ale jeho vztah k Bratislave?
Podla pamatnej mramorovej tabule (od akademickeho sochara E. Stanika z roku 1958), umiestnenej na Palffyho palaci na Venturskej ulici c. 10, navstivil maly Mozart nase mesto v dnoch 11.-24. decembra 1762, kedy v uvedenom dome koncertoval. Je to ale skutocne pravda? Na to ci Mozart v Bratislave niekedy vobec bol, pripadne tu odohral nejaky koncert, totiz existuju dodnes dva protichodne nazory.
Prva skupina odbornikov tvrdi, ze spravy o tejto navsteve sa zachovali v dvoch listoch, ktore napisal Leopold Mozart, Wolfgangov otec, priatelovi do Salzburgu. V liste zo dna 10.12.1792 pise: "...uz tri tyzdne nas pozyvaju aby sme pricestovali ... zajtra teda cestujeme do Pressburgu, viac ako osem dni tam vsak nemienime zostat." Uryvok z dalsieho listu zo dna 29.12 hovori: "S Pressburgom sme sa rozlucili na Stedry den rano o pol deviatej a vecer o pol deviatej sme uz boli v nasom viedenskom byte ...". Pre niekoho je toto jasny dokaz Mozartovej navstevy v Bratislave. Druha skupina odbornikov vsak namieta a poukazuje na to, ze v uvednych listoch, sa ani jedinym slovom syn nespomina a uz vobec nie nejaky koncert. Navyse v 18. storoci sa koncerty v adventnom case pred Stedrym dnom nekonali. Tiez sa vie, ze Wolfgang bol pred udajnou navstevou Bratislavy tazko chory, a preto by ho otec asi sotva nutil na cestu dostavnikom v treskucej zime. Bezohladu na skutocnu pravdu faktom zostava, ze pamatna tabula visi na dome (dnes budove Rakuskeho velvyslanectva) az dodnes.
Okrem pamatnej tabule pripomina Mozarta v Bratislave od roku 1972 aj Mozartova ulica a taktiez Mozartova busta v strede priecelia historickej budovy SND. V archive mesta je ulozeny fragment Mozartovej notovej skice a v Mestskom muzeu je Mozartova busta od bratislavskeho sochara V. Tilgnera z roku 1833.
B: Vlavo hore od Mozartovej pamatnej tabule najdete supisne (cierne) cislo domu. Zapiste si poslednu cislicu.

Ludwig van BEETHOVEN (1770-1827)
Nemecky skladatel flamskeho povodu a jeden z najvyznamnejsich skladatelov v dejinach hudby. Autor symfonii, skladieb pre klavir, komornej hudby, piesni a opery Fidelio. Od roku 1792 az do svojej smrti zil vo Viedni, co mu umoznilo nadviazat velmi blizke kontakty s Bratislavou, odkial pochadzali jeho najblizsi priatelia (Johann N. Hummel, Mikulas Zmeskal a pod.). Bratislavu navstivil niekolkokrat, prvykrat na jesen roku 1796 kedy tu stravil devat dni. Koncertne vystupenia mal v Eszterhazyho palaci na Kapitulskej ulici c. 5, v Keglewichovom palaci na Panskej ulici c. 27 a v Dome sv. Martina, kde uviedol svoju Misu solemnis. V palaci Keglewichovcov na Panskej ulici bol castym hostom, pretoze dcera Keglewichovcov, Babetta, bola v tom case jeho ziackou vo Viedni. Podla svedectva jej sucastnikov bola vraj velmi nadanou klaviristkou. Prejavom ocenenia jej talentu i osobnej Beethovenovej naklonnosti k nej boli styri kompozicie z rokov 1796-1802, ktore skladatel Babette venoval, medzi inymi aj Klavirnu sonatu Es-dur op. 7. Pre Bratislavu skomponoval aj kantatu Obetna piesen, ktora mala premieru 23. decembra 1822 v Mestskom divadle.
Roku 1800 sa blizsie spriatelil s rodinou grofa Brunsvika, ktoreho navstevoval v jeho kastieli v Dolnej Krupej. Jeho dceram, bratislavskym rodackam, Tereze a Jozefine, venoval aj niekolko svojich skladbieb, napr. stvorrucne variacie na piesen Myslim na teba. Tereze okrem toho venoval Sonatu op. 78, Jozefine piesen An die Hoffnung a ich sesternici Giuliette jednu zo svojich najznamejsich skladieb Sonatu mesacneho svitu, ktoru skomponoval v Dolnej Krupej, ked sa do vtedy 16-rocnej slecny zalubil.
Spomienkou na Beethovena v Bratislave je pamatna tabula pripominajuca koncert z roku 1796, ktora je umiestnena na zapadnej stene v Dome sv. Martina a tiez nadherna busta, ktora je majektom SNG. Obe vytvoril Julius Bartfay, otec Tibora Bartfaya, v polovici 20. storocia.
C: Vlavo hore nad branou Keglewichovho palaca najdete supisne (cierne) cislo domu. Zapiste si poslednu cislicu.

Johann Nepomuk HUMMEL (1778-1837)
Rakusky hudobny skladatel, klavirista, kapelnik a pedagog, ziak Mozarta a blizky priatel Beethovena. Narodil sa v Bratislave v starom mestianskom dome na Nedbalovej ulici c. 8. Jeho rodicia sa vtedy v meste prechodne zdrziavali, pretoze jeho otec bol zamestnany u kniezata Grassalkovicha ako kapelnik Mestskeho divadla. Neskor, ked bol otec kapelnikom viedenskeho divadla, sa sedemrocny Hummel zoznamil s Mozartom. Ten ho na dva roky pojal do rodiny a daval mu bezplatne hodiny klavira. Ako 9-rocny hral Hummel stvorrucne s Mozartom na verejnom koncerte a Mozart sa vtedy vraj vyjadril, ze "toto dieta ho raz na klaviri predstihne a odnime mu vavriny". V rovnakom veku tiez absolvoval prve turne po Europe spolu s otcom, pricom najvacsi uspech zozal v Londyne. Posobil vo Viedni, neskor ako kapelnik v Stuttgarte a nakoniec do konca zivota vo Weimare. Bratislavu pocas zivota navstivil niekolkorat. Posledny koncert tu odohral 20. maja 1834 v Palffyho kastieli.
Hummelov rodny dom stal na Nedbalovej ulici (predtym Hummelovej) este na zaciatku 20. storocia. Ked ulicu po roku 1900 regulovali a stare domy zburali, zanikol aj povodny mestiansky dom. Z povodnej zastavby ulice sa zachoval iba maly domcek, ktory bol vzadu vo dvore za Hummelovym rodnym domom (dnes stoji vo dvore domu na Klobucnickej c. 2). Domcek neskor romanticky upravili a do upraveneho objektu umiestnili pamiatky na tohto vyznamneho hudobneho skladatela. Postupne sa zabudlo na to, ze skutocny rodny dom skladatela je zburany a dnes sa siria informacie, ze jeho rodnym domom je prave ten zachovany a upraveny dom, ktory v sucasnosti funguje ako jeho muzeum.
Okrem 'rodneho domu' pripomina Hummela v Bratislave mramorova tabula s bronzovym reliefom skladatela (od akademickeho sochara J. Pospisila z roku 1935) osadena na dome na rohu Klobucnickej a Ursulinskej ulice a tiez bronzova busta (od V. Tilgnera). Bustu odhalili v Bratislave dna 17. oktobra 1887, pri prilezitosti 50. vyrocia umrtia skladatela, za pritomnosti jeho syna Karla. Na pomnik sa vyzbierali clenovia slobodomurarskej loze (ktorej bol Hummel clenom), no dary prichadzali aj od inych umelcov (Liszt, Zichy). Busta povodne stala na Hviezdoslavovom namesti, kde sa vsak dlho neohriala. Vdaka mnohym presunom sochy sa Hummel stal najvacsim cestovatelom v ramci mesta. V sucasnosti sa busta nachadza na Rigeleho ulici pred budovou nemeckeho velvyslanectva.
D: Na Hummelovej pamatnej tabuli je pod jeho reliefom znazornena ratolest. Spocitajte kolko ma listkov.
E: Pod bustou Hummela su dvaja anjeli. Spocitajte kolko prstov na pravej ruke chyba jednemu z nich.

Franz LISZT (1811-1886)
Vyznamny uhorsky hudobny skladatel a klavirny virtuoz, reprezentant vrcholneho romantizmu. Podla samozvaneho slovenskeho hudobneho historika Miroslava Demka bol vraj povodom Slovak. Jeho stary otec sa volal Juraj a podpisoval sa List. Jeho stara mama sa volala Barbara Slezakova. Jeho otec Adam uz zacal pisat svoje meno madarskym pravopisom Liszt. V rodine sa nehovorilo po madarsky, ani sam Franz nevedel po madarsky, jeho materinsky jazyk bola slovencina, vedel po nemecky, ale este lepsie po francuzsky. Podla mnohych slovenskych historikov su vsak informacie M. Demka o Lizstovom slovenskom povode postavene na vode. Ani v jednom historickom dokumente sa totiz nenachadza doklad jeho "slovenského" povodu ani to, ze ovladal slovencinu.
Rodina Liszta zila v dnesnom Burgenlande. K Bratislave mal vsak neobycajne blizky vztah a bratislavcania ho milovali. Dokazuje to mnozstvo koncertnych vystupeni, ci sukromnych navstev. Prvykrat v Bratislave koncertoval 26. novembra 1820 v zahradnom pavilone palaca grofa Michala Eszterhazyho na Venturskej ulici c. 11 (dnes areal Univerzitnej kniznice). Koncert iba 9 rocneho Liszta mal vtedy obrovsky uspech u obecenstva a dnes ho pripomina bronzova tabula na spominanom palaci. Kedze v Bratislave bola odstartovana jeho hudobna kariera, Liszt sa do nej velmi rad vracal. V roku 1839, uz ako dospeleho mladeho umelca, ho pred koncertom vitali zastupcovia uhorskeho snemu a predstavitelia mesta. O rok sem prisiel opat, tentokrat lodou z Budapesti. V Mestskom divadle vystupil s Weberovym dielom Hexameron, dirigoval predohru k Wiliamovi Tellovi a niekolko zborov opier. V roku 1872, v preplnenom Dome sv. Martina bola za jeho ucasti slavnostne uvedena jeho Ostrihomska omsa. V roku 1881 tu koncertoval s jednorukym klaviristom Gejzom Zichym v prospech vyssie spominanej busty Hummela. Liszt mal v meste tiez vela priatelov. Casto navstevoval klavirny salon Karla Schmidta, hudobne vzdelaneho vyznameho vyrobcu hudobnych nastojov, na Obchodnej a Dunajskej ulici. U Schmidta byval aj Hummel, ked v roku 1834 zavital so svojou rodinou do rodneho mesta. Poslednym a nezabudnutelnym vystupenim tohto genialneho umelca v Bratislave bolo dirigovanie jeho Korunovacej omse v Dome sv. Martina v roku 1884. Obyvatelia mesta z ucty k jeho hudbe a z vdaky za jeho vztah k mestu dali po jeho smrti podnet na vytvorenie jeho potretu. Tato bronzova busta (od V. Tilgnera z roku 1911) sa dnes nachadza na Rudnayovom namesti pod Domom sv. Martina a je obkolesena zeleznym plotom na ktorom su znazornene prve takty Korunovacnej omse. Okrem spominanej pamatnej tabule a busty pripomina Liszta v meste aj busta na prieceli Historickej budovy SND, ktora je hned vedla (napravo) od busty Mozarta.
F: V pravom dolnom roku Lizstovej pamatnej tabule najdete dvojciferne cislo. Zapiste si poslednu cislicu.
G: Busta Liszta na Rudnayovom namesti je obkolesena plotom, ktory tvori cast notovej osnovy. Spocitajte kolko krizikov je v jej predznamenani.

Anton Grigorievic RUBINSTEJN (1829-1894)
Slavny rusky klavirista, hudobny skladatel a dirigent. Patril medzi najvacsich klavirnych virtuozov svojej doby a bol povazovany za "rivala" Franza Liszta. Spolu s Lisztom boli velkymi ctitelmi Hummela. Zalozil konzervatiorium v St. Peterburgu, ktore spolu s Moskovskym konzervatoriom (to zalozil jeho brat Nikolaj) pomahalo podporovat hudobne nadanych ludi v carskom Rusku.
Rubinstejn viackrat navstivil Bratislavu a niekolkokrat v nej aj verejne koncertoval. Prvykrat vystupil v juli roku 1847, kedy ocaril publikum svojimi majstrovskymi interpretaciami skladieb. Vdaka ohromnemu uspechu musel o par dni vystupenie zopakovat. V tom case byval v rodine grofa Eszterhazyho, kde sa dobre citil a zdrzal sa v meste cele leto. Spriatelil sa s mladou Eugeniou Eszterhazyovou, hraval s nou na klaviri a zlozil pre nu niekolko mensich skladieb. Pred ochodom z Bratislavy ako podakovanie za prejavene sympatie sa rozhodol usporiadat treti, rozluckovy koncert s orchestrom Bratislavskeho hudobneho spolku. Po rokoch vojenskych nepokojov v Europe sa do Bratislavy vratil az v zime roku 1858, kedy koncertoval na Dunajskej ulici c. 33 v koncertnej sieni Karla Schmidta. Posledny krat sa v meste zastavil v aprili 1885 ked v Zupnej sieni usporiadal koncert na podporu vystavby uz spominaneho pomnika Hummela.
Obdobie prvej navstevy Ruinstejna v Bratislave pripomina pamatna mramorova tabula (od akad. sochara E. Stanika z roku 1958) umiestnena na Kutscherfeldovom palaci na Hlavnom namesti c. 7. V sucasnosti v tejto budove sidli francuzska ambasada a francuzsky institut.
H: Na Rubinstejnovej pamatnej tabuli su znazornene vetvicky s plodmi (gulickami). Zistite pocet guliciek.

Johann STRAUSS (1825-1899)
Rakusky hudobny skladatel, nazyvany aj "kral valcikov". Okrem valcikov komponoval aj polky, kvadrilly, pochody a operety. Jeho tvorba vynikala najma bohatstvom melodii, skvelou harmoniou a velmi premenlivym rytmom. Jeho skladba Na krasnom modrom Dunaji dobyla svet. Malokto vsak vie, ze jej prve takty udajne skladatel skomponoval prave v Bratislave.
Podla legendy sa tak stalo na plese Spolku ucitelov jazyka a bratislavskych umelcov 4. februara 1852, na ktorom hral viedensky orchester, ktory Johann Strauss dirigoval. Prave tu, pri uvodnom koncerte, mu napadli takty noveho valcika, ktore si zaznamenal na manzetu svojej kosele. Po plese vsak na melodiu zabudol a koselu hodil medzi spinavu bielizen. Ta sa vsak nastastie nestratila. Zaznam si vsimla domaca, ktora hned bezala za skladatelom. Majster poznaceny melodicky prvok potom lahko dokomponoval do znamej skladby. Samotny ples sa zapisal do dejin hudby aj tym, ze na nom prvy raz zaznela melodia, ktoru Strauss zlozil specialne pre Bratislavcanov a nazval ju Souvernir a Pressburg. Kral valcikov prisiel do Bratislavy dirigovat este dvakrat. Bolo to 28. novembra 1882, kedy jeho koncert zorganizoval hudobny nadsenec a mestsky archivar Jan Nepomuk Batka. Vtedy v starom Mestskom divadle dirigoval svoju operetu Vesela vojna. Naposledy prisiel do mesta 23. novembra 1888, kedy v meste uz stala budova noveho Mestskeho divadla (dnesna historicka budova SND). Strauss tu predstavil jednu zo svojich najznamejsich operiet Netopier a vynos z predstavenia venoval v prospech bratislavskej chudoby.

Johannes BRAHMS (1833-1897)
Nemecky hudobny skladatel a klavirista, jeden z hlavnych predstavitelov obdobia romantizmu. Bol povazovany za jedneho z najvyznamnejsich a najvplyvnejsich hudobnych skladatelov vsetkych cias. Vacsinu svojho zivota prezil vo Viedni, kde bol vodcom hudobnej sceny. Bratislavu navstivil prvykrat v roku 1888 pri prilezitosti uvedenia svojej kantaty Rinaldo. Neskor bol casto hostom u presporskeho archivara a velkeho organizatora hudobneho zivota v Bratislave, Jana Nepomuka Batku. Niekolkokrat prijal tiez pozvanie dcer bratislavskeho postoveho radcu Vrabela.
Meno Jana Nepomuka Batku ml. sa velmi casto spomina v suvislosti s menami Brahmsa, Straussa, Liszta i Rubinstejna. Narodil sa a byval na rohu Michalskej a Bastovej ulici v dome s uzkym a strmym schodiskom, ktory sa opiera o Michalsku branu (dnes Bastova ulica c. 2). Bol jednou z najvyznamenejsich osobnosti kulturno-spolocenskeho diania v Bratislave koncom 19. a zaciatkom 20. storocia. Ako syn znameho hudobnika zasvatil svoj zivot organizovaniu najma hudobnych podujati. Nadvazoval styky s najvyznajmnejsimi europskymi skladatelmi a do Bratislavy pozyval koncertovat vynikajucich hudobnikov. Svojou aktivitou v kulturnom zivote mesta priblizil Bratislavu v tomto obdobi urovni poprednych europskych kulturnych centier. Ako clen slobodomurarskej loze sa zasluzil o vybudovanie Hummelovho pomnika a muzea. Ako renomovany hudobny vedec a kritik spolupracoval s bratislavskym dennikom Pressburger Zeitung. Pochovany je na Ondrejskom cintorine na Dunajskej ulici.
I: Strauss a Brahms byvali hostami v Batkov dome pod Michalskou branou. Najdite supisne (cierne) cislo a zapiste si poslednu cislicu.

Bela BARTOK (1881-1945)
Svetoznamy madarsky hudobny skladatel, klavirista, pedagog a uznavany hudobny vedec. Spolocne s Leosom Janackom a Zoltanom Kodalyom patril ku skladatelom, ktorych vyraznym zdrojom inspiracie bola ludova hudba.
V rokoch 1892-99 studoval na gymnaziu v Bratislave, kam sa s nim po smrti jeho otca, prestahovala jeho ovdovela matka Paula, rod. Voitova (rodacka z Martina). Matka bola ucitelka a zabezpecila mu vyucbu klavira a harmonie u Laszla Erkela, madarskeho pedagoga a zbormajstra, ktory v tom case posobil v Bratislave. Hudobnu akademiu potom absolvoval v Budapesti, kde nasledne posobil ako pedagog.
V Bratislave mal Bartok koncertne vystupenia v rokoch 1920, 1923, 1925, 1926, 1935, 1936. Obyvatelom Bratislavy venoval skladbu Dance orientale. Pocas jeho pobytov na Slovensku vzniklo niekolko vyznamnych komornych, vokalnych i klavirnych diel, ako napr. Kvinteto c. 77, Rapsodia pre klavir op. 1. a Tanecna suita.
Bartok cerpal velmi vela zo slovenskej ludovej hudby a slovenska ludova piesen mala tiez rozhodujuci vplyv na jeho tvorbu. Pre slovensku kulturu je najvyznamnejsia jeho etnomuzikologicka (zberatelska) praca. Slovenska ludova piesen a jej zapisy v Bartokovej zbierke ludovych piesni su najpocetnejsie (3409 napevov a 4000 textov) a vysli v rokoch 1959-1969 pod nazvom Slovenske ludove piesne I a II.
Zivot Bartoka v Bratislave pripominaju dve pamatne tabule. Jedna je umiestena na budove byvaleho gymnazia na Klariskej ulici c. 5, ktore navstevoval, druha je osadena na dome na Spitalskej ulici c. 7, kde pocas svojho pobytu v Bratislave byval.
J: Na dome oproti Bartokovej pamatnej tabuli je supisne (cierne) cislo domu. Zapiste si poslednu cislicu.
K: Na dolnom okraji Bartokovej pamatnej tabule najdete stvorciferne cislo. Zapiste si tretiu cislicu v poradi.

Okrem vyssie uvedenych hudobnych velikanov s nasim mestom spojilo svoj zivot na dlhsi ci kratsi cas mnoho dalsich nemenej vyznamnych osobnosti hudobneho zivota. Za vsetkych este spomeniem este niektorych z nich:

Franz SCHMIDT (1874-1939) - rakusky skladatel a pedagog. Narodil sa v Bratislave v dome, ktory stal na rohu dnesneho Namestia SNP a Ursulinskej ulice. Do svojich 14 rokov zil v Bratislave, neskor sa prestahoval do Viedne. Bol clenom Viedenskych filharmonikov a celistom v Dvornom orchestri (dnes Orchester viedenskej opery). Ako solista, komorny hudobnik a dirigent tohto orchestra bol znamy a oslavovany. V roku 1914 sa stal profesorom na Viedenskej hudobnej akademii (dnes Univerzita pre hudbu a divadelne vedy), neskor jej riaditelom a rektorom. Vychoval mnozstvo znamych buducich muzikantov, dirigentov a skladatelov. K jeho najznamejsim ziakom patrili Ludovit Rajter a Herbert von Karajan.

Ernest DOHNANYI (1877-1960) - madarsky hudobny skladatel, dirigent a klavirista. Narodil sa v Bratislave na Klariskej ulici c. 10. Studoval a maturoval na rovnakom gymnaziu ako Bela Bartok ci Franz Schmidt. Hre na klavir sa ucil najprv v Bratislave, od roku 1894 potom na Vysokej skole Franza Liszta v Budapesti. Popri Bartokovi a Kodalyovi bol najvyznamnejsim madarskym skladatelom prvej polovice 20. storocia. 

Clara SCHUMANN (1819-1896) - nemecka hudobnicka, vynikajuca klaviristka, hudobna skladatelka a pedagogicka. Manzelka znameho hudobneho skladatela Roberta Schumanna. V Bratislave koncertovala na jar roku 1866, pravdepodobne v hudobnom salone Karla Schmidta.

... na zaver este jedna zaujimavost: Slavny hudobny skladatel Johann Sebastian BACH (1685-1750) mal korene na Slovensku. Jeho prastary otec vlastnil dunajsky mlyn. Zo strachu pred Turkami sa vsak aj s rodinou odstahoval do Bavorska.


Odpovede na otazky a skrysa: Skladatelia su v listingu zoradeni podla veku, od najstarsieho po najmladsieho. Hladat odpovede na otazky v poradi od A po K nie je idealne. Odporucam vam pozriet sa do mapy a najst si vlastnu cestu za odpovedami. Kontrolny sucet A + B + ... + K = 54. Finalne suradnice skryse su:

N 48°0C.K[D-H][B-J]
E 17°0I.F[A+E][G-E]


Umiestnenie, format a obsah skryse su ... zbytocne pisat, ved to uvidite. Spomeniem iba to, ze v skrysi vas caka kus vyznamneho nemeckeho skladatela, klaviristu a dirigenta menom Ludwig Felix MENDELSSOHN BARTHOLDY (1809–1847). Ten nase mesto sice nikdy nenavstivil, zato vyznamnym sposobom obohatil obsah skryse. Skrysa je krehka, narabajte s nou opatrne, prosim! Prajem vela stastia a zabavy pri lusteni a hladani. Nebojte sa dotknut sveta hudby. Hudba vam neublizi!

Bonus: Pre tych, ktori sa chcu precvicit z hudobnej teorie vrele odporucam navstivit skrysu Hudobna::Musical, ktoru pripravil Boyt.

Zdroje: Tvoja Bratislava (I. Lacinka, V. Tomcik, 1989), Taka bola Bratislava (P. Salner et al, 1991), Kronika Slovenska (D. Kovac et al, 1999), Prechadzka starym Presporkom (K. Benyovszky, 1937), Slobodomurarske loze v Bratislave (K. Hradska, 2005), Slavni ludia v Bratislave (I. Janota, 2007), Ulice a namestia Bratislavy (T. Ortvay, 1905), Bratislava mesto hudby (A. Cunderlik, 1986), Bratislavske noviny, wikipedia a sukromna korespondencia s Dr. S. Holcikom.


Additional Hints (Decrypt)

NUN

Decryption Key

A|B|C|D|E|F|G|H|I|J|K|L|M
-------------------------
N|O|P|Q|R|S|T|U|V|W|X|Y|Z

(letter above equals below, and vice versa)



 

Find...

311 Logged Visits

Found it 264     Didn't find it 5     Write note 26     Archive 1     Needs Archived 1     Temporarily Disable Listing 5     Enable Listing 4     Publish Listing 1     Owner Maintenance 3     Post Reviewer Note 1     

View Logbook | View the Image Gallery of 4 images

**Warning! Spoilers may be included in the descriptions or links.

Current Time:
Last Updated: on 1/1/2018 3:25:26 AM (UTC-08:00) Pacific Time (US & Canada) (11:25 AM GMT)
Rendered From:Unknown
Coordinates are in the WGS84 datum

Return to the Top of the Page