Obec Rákoš sa nachádza v hornom toku východného Turca pod vrchom Železník. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1318 (Torpholua). Život miestnych obyvatelov bol po dlhé stárocia spätý s tažbou železnej rudy a medi.
Najvýznamnejšou pamiatkou Rákoša je vzácny románsko-gotický rímskokatolícky kostolík pravdepodobne postavený po polovici, alebo v druhej polovici 13. storocia. Kostolík zasvätený Najsvätejšej trojici sa zachoval v takmer pôvodnej podobe. Je to intaktne zachovaná jednolodová, plochostropá stavba na pozdlžnom pôdoryse s mierne pretiahnutou apsidou zaklenutou konchou.
Pôvodne vnútrajšok osvetlovalo celkovo pät vysokých a úzkych okien, dve v apside a tri na južnej stene lode. Stredoveké nástenné malby pokrývajú celý vnútorný plášt apsidy, klenbu konchy, vítazný oblúk zo strany apsidy a ciastocne aj lode, takmer celú plochu severnej steny lode a vo fragmentoch sa zachovali aj na vonkajšom priecelí južnej steny lode.
Na prelome 16. a 17. storocia prešiel kostolík do rúk protestantov. Tí si ho v tomto období prispôsobili svojej liturgii a okrem stavebných úprav aj celý interiér natreli na bielo.
V 18. storocí katolíci získali stavbu spät a kostolík opät absolvoval dalšie stavebné úpravy. V severnej casti lode bolo prerazené nové okno a dve postranné románske okná boli zväcšené. Hlavný oltár bol obnovený a pribudli k nemu dva bocné. V tomto období ku kostolíku pribudla aj zrubová zvonica. Celý areál bol obkolesený obranným kamenným múrom.
Koncom minulého storocia sa vzhladom na zanedbanú starostlivost o túto pamiatku zacali objavovat technologické problémy na objekte, zacala sa prepadávat podlaha a objavili sa praskliny na obvode apsidy. Na najnutnejšie opravy štát prispel nejakými prostriedkami, ale hlavná tarcha zostala na pleciach veriacich. Od pracovnícky Pamiatkového úradu v Rožnave Mgr. Edity Kušnierovej máme informáciu k predošlej vete k nekonecne sa vlecúcej obnove a financovaniu rákošskeho kostola (od roku 1991): "Od archeologického výskumu, odvlhcenia, statického zabezpecenia, zastrešenia, nových omietok a náterov až po reštaurovanie mobiliáru a výskum nástenných malieb - všetko hradilo Ministerstvo kultúry SR + jeden milión (ešte slovenských korún) dostal kostol na reštaurovanie oltárov od rakúskej nadácie Kulturkontakt Wien. V súcasnosti je všetok barokový mobiliár (tri oltáre s množstvom sôch a obrazov, kazatelnica, krstitelnica, spovednica, empora) reštaurovaný a caká na navrátenie do obnoveného kostola. Rozobratý kazetový strop caká na prísun financií v štátnych reštaurátorských ateliéroch v Levoci. V minulom roku dostal kostol opät grant z MK SR, z ktorého bola kompletne obnovená strecha s použitím trvanlivej krytiny (Metrošindel)."
Kostolík je vzácny už aj z dôvodu, že sa jedná o jednu z mála románskych stavieb na našom území, ktorá sa zachovala takmer v pôvodnej podobe.
listing v 1.01; cache v.1.00