3. Zeleznicna - Prezyvky lokomotív Mystery Cache

Cache sa nenachádza na zverejnených súradniciach.

VAROVANIE: Pristup ku kesi je pocas vegetacného obdobia mierne adrenalinovejší, a to hlavne kvôli krátkemu úseku bujnej žihlavy (1-2m), ktorý je pri ceste ku cache potrebné prekonat. V tomto období sa preto bud vyzbrojte dlhými nohavicami alebo odlov odložte na obdobie mimo najdivokejšieho vegetacného obdobia (alebo si nechajte trosku preliecit reumu :-)). Zároven si dajte pozor, aby ste pri preskakovaní malého potôcika neskoncili v blate (zvlášt po daždi sa to zvykne šmýkat). Aj napriek týmto 2 pritažujúcim faktorom som ale presvedcený, že táto keška je pri troche opatrnosti prístupná takmer komukolvek, dokonca aj detom. Upozornujem, že krabicka je možno trošku netradicne zamaskovaná, takže sa namiesto šplhania do svahu (co je úplne zbytocné) radšej poriadne rozhliadnite okolo seba. Krabicku zamaskujte PRESNE tak, ako ste ju našli. Cache sa nenachádza sa na úrovni kolajiska, preto v ŽIADNOM PRÍPADE NEVSTUPUJTE NA KOLAJE.

Zverejnené súradnice vás však privedú do blízkosti zaujímavého myjavského viaduktu, ležiaceho na trati Nové Mesto nad Váhom - Veselí nad Moravou. Bol postavený firmou Ceskomoravská-Kolben a.s. a je zaujímavý hlavne tým, že je postavený v oblúku. V case jeho stavby sa stavitelia vo všeobecnosti snažili stavat viadukty iba ako priame, pricom tento zvyk pretrváva až do súcasnosti. Dôvodom bolo to, že okrem problematickej výroby potrebných mostných konštrukcií bolo problémom vôbec vypocítat statické zataženie jednotlivých castí mosta, zvlášt s ohladom na dosah teplotných zmien na jeho stabilitu. V tomto prípade sa im však vyhnút stavbe oblúkového viaduktu nepodarilo a vznikol tak viadukt, ktorý sa nad údolím Žabovreskov týci v oblúku s polomerom 400m a s najväcšou výškou 29m.

S rozvojom železníc na území bývalého Ceskoslovenska (vtedy ešte Rakúsko-Uhorska) v 19. storocí postupne dochádzalo aj k zvyšovaniu poctu lokomotív a voznov. Kedže zo zaciatku bolo lokomotív skutocne iba pár kusov, nebolo potrebné ich nejako zvlášt oznacovat. Rakúsko-uhorské železnicné spolocnosti lokomotívy oznacovali podla anglického vzoru menami ženského rodu, prvou lokomotívou vôbec na ceskoslovenskom území bola v roku 1838 Moravia.

Postupom casu však pocet lokomotív narástol natolko, že bolo nutné vymysliet iný systém kategorizácie, založený na císlach. Rakúske dráhy preto v roku 1886 zaviedli nové znacenie, kde boli lokomotívy rozdelené do 4 kategórií (rýchlikové, pre osobné vlaky, nákladné a pre lokálne trate). Paralelne s týmto systémom však boli jednotlivé lokomotívy aj tak nadalej nazývané svojimi prezývkami.

Po vyhlásení nezávislého Ceskoslovenska zacal Ing. Vojtech Kryšpín pracovat na novom systéme oznacovania, ktorý by bol schopný reflektovat aktuálne potreby. Tento systém sa do platnosti dostal v roku 1923 a definitívnu podobu dostal v roku 1925. Skladal sa z písmenného oznacenia trakcie, dvoj- alebo trociferného oznacenia typu lokomotívy a troj- alebo štvorciferného poradového císla lokomotívy.

Význam jednotlivých castí písmenného oznacenia bol nasledovný:
T - dieselová lokomotíva
TL - turbínová lokomotíva
M - motorový vozen
E - elektrická lokomotíva na jednosmerný prúd
S - elektrická lokomotíva na striedavý prúd
EM - elektrický motorový vozen na jednosmerný prúd
SM - elektrický motorový vozen na striedavý prúd
N - nemotorový vozen (súcást motorovej jednotky)
U - úzkokolajná parná lokomotíva
ES - elektrická dvojsystémová lokomotíva
bez oznacenia - parná lokomotíva

Význam jednotlivých císlic oznacenia typu lokomotívy:
1. císlica - pocet hnacích náprav
2. císlica - maximálna rýchlost ((císlica+3.10=rýchlost v km/h)
3. císlica - hmotnost na nápravu (v tonách)

Príklad: Lokomotíva T 211.026 bola motorová lokomotíva s 2 hnacími nápravami, max rýchlostou 40 km/h a celkovou hmotnostou približne 2t (1t na nápravu).

Postupom casu však tento systém prestal vyhovovat, kedže väcšina nových lokomotív mala vyššiu konštrukcnú rýchlost a hmotnost na nápravu a získavali oznacenie 499. V roku 1988 bol preto v rámci Ceskoslovenských dráh (CSD) zavedený úplne nový systém, ktorý sa používa dodnes aj na Železniciach Slovenskej republiky (ŽSR). Skladá sa zo 7 císlic, z ktorých iba prvá na prvý pohlad vyjadruje vlastnosti lokomotívy. Druhá a tretia císlica vyjadrujú konštrukcnú skupinu (ktorá však nie je viazaná na konkrétne vlastnosti lokomotívy), štvrtá až šiesta poradové císlo lokomotívy a siedma je kontrolná, ktorá slúži na kontrolu pri automatizovanom spracovaní císla pocítacom.

Význam prvej císlice:
1 - elektrická lokomotíva na jednosmerný prúd
2 - elektrická lokomotíva na striedavý prúd
3 - elektrická lokomotíva pre oba prúdové systémy
4 - elektrická jednotka na jednosmerný prúd
5 - elektrická jednotka na striedavý prúd
6 - elektrické jednotka na oba prúdové systémy
7 - motorová lokomotíva
8 - motorový vozen
9 - riadiaci vozen
0 - vložený (nemotorový) vozen

Príklad: Jeden z motorových voznov slávnej tzv. Cachtickej strely, jazdiacej na trati Nové Mesto nad Váhom - Vrbovce, je 810 432 - 5, kde prvé císlo 8 udáva kategóriu motorový vozen.

Okrem toho sa dali jednotlivé typy elektrických lokomotív rozoznat aj podla farby náteru, tento spôsob oznacovania je však v rámci ŽSR na ústupe (vid napríklad reklamný náter lokomotívy 362 015 vo farbách Coca-coly). Jednosmerné lokomotívy a jednotky boli natierané na zeleno, striedavé cerveno a lokomotíva a jednotky pre oba systémy na modro. Nie každý totiž vie, že na Slovensku paralelne fungujú 2 prúdové systémy: napájanie jednosmerným prúdom s napätím 1500 V používané na severnej trase Žilina-Cierna nad Tisou a prilahlých vetvách a napájanie striedavým prúdom s napätím 25 000V, používané na južnej trase Bratislava - Štúrovo, trati Bratislava - Púchov a prilahlých vetvách. Na prekonanie tohto problému bývajú rýchliky na trati Bratislava - Žilina vypravované zvycajne s lokomotívami na oba systémy (modré). Stycný bod týchto sústav sa nachádza kúsok pred Púchovom (Kockovce), kde rušnovodic (samozrejme, so stiahnutými pantografmi) zmení napájací systém na trati priamo pocas jazdy.

Pocas celej existencie týchto kategorizacných systémov však rušnovodici neprestali používat familiárne názvy nielen jednotlivých typov lokomotív, ale aj konkrétnych kusov. Tieto prezývky väcšinou vyjadrovali nejaké charakteristické rysy lokomotív a niektoré boli vyslovene ironické. Malé motorové vozne, ktoré prevažne stretnete na trati Nové Mesto nad Váhom - Vrbovce (rada 810), si napríklad vyslúžili prezývku Prepotený plech (kto v nich niekedy cestoval v lete, vie preco), Autobus ci Plevel, motorová lokomotíva 751 zasa pre jej typický kryt motora pripominajúci poprsie získala prezývku Bardotka ci Ceckana. Z konkrétnych kusov je to napr. už spomínaný vozen Cachtickej strely, ktorý má prezývku Lassie.

Vašou úlohou bude na základe prezývok jednotlivých lokomotív urcit ich základné oznacenie typu na ŽSR (prvé tri císlice), z ktorého zistíte výsledné súradnice kešky. Pre ulahcenie hladania je ku každej prezývke pripojená aj fotografia lokomotívy. Upozornujem, že príbuzné typy lokomotív majú pomerne casto rovnakú prezývku, hádanka je však koncipovaná tak, aby ju bolo možné vylúštit jednoznacne.

Vo vzorci pre výpocet finalu sa nenachádzajú žiadne znaky násobenia.

Svoje riešenie si možete skontrolovat tu: Geochecker.com.