-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(regular)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Cache sa nachadza na tzv. Ciernej skale. Ulozena je na mieste s najkrajsim vyhladom na siroke okolie.
Vsetkych nalezcov dorazne ziadam, aby cache zamaskovali tak ako ju nasli, pretoze sa nachadza na dost exponovanom mieste a po nedokladnom zamaskovani jej bude hrozit zbytocne odhalenie.
ZAMUTOVSKE SKALY
Hoci vulkanický pás Slanských vrchov neponúka také výrazné skalné útravy, ako možno nájst v iných sopecných slovenských pohoriach - Polane, Štiavnických vrchoch, alebo Cerovej vrchovine, aj tu si nájdu milovníci skalných partií objekty záujmu. Sú to napríklad známe Hermanovské skaly (Údolie obrov), Rankovské skaly, alebo Zámutovské skaly. Zámutovské skaly sú vyhlásené za Prírodnú rezerváciu na rozlozhe 30,67 ha od roku 1980. Chránené územie tvoria výrazné andezitové skalné útvary na severovýchodnej strane Slanských vrchov, a to hreben Ciernej skaly (Jasiná, Jasenový hreben) a hreben Zámutovských skál (Culkov). Hrebene sú od seba oddelené tvrdou lesnou cestou vedúcou z Rudlova do Javorovej a dolinou potoka tecúceho do Zámutova. Obidva oddelené hrebene sa tiahnu v smere severozápad - juhovýchod. Hreben Ciernej skaly má nadmorskú výšku od 590 - 725 m, hreben Zámutovských skál od 650 - 825 m.
Vegetácia oboch skalných hrebenov v podstatne rovnaká. Na strmých svahoch exponovaných na severovýchod rastú bukovo-javorové a lipovo-jasenové sutinové porasty, vrcholy hrebenov a svahy exponované na juhozápad pokrývajú teplomilné dubiny. Na svetelne a tepelne exponovaných stanovištiach hrebenov, na výslnných skalách a nezalesnených cistinkách sa uchováva vzácna teplomilná a suchomilná vegetácia. Pre jej vývoj boli rozhodujúce tepelné podmienky, ktoré na vrchole hrebenov a na južne exponovaných svahoch sú najoptimálnejšie.
Celkom odlišná je vegetácia na skalách, ktoré sú pod úrovnou stromov a kde svetelné a tepelné podmienky sú zásadne iné. Teplomilné skalnaté hrebene sú porastené bohatou krovinatou vegetáciou. Zo vzácnejších druhov tu miestami rastú väcšie skupiny tavolníka prostredného, skalníka obycajného, na hrebeni Zámutovských skál vzácne rastie aj drác obycajný a mukyna obycajná. Na zatienených a chladnejších stanovištiach rastie roztrúsene ríbezla alpínska a castejšie ruža ovisnutá, na stanovištiach kyslých bucín (vrcholy s trávnatým porastom smlzu trstovitého a chlpane belasej) charakteristický druh týchto biotopov zemolez cierny. Bežný a castý je egreš obycajný, jarabina vtácia, zemolez obycajný, bršlen európsky, trnka obycajná, vela krovinatých i stromovitých hlohov a javorov polných, baza cervená, baza cierna, lykovec jedovatý a iné. Zaujímavý a charakteristický je tu bylinný podrast. Najbohatší a najkrajší je najmä jarný aspekt, ked masovo kvitne chochlacka dutá, velmi castý je aj áron alpínsky, roztrúsene rastie lalia zlatohlavá.
Na úpätia skál a sutín s nahromadeným humusom sa viaže bujná nitrátofilná vegetácia. Sú to jednak nápadné a vonavé porasty mesacnice trvácej, jednak múrovníka lekárskeho, ktorý v celých Slanských vrchoch rastie pravdepodobne len na týchto lokalitách. Na lesnej cistine na Ciernej skale rastie datelina šarišská. Pod Ciernou skalou na juhozápadných svahoch v pásme kyslých bucín rastie na väcšej ploche v Slanských vrchoch pomerne vzácna kostrava horská.
Najvzácnejšia je vegetácia na terasách kolmých stien a vrcholoch skál. Miestami majú tieto skaly bizarný, vežickovitý tvar, niektoré casti sú neprístupné. Práve tu sa už dávno vyvíjala reliktná vegetácia charakteristická pre andezity východného Slovenska. Len na malých plochách, na najviac exponovaných skalách sa fragmentárne vyvinulo charakteristické spolocenstvo skalného reliéfu Slanských vrchov s kostravou dalmatskou a nátržníkom piesocným. Botanicky významné sú na skalách najmä žlté trsy tarice skalnej, skalnice horskej, slezinníka severného, vudsie skalnej, cesnaku horského, skalnice srstnatej, na výslnných cistinkách porasty mednicky sedmohradskej, fialky trojfarebnej sklanej, luskáca lekárskeho a i. Pod skalami na zatienených miestach rastie valeriána trojená, miestami aj cucoriedka obycajná, alebo spolocenstvá machov so sladicom obycajným. Na skalách a v teplomilnejších porastoch prevláda tráva lipnica hájna.
Zo zoologického hladiska je hreben Zámutovských skál známy bohatým výskytom jelenej a srncej zvere, castý je tu jariabok hôrny, užovka stromová a na výslnných skalách jašterica múrová.
Východiskom na Zámutovské skaly je obec Zámutov, kam sa najlepšie dostanete cestou z Vranova nad Toplou. V obci (274 m) sa zacína modro znacený chodník, ktorý vedie postupným stúpaním proti prúdu potoka Caklovec. Stúpa až ku vrcholovým partiám Ciernej skaly (751 m, 1 a 1/4 h), odkial sa ponúkajú zaujímavé pohlady. Znacka dalej pokracuje križovatku so zelenou znackou pod Praporcom a bud schádza do Hermanoviec nad Toplou (280 m, 3 h), alebo vedie na hlavný hreben pohoria, do sedla Grimov Laz (943 m, 3 h) a dalej zostupuje do Zlatej Bane (590 m, 4 a 1/4 h).
Zaujímavosti okolia: Dubnícke opálové bane, Hermanovské skaly, hreben Slanských vrchov - Šimonka, Cierna hora.
Additional Hints
(Decrypt)
cbq oermbh an bxenwv fxnyl - ivq sbgbuvagl