GC1XHED MobyDick (Unknown Cache) in Banskobystrický kraj, Slovakia created by gemm55

This cache has been archived.

FroggyBearReviewer: Ahoj,

tvoja geocache je deaktivovaná už príliš dlho a bez tvojej odozvy na žiadosti o jej údržbu a obnovu.

Prechodné deaktivovanie kešky slúži na vyriešenie iba krátkodobých problémov, aby ju mohol jej vlastník v rozumnej dobe opraviť, alebo obnoviť. Obvykle to bývajú 4 týždne, potom je odporúčané uvolniť miesto pre prípadné nové kešky v danej oblasti.

Z tohto dôvodu musím kešku teraz archivovať. Prosím, ak sa ešte tak nestalo - vyzdvihni všetky jej pozostatky z terénu. Súčasťou hry Geocaching je aj zásada "Leave no trace" - nezanechať po sebe žiadne stopy, ktoré by mohli byť vnímané ako negatívny zásah do životného prostredia.

Ak sa predsa len ešte rozhodneš svoju kešku obnoviť, urob tak čím skôr, aby Ti nikto medzitým neobsadil miesto. Následne ma kontaktuj cez môj profil a nezabudni pripojiť GC kód tejto kešky. Geocache prejde nanovo review procesom a ak bude všetko v poriadku, môžem ju vybrať z archívu. Ak od archivovania ubehli viac ako 3 mesiace, alebo má mať obnovená keška inú podobu - odporúča sa radšej založiť novú cache s novým listingom.

Ďakujem za čas a kreatívne úsilie, ktorú si Geocachingu doposiaľ venoval.

FroggyBearReviewer (Michal&Saška) - Community Volunteer Reviewer for Slovakia
Geocaching.com | Help Center | Guidelines (Pravidlá) | Regional Guidelines
Odpovede na základné otázky (nielen) ohľadom zakladania kešiek nájdeš v mojom profile.

GC1XHED ▼

A cache by gemm55 Message this owner

Hidden : 8/21/2009

Difficulty:

Terrain:

Size: Size: small (small)

Join now to view geocache location details. It's free!

Watch

How Geocaching Works

Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions in our disclaimer.

Geocache Description:

Na uvedených súradniciach cache nenájdete. Sú štartovacou pozíciou, z ktorej budete postupovat podla nasledovných inštrukcií. PROSIME KESEROV, ABY CACHE NEFOTILI!

Inštrukcie: Tvoja misia zapocne pri ohnisku, v ktorom ohen dážd nezahasí. Prec od civilizácie a nezamoc si lavú nohu, kým vypátraš žltú doku. Za dokou oddychové miesto je, posad sa na chvílu, ponor sa do ticha a vnímaj okolie. Uvidis pevninu, ktorá jediná v zovretí vody je, len mrtve plúca planéty prevádzajú na pevnú zem. Cez nu odtial druhy breh uvidis, az tam ty musis ist. No cesta vdial klukata je este ... Pred tymto priechodom do prava svoje kroky ved. Nestracaj nadej ze voda miestami z dohladu mizne v ceste strom za nim kopcek a na nom dolava sa daj. Styri kovove L spocítaj až ti srkížia cestu ostatky zásahu ludskej ruky, co poznamenal cas. Tu zastav a rozhliadni sa, len bajna Ariadna dovedie Ta k pokladu. Prosíme cache vrátit na pôvodné miesto. Pri otváraní krabicky budte opatrní a rovnako ju uzavrite. A pozor na rybárov. Sú tichí, nenápadní, ale zvedaví a nudia sa asi :-) Je to k neuvereniu, vzhladom k lokalite a velkosti rybnika, ale prednedavnom (leto 2009) jeden z miestnych rybarov tu vylovil 160 centimetroveho 40 kiloveho sumca. Táto cache vás zavedie k odstavnému ramenu rieky Hron, inak povedané k miestnemu rybníku Pod rybou. V blízkosti tohto miesta sa v minulosti nachádzala technická pamiatka, ktorej minulost by sme vám radi priblížili: Dnes si už len málokto vie predstavit, že v priestore pri Micinskej ceste, medzi Srnkovou, Pod rybou a Uhliskom smerom k obci Majer sa nachádzali kedysi riecne hrable, ktoré 365 rokov slúžili na zachytávanie dreva splavovaného po Hrone. Snád len niektorí starší obcania si môžu ešte pamätat na akési zbytky z tohto významného vodného diela, ktoré ako široko–daleko nevídanú atrakciu podrobne opísal Matej Bel – Funtík v druhom zväzku svojich „Notitia Hungariae novae historico geografica“ vydanom vo Viedni roku 1736. Hrable vznikli podla návrhu lesmajstra Wolfganga Hohenwartera z roku 1547 na využitie vodnej dopravy pre zásobovanie komorských baní a hút drevom zo vzdialenejších lesov. Horné hrable postavili v r. 1548 na pozemku pozostávajúcom z lúky a pola (pravdepodobne z ciastky Mühlsteinovho majetku), ktoré komoreposkytlo mesto. Obyvatelstvo Banskej Bystrice spociatku protestovalo proti postaveniu hrablí, král však mesto uistil, že prevádzkovaním hrablí vznikne mnoho pracovných príležitostí. Tvorcom Horných hrablí bol pravdepodobne známy stavitelvodných diel Hans Gasteiger. Na hrable dlhé 90 siah (170,69 m) spotrebovali 1280 ks stavebného dreva. Drevená konštrukcia bola upevnená na 40 kamenných kvádroch 15 stôp (457 cm) dlhých a 14 stôp (427 cm) širokých. Hrable zaberali plochu 1135,5 štvorcovej siahy (4084 m2). Na dolnom konci mesta patrili komore aj jednoduché (dolné) hrable, postavené okolo r. 1560 (niektoré zdroje uvádzajú r. 1549). Tieto sa využívali pocas prevádzky nedalekej (Novej) Striebornej huty a slúžili zároven aj na zachytávanie dreva, ktoré uniklo z horných hrablí. Matej Bel v Notíciách spomína, že tieto hrable zaprícinujú vzdutie hladiny Hrona a tým ohrozovanie obyvatelov dolného predmestia tak, že sa neraz uvažovalo o ich vystahovaní. Cinnost na dolných hrabliach zastavili v r. 1890 a odstránili ich v r. 1902. Na Horné hrable nadväzoval priestor na uskladnenie dreva a pálenie dreveného uhlia. Na tento úcel mesto poskytlo komore územie medzi Hornými hrablami a komorským mostom. Na základe zmluvy zo 14.8. 1568 získalo zan pozemok za Pfarrhofom pri ceste ku medenému hámru o šírke 33 banských siah a dlžke 279 siah, ktorý bol dovtedy vo vlastníctve komorského majera a komora ho prenajímala. V mestskej štvrti Uhlisko je doteraz badatelné cierne zafarbenie pôdy ako dôsledok pálenia uhlia. Banskobystrické Horné hrable v priebehu storocí postihli viaceré živelné pohromy. Už po 27-rocnej cinnosti hrablí v r. 1575 ich úplne strhla povoden a rovnako aj všetky mosty od Brezna po Zvolen. Cez hrable vtedy nekontrolovane uniklo velké množstvo dreva. V r. 1687 sa zariadenie hrablí pretrhlo pod váhou enormného množstva dreva, ktoré nahádzali do koryta, co bolo prevádzkovou chybou. Aj v nasledujúcich rokoch (1784, 1813, 1853, 1899) hrable poškodili povodne. Niekedy škody zaprícinila aj schátralost v dôsledku zanedbania údržby hrablí. Na odstranovanie poškodených castí boli zamerané ich technické úpravy. V r. 1710 ich rozšírili až po obec Majer. Urcité korektúry sa museli vykonat aj po vydaní zákonných nariadení o slobode pltníctva (1638, 1647). Podla archívnych materiálov prefektúru požiadali o prepustenie pltí cez hrable gróf Ján Wesselényi a Juraj Pajor v r. 1636, Juraj Liptay a Gašpar Fancz v r. 1638 a další v r. 1640. Za úcelom umožnenia oboplávania hrablí pltami vybudovali na Horných hrabliach širokú priepust (prieplav) a rovnako aj na Dolných hrabliach. Na základe zákonných clánkov LVI/1659 a XV/ 1723 bola zabezpecená volná plavba pltí s výnimkou muránskeho panstva, ktorému to komora odoprela, a preto využili vedlajšie prirodzené rameno Hrona na vybudovanie samostatného kanála, nazvaného „Kohárka“. Po r. 1843 Horné hrable úplne prestavali, pricom napriek prerušeniu prác pocas revolúcie (1848) do r. 1853 prestavbu dokoncili. Dalšie úvahy o rozšírení sa v dôsledku doznievania hutníctva a s tým súvisiaceho poklesu potreby splavovaného dreva stali bezpredmetnými. Prevádzku Horných hrablí zabezpecovala samostatná správna jednotka - Správa drevoskladu a hrablí v Banskej Bystrici, ktorá vznikla už zaciatkom 19. stor. V areáli hrablí boli prevádzkové i obytné budovy pre personál. Drevo zachytené na hrabliach usmernili do príslušných plavebných kanálov, z ktorých ho rucne vyberali na skládky alebo na pálenie dreveného uhlia. Dlhé drevo až do r. 1923 splavovali po Hrone na vodné a neskôr aj parné píly. Pocas existencie hrablí ho prepúštali plavebným kanálom pre plte a vykladali aj za pomoci záprahov pri hornej píle, ktorá bola na pravom brehu Hrona. Táto súkromná parná píla vznikla v r. 1876 a mala denný výkon až 110 m3 dreva. Dolnú pílu pri Dolných hrabliach s dvomi gátrami a rocným výkonom 18.000 m3 dreva lesné riaditelstvo prenajímalo. Rocne sa z hrablí vyberalo 70 – 80.000 m3 splaveného dreva, z coho 50 – 60.000 m3 slúžilo na výrobu dreveného uhlia. Karol Kaán vykalkuloval, že pri nepretržitej práci hút pocas 320 rokov sa na tieto hrable muselo splavit 23 – 25 miliónov m3 dreva, na prepravu ktorého by bolo potrebné 1 250.000 nákladných železnicných voznov a za predpokladu, že 50 voznov tvorí jednu súpravu, tak by bolo potrebné 25.000 takýchto železnicných súprav. Pri dlžke vozna 8 m celková dlžka uvedeného poctu súprav predstavuje 10.000 km a tieto úpravy by sa teda pomestili na 1.000 km dlhej trati až v 10 súbežných radoch. Po zániku hutníctva, rozvoji cestnej a najmä železnicnej dopravy sa vodná doprava palivového dreva stala nerentabilnou a preto v r. 1913 dochádza k zastaveniu cinnosti Horných hrablí. Výnimocné vodné dielo, akým boli Horné hrable, zacalo postupne zanikat a súcasníkovi ho už nic nepripomína.