Vysna Boca Multi-cache

Vysna Boca je nevelka, povodne banicka obec (950 m) na konci Bocianskej doliny pod Certovicou a Rovnou holou. Patri do okresu Liptovsky Mikulas, v sucasnosti ma cca 100 obyvatelov, rozlohu 2060 ha.

Z historie obce:
Prve zmienky o osidleni tejto oblasti pochadzaju z 13. storocia, kedy sem prichadzaju nemecki kolonisti hladat zlato. Uzemie rieky Bocianky bolo od druhej polovice 14. storocia kralovskym majetkom. V roku 1470 kral Matej Korvin potvrdil prava a slobody Boce a oddelil chotar Boce od chotara Svatojanskych. Kralovska Boca vznikla ako dosledok banskeho podnikania v tejto oblasti po roku 1552. Preto na uzemi dnesnych obci Vysna a Nizna Boca existovali v minulosti obce Kralovska Boca a Svatojanska Boca. V roku 1927 sa z casti obci leziacich na oboch brehoch potoka Boca v dolnej casti vytvorila obec Nizna Boca a v hornej casti potoka Vysna Boca.

Dolovalo sa tu zlato, striebro, antimon, med a zelezo - stopy po jeho tazbe je mozne najst v nadmorskej vyske takmer 2000m (pod Bockym sedlom je viditelna cesta po ktorej sa zvazala tato surovina). Ku koncu 16. storocia dosahuje rocny vytazok z bani na Boci 60kg zlata, zaroven vsak tazba coraz viac ustupuje. Po roku 1860 je uplne zastavena.

Do konca 16. storocia prebehla valasska kolonizacia, ktora do oblasti priniesla ovciarstvo a chov hovadzieho dobytka. Obyvatelstvo sa s ustupom banictva postupne preorientovalo na polnohospodarstvo, pastierstvo, sukennictvo a spracovanie dreva. Mnohi odchadzali za pracou do bani v cudzine, prípadne emigrovali. Obec sa zapojila aj do SNP, v chotari posobili silne partizanske jednotky.

V sucasnosti je Vysna Boca predovsetkym vyhladavanou turistickou destinaciou. Lezi v ochrannom pasme NAPANT a je skvelym vychodiskom na tury do Dumbierskych a Kralovohorskych Tatier. Banicku minulost pripomina retazova zastavba v udoli s velkymi banickymi domami s pavlacami, ktore sa dnes menia na rekreacne chaty. V letnom obdobi laka turistov a cykloturistov, v zime ponuka moznosti zjazdoveho i bezeckeho lyzovania vdaka lyziarskym strediskam Bacova roven a Certovica. Navstevnikom mozno odporucit navstevu "Banickeho domu", ktory je vysunutou expoziciou Liptovskeho muzea v Ruzomberku. Verejnosti je pristupny od roku 1986 a zobrazuje sposob byvania a zivota rodiny banika, ktora sa zaoberala aj chovom dobytka a oviec. Zachoval sa povodny interier. Objekt patri k typickym banickym zrubovym domom na kamennej podmurovke. Je evidovany ako kulturna pamiatka. (Otvaracie hodiny: maj-september Ut, Stv, So, Ne 12.00-14.00, oktober-april So, Ne 12.00-14.00.) V obci sa dalej nachadza klasicisticky kostol z roku 1785 postaveny ako tolerancny na mieste starsieho chramu. Nedaleko je mineralny pramen Kyselka s vynikajucou zelezitou mineralnou vodou kyslastej chuti.

Vitajte vo Vysnej Boci!

Pripravili sme pre vas jednoduchu, kratku multi-cache, ktora vam ukaze zaujimave miesta Vysnej Boce.
Trasa ma 2 zastavenia plus final, a ak nezabludite, mali by ste sa vojst pod jeden kilometer.

Prvy stage je "Bansky vozik", ktory vita navstevnikov pri severnom vstupe do dediny (V opacnom smere sa s nimi luci ). Tu by vam mal niekto prezradit suradnice severnej sirky finalnej krabicky. Hladajte zospodu, kamene vo voziku nechajte na pokoji.


Druhy stage je nedavno spristupnena "Stolna Salvator", nachadzajuca sa hned pri spominanej osviezujucej Kyselke. V stolni najdete suradnice vychodnej dlzky - samozrejme, ze budete potrebovat primerany zdroj svetla a ze vas donutime prejst az na koniec (nebojte sa, nie je to ani 100 metrov). Tam hladajte vo vyske oci nalavo. Mokra a mierne blatova "podlaha" stolne je jedinym dovodom trojhviezdickoveho terenu celej multiny. (Pozn.: okolo vstupnych vrat byva omotana retaz - nie je (a podla slubu starostky by nemala byt) zamknuta.)

Na finali budte prosim obozretni a nevystavujte kesku riziku prezradenia.
V krabicke nie je pisadlo!

Prajeme prijemnu prechadzku a dobru zabavu.