Kalvária Kosice
O výstavbu kostola na kopci Kalvária sa zaslúžili jezuiti, ktorí sa
aj v Košiciach vyznacovali naplnaním radových snáh o šírenie
vzdelania medzi co najväcšími vrstvami obyvatelstva. V 18. storocí
v našom meste mali na starosti gymnázium a univerzitu, ktorá mala
dve fakulty. V tom case sa od mesta relatívne vzdialený vrch ešte
nenazýval Kalvária, toto meno dostal až potom, co sa tu v roku 1736
rozhodlo o výstavbe kostola.
Projekt tejto sakrálnej stavby je dielom stavitela Nikodéma
Litzkého. Stavat sa však zacalo až šest rokov od prijatia zámeru v
roku 1742. Nebol v centre mesta, dokonca v tom case bola Kalvária v
lesoch a išlo o jeden z prvých výraznejších kopcov Slovenského
Rudohoria na okolí.
V case výstavby sa kostol vyznacoval nízkou drevenou vežickou. Mal
dve podlažia, co bolo na vtedajšie casy naozaj nieco
netypické.
Staval sa 16 rokov, ale jezuitom slúžil len 15 rokov. V roku 1773
bol totiž jezuitský rád rozpustený. Chrám si prisvojilo vojsko,
ktoré si v nom urobilo municný sklad. Len co však utíchli
napoleonské vojny, kostol získala katolícka cirkev. Bolo však nutné
pristúpit k jeho renovácii.
Biskupský a farský úrad v Košiciach po ukoncení rekonštrukcie v
roku 1820 dali chrám opätovne vysvätit. Košický biskup požiadal
pápeža Leva XII., aby na Kalvárii bolo možné predávat odpustky a
pápež požiadavke vyhovel.
Súcasný vzhlad kostol získal v roku 1870, kedy bolo opät nutné
pristúpit k jeho rekonštrukcii a drevená vežicka sa stala už len
minulostou. V tom istom roku postavili za svätynou otvorenú
kaplnku. V nej sa nachádzalo súsošie Piety.
Pred kostol inštalovali súsošie Golgoty - ukrižovaného Krista s
dvoma zlocincami. Medzi krížmi boli pôvodne inštalované sochy
P.Márie a sv. Jána.
Interiér kostola bol v case jeho zrodu barokový. Oltár dolného
podlažia - tzv. slovenského kostola, má stále pôvodnú
barokovúplastiku p. Márie. Zachovala sa aj baroková plastika
sediaceho Krista s trnovou korunou. Oltár na hornom podlaží je
novodobý. V tejto casti zaujme obraz naivného maliara Alexandra
Kováca, ktorý zobrazuje troch košických muceníkov.
Zaujímavá je aj história stavby cesty a kaplniek, ktoré ku kostolu
vedú od amfiteátra. Kalváriu osadili stromami v roku 1830. Cintorín
Rozália už mestu kapacitne nestacil a tak sa na Kalvárii v rokoch
1849 až 1889 aj pochovávalo. Kaplnky vznikali ako krypty bohatých
rodín. Kto chcel mat na tomto významnom mieste rodinnú hrobku,
musel súhlasit s podmienkou, ako bude vyzerat a že jej predná cast
bude slúžit ako kaplnka krížovej cesty.
Kaplniek je celkovo 16, vyzerajú na prvý pohlad rovnako. Ak sa však
prizriete bližšie a zacnete porovnávat, predsa len nájdete viacero
architektonických rozdielov. Krížová cesta má 14 zastavení, dalšie
dve kaplnky boli postavené na pocest panny Márie. Vchody do
rodinných krýpt sa stavali v zadnej casti kaplniek, žial viaceré sa
stali neskôr stali obetami vandalov.
V 60-tych rokoch sa cintorín na Kalvárii zrušil, na týchto miestach
sa zacali stavat domy, v pláne bola aj likvidácia kaplniek. Na to,
naštastie, nedošlo.
V súcasnosti sa pri otvorenej kaplnke nachádzajú súsošia Krista so
ženou pri studni, Krista s Máriou Magdalénou a dalšie.
zdroj cassovia.sk
Ku keske: Kesku hladate tak, ze nevstupujete do arealu
kostola.To je zaroven aj
HINT.
Snazte sa byt ako tak nenapadny.
Kesku prosim po zalogovani vratte na jej
povodne miesto. Doneste si vlastne pero.
Pozrite si atributy. Kešku neodporucam
hladat v noci.