Radvanský cintorín Banská Bystrica
Radvan bola najväcšou obcou pripojenou k Banskej Bystrici.
Písomne je doložená v 13. storocí pod názvom Roduan, ale ludia tu
žili už v staroveku. Svedcí o tom nález keltských strieborných
mincí. Obec vznikla darovaním casti královského územia rybárovi
Radunovi a jeho synom. V období feudalizmu patrila rodine
Radvanských, ktorí tu vystavali opevnený kaštiel. V 17. storocí sa
stala mesteckom. V roku 1964 bola zlúcená s Královou a v roku 1966
pripojená k Banskej Bystrici. Preslávili ju remeselníci, najmä
hrebenári, nožiari, farbiari, ale hlavne široko známe radvanské
jarmoky. Tradícia jarmokov sa zachovala dodnes. Radvan si udržala
pôvodnú podobu do roku 1978, ked po rozsiahlej asanácii tu zacali
stavat nové sídlisko.
Zachovalo sa niekolko pamiatok, gotický kostol, Kostol Narodenia
Panny Márie (14. str.), evanjelický kostol (1785), jeho nádvoriu
dominuje pomník sediaceho Andreja Sládkovica. Zachovali sa aj
renesancný kaštiel (sídlo rodu Radvanskovcov - dnes Štátny oblastný
archív), neskororenesancný kaštiel (rod. Bárczyovcov) a
novobarokový Tihanyovský kaštiel (Stredoslovenské
múzeum).
Cache na uvedených
súradniciach nenájdete !
Privedú Vás na miesto, kde
našiel svoj odpocinok Andrej Sládkovic.
Andrej Sládkovic (vlastným menom Andrej Braxatoris) pochádza
z rodiny ucitela a literáta. Zapájal sa do práce v študentskom
Ústave reci a literatúry, kde zastával funkciu zapisovatela, a za
pomoci ucitela Jána Slujku založil slovenský spevokol. Od zaciatku
vstupu do literatúry sa prejavil ako rodený básnik. Usiloval sa
vyslovit svoje vlastné i generacné pocity a z viacerých stránok
nadviazat na domáce tradície. Odpoved na otázky, co je národ a v
com je zmysel ludskej existencie, nachádzal v Hegelovej filozofii.
Pod jej vplyvom vnímal svet ako ustavicný zápas pozitívneho
princípu s princípom negatívnym, ako pôsobenie „absolútneho ducha“,
ktorý usmernuje vývin k mravnosti a dokonalosti. Považuje sa za
autora intímnej poézie. Národnú myšlienku – slovenskú aj slovanskú
– dokázal spojit apoteózou slovenskej ženy. Jeho poetické slovo
neustále nadobúdalo vlastenecký náboj. Básnami chcel spolocensky
úcinkovat, posilnovat vlastenecké povedomie. Silným inšpiracným
zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty,
hladanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a
spolocenskom živote. Vyjadroval sa k rôznym životným otázkam,
objavoval i „neobjavenú“ krásu v slovenskej prírode, v lude a jeho
kultúre. Svedectvom jeho ustavicného hladania sú fragmenty a torzá.
Národný život prinášal nové problémy, na ktoré si považoval za
potrebné reagovat, napr. na útoky proti spisovnej slovencine. S
nadšením vítal revolúciu 1848 – 49. Veril, že ideály slobody,
rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú urcujúce
v širších spolocensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V 60.
rokoch sa prezentoval najmä ako „príležitostný básnik“. Súcasne
písal aj básne, v ktorých životné problémy vnímal z hladiska
nadcasových hodnôt. Poézia tohto obdobia bola prevažne
reflexívno-meditatívna. Typické pre celú jeho tvorbu bolo ustavicné
hladanie nových možností básnického výrazu. Umelecký prejav bol
mnohostranný, a aj ked zaznamenával isté výkyvy, zretelné bolo
hladacstvo vo výraze i vo verši. Popri poézii sa venoval
prekladaniu (A. S. Puškin, A. S. Chomiakov), písaniu
publicistických clánkov, recenzií a posudkov. Najprekladanejším
dielom do cudzieho jazyka je Marína (dvakrát do madarciny, ceštiny,
polštiny, francúzštiny). Na jeho pocest sa od roku 1960 každorocne
usporadúva Sládkovicova Radvan, krajská sútaž v umeleckom
prednese.
Stage 1:
N 48°43.133
E 019°07.788
Na spisovatelovom náhrobku dole je verš. Spocítaj pocet riadkov a
dostaneš X. Pocet slov je Y.
Final:
N 48°43.(X * Y * 2) + 24
E 019°07.(190 * X) +
Y