Koniec 18.st. a zaciatok 19.st.
znamenal rozkvet baníctva na Spiši. Vznikajú, alebo sa obnovujú
bane na železnú rudu, antimón a med, v Prakovciach, Helcmanovciach,
Kojšove, ci Opátke.
Územie okolia Opátky nebolo príliš bohaté na významné náleziská.
Niektoré štôlne, kotré sa tu zachovali, tu boli kopané len kvôli
prieskumu rúd. Najžiadanejšou bola v tom case med. Tá mala byt
dodávaná do huty, ktorá bola postavená v Opátke a fungovala až do
roku 1843. Pocetné štôlne v opátskych a kojšovských lesoch svedcia
o bohatej kutacej cinnosti. Len pod Folkmárskou skalou sa
nachádzalo 12 baní a dalšie boli v katastri obce Kojšov. V
blízkostí týchto baní bola postavená i lanovka, ktorou sa vo
vozíkoch dopravovala ruda do Košických Hámrov. V týchto lesoch je
ešte možné zbadat pozostatky betónových pilierov po zbúranej
lanovke. Košické Hámre, obec, ktorá zanikla zatopením vodou
Ružínskej priehrady, bola v 19. storocí významnou lokalitou i pre
blízke mesto Košice, ktoré zásobovali železom, vyrobeným vo vysokej
peci v tejto obci. V okolitých lesoch je roztrúsených množstvo
šácht, v súcasnej dobe už nefunkncných, ktoré teraz už len s istou
dávkou nostalgie pripomínajú dávnu slávu rudného baníctva v tejto
oblasti. A možno aj kvôli tomu v Košiciach, v 50. rokoch minulého
storocia zapocali s výstavbou HUKO - Hutného Kombinátu, ktorý sa
neskôr dobudoval a premenoval na VSŽ - Východoslovenské železiarne
(v súcasnosti US Steel).
Ku miestu uloženia kešky ta privedie žltá TZT s prístupom bud od
Kamenného hrbku, alebo z obce Kojšov. Po trase chodníka vedú trasy
dvoch náucných chodníkov : NCH Brána Spiša a NCH Folkmarská a
Murovaná skala. V Sedle Zemicky sa oba chodníky rozdelujú. Na
informacných paneloch sa v kvalitnom texte môžete co to dozvediet o
baníctve v tejto oblasti, ale i o tom, ako sa vyrábalo drevené
uhlie a co vlastne robili míliari. Musím uznat, že text dokáže
poucit. Nielen o priemysle, ale i o nedávnej histórii - o histórii
bojov pocas v SNP, i o miestnej faune, flóre a o vodárenskej nádrži
Ružín. Pravdupovediac, cítajúc text o tom, že sa v okolitých lesoch
môže vyskytovat i "Ursus", mi trošku zriedila stolicu ....
Po tejto trase som už šiel asi trikrát a vždy som sa chcel pozriet,
ako vyzerajú miestne opustené štôlne, vyznacené v turistických
mapách. Tie však boli zakreslované len "odokatívnou" metódou a tak
ich treba trošku pohladat. Ja ti pomôžem... Súradnice ta privedú ku
opustenej štôlni blízko turistického chodníka. Odbocít z neho môžeš
na mieste, ktoré je uvedené na fotografii. Jej vchod už takmer
nebude viditelný. Pomáha mu v tom vegetácia i malé zosuvy pôdy.
Štací sa však trošku prikrcit a si dnu .... Okolitá hornina bola
zrejme s velkou prímesou hliny (geológovia - neukamenujte ma))) a
tak je zrejme, že von vyjdeš špinavý a zablatený. Celý interiér
štôlne je bez pomocnej výdrevy. Zbytky z nej je možné vidiet na
konci štôlne, ktorej dlžku odhadujem na cca 30 - 35 metrov. Záver
chodby nie je zavalený - je len jednoducho ukoncený. Zrejme miestni
baníci nemali štastie na žiadnu zaujímavú rudnú žilu, a tak to po
krátkej chvíli vzdali. Takáto štôlna sa volá kutacia, alebo
prieskumná štôlna.
Keška je velká, ale vzhladom na pocetnost stôp biologického druhu
Homo sapiens sapiens, je zrejmé, že štôlna je relatívne casto
navštevovaná. Preto ta PROSÍM, daj si záležat na maskovaní
kešky.
Keška sa nachádza v lavej casti štôlne, asi 10 metrov od vchodu a
teší sa na tvoju návštevu .... Nezabudni pozdravit i piatich
malických strážcov kešky ....
Nikdy nezabudni na opatrnost !!! A ešte nieco - PROSÍM NECHAJTE
STRÁŽCOV KEŠKY NA POKOJI - len sa na nich pozrite a nerušte ich
spánok !!!! Dakujem ....