Sedem líp / Seven Linden Traditional Cache
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Strucná história mesta Lipany
Prvýkrát sa mesto Lipany spomína v
listinách zo zaciatku 14.storocia, ked sa lipiansky
farár Henrich zúcastnil ako clen delegácie
"Fraternity hornotoryských plebánov" rokovania s
ostrihomským arcibiskupom Tomášom v
Levoci.
V najstaršej listine z roku 1312 sa osada nazýva
Sedem líp (Septemthillis, Sybunlendum). Madarská
podoba názvu bola Héthárs a nemecká
Siebenlinden. Lipany boli osídlené na domácom
zvykovom práve ako slovanská osada. Nemeckí
osídlenci sa tu usadili niekedy na konci 13.storocia.
Lákala ich výhodná poloha osady na starej
obchodnej ceste z Potisia do Polska, ktorá sa tu
rozvetvovala smerom na Plavec a na Brezovicu a umožnovala tak
udomácnenie sa pravidelných
týždenných trhov, cím sa Lipany zaradili
k mesteckám (oppidum), hoci boli nadalej poddanským
subjektom kamenického hradného panstva.
15.storocie je v dejinách Lipian poznacené
prítomnostou ceských jiskrovo-bratríckych
vojsk, ktorých rabovanie bolo prícinou mnohých
nepokojov a prinieslo hornému Potorysiu ekonomické
straty, morálne a kultúrne škody. V polovici
16.storocia už patrili Tarcayovcom a Berzevicyovcom, u
ktorých sa vykúpili z poddanskej roboty a
neskôr aj zo strážnej služby na Kamenickom
hrade. Mestský charakter Lipian v druhej polovici tohto
storocia zvýraznili privilégia Ferdinanda I. z roku
1563 o konaní troch výrocných jarmokov a
Maximiliána II. z roku 1574, ktorý povolil
další jarmok. V tom istom roku boli Lipiancania
oslobodení od platenia mýta na mýtnici v
Pecovskej Novej Vsi.
15. a 16. storocie sú pre Lipany storocím
hospodárskeho rozmachu, co okrem iného dokumentuje
skutocnost, že patrili medzi najväcšie
šarišské mestecká. V roku 1600 mali 105
obývaných domov, kostol, faru, špitál a
školu. Po roku 1558 sa zemepánmi Lipian stali
Dessewffyovci a po nich Szirmayovci. Úpadok mestecka v 17. a
v prvej polovici 18.storocia bezprostredne súvisel s
priebehom protihabsburských stavovských
povstaní uhorskej šlachty. Roku 1753, takmer tri
desatrocia pred zrušením nevolníctva,
obyvatelia Lipian získali právo slobodného
stahovania sa a pristahovalci oslobodenie na šest rokov od
platenia daní.
Pri prvom scítaní obyvatelstva Uhorska v rokoch 1784
- 1787 scítací komisári zistili v Lipanoch 161
rodín obývajúcich 144 domov a 806 obyvatelov.
V mestecku žili dvaja farári, desiati šlachtici
a jeden úradník. Do roku 1828 vzrástol pocet
domov na 154 a obyvatelov na 1167. Roku 1880 mestecko postihol
velký požiar, co spolu s pretrvávajúcim
vystahovalectvom ovplyvnilo jeho demografický vývoj.
V roku 1880 tu žilo 1415 obyvatelov, roku 1890 1381 a roku
1900 1412 obyvatelov.
V roku 1909 sa Lipany stali sídlom okresu, ktorý bol
v roku 1924 premiestnený do Sabinova (do roku 1960). Až
do pätdesiatych rokov devätnásteho storocia sa
obyvatelia venovali predovšetkým
polnohospodárstvu a drobnému remeslu. V
dalších rokoch tu vzniklo niekolko
priemyselných podnikov, cím sa zmenila
sociálna štruktúra mestecka.
Najväcší hospodársky rast zaznamenalo
mesto po 2.svetovej vojne. Postupne sa rozvinula textilná a
strojárenská výroba a zintenzívnila sa
polnohospodárska výroba. S hospodárskym rastom
sa rozvíjalo aj zdravotníctvo a školstvo.
Pocet domov a obyvatelov sa niekolkonásobne
zvýšil.
Prvé správy o škole a ucitelovi
pochádzajú z konca 16.storocia. Bolo tu tzv. vidiecke
gymnázium, na ktorom pôsobili viacerí
významní evanjelickí ucitelia. Škola,
hoci v inej podobe, pretrvávala aj cez nasledujúce
storocia. Školu stredného typu získali Lipany
v roku 1957.
(Zdroj: www.lipany.sk)
Additional Hints
(No hints available.)
Treasures
You'll collect a digital Treasure from one of these collections when you find and log this geocache:
Loading Treasures