Milí návštevníci, až vstúpite touto bránou prírody spoznávajte, relaxujte, ucte sa ...
Nech je pre Vás les oázou nových myšlienok a pocitov a nech Vás po krásach prírody stále sprevádzajú tieto slová:
... "chytil som motýla - uhynul mi, odtrhol som kvietok - zvädol mi. Vtedy som pochopil, že prírody sa nemám dotýkat rukami, ale iba srdcom."
Základna charakteristika náucného chodníka:
Typ: cyklistický chodník: obojsmerný, samooblslužný, sezónny - letný (pre bicykel), textový, grafický s exponátmi
Dlžka trasy: 3000 m a prevýšenie 90 m
Nárocnost: stredne nárocný
STAGE 1: Delniansky plavebný kanál
Dômyselné využívanie vôd Delnianskeho potoka a jeho prítokov na dopravu drevnej suroviny pre solný závod, v minulosti realizoval smerovou a výškovou úpravou koryta potoka a výstavbou plavebného kanála od obce Dulová Ves lesmajster Štefan Jordán (1691). Zvrat vo vývoji solného závodu spôsobila katastrofa (1752), ked príval vody zaplavil tažnú jamu Leopold. Zmena výrobného programu na získavanie soli výlucne varením, spôsobila zvýšenú spotrebu dreva. Dvorský architekt Ján Svoboda rozhodol o postavení nového plavebného kanála s dlžkou 18,9 km a novej priehrady v Zlatej Bani. Výstavba trvala 2 roky pod dozorom královského adjunkta Jozefa Lechnera z Košíc. Drevený kanál s prevýšením 515 m mal lichobežníkový profil 82x45x60 cm a viedol od Zlatej Bane pozdlž potoka Delna do Kokošoviec, kde sa stácal k Solivaru.
STAGE 2: Stromy a kry ako architektonické diela prírody
Zastávka popisuje korenovú sústavu stromov, jej typy a funkcie. Viac informácii sa docítate na informacnej tabuli.
STAGE 3: Delnianská lesná železnicka
Rok 1917 bol koncom funkcnosti plavebného kanála a zaciatkom cinnosti novovybudovanej úzkokolajnej lesnej železnice pre odvoz dreva. Na výstavbu bolo pridelených 200 ruských vojenských zajatcov, ktorí ju postavili na trase zo Solivaru cez Sigord na Zlatú Banu. V roku 1926 bola trasa dobudovaná až na Pusté pole. Docasné odbocky viedli aj do dolín Racová a Štavica. Znacné stúpanie trasy neumožnovalo využívat dostupnú mechanizáciu (rušne). Pre vytahovanie prázdnych vozíkov bola využívaná len animálna sila (voly a kone). Plne naložené vozíky drevnou surovinou boli spúštané obsluhou súpravy vagoníkou k hlavnej trati vlastnou gravitáciou za stáleho brzdenia a piesku sypaného na kolajnice. K mesiacu máj1928 sa uvádza dlžka kolají 25 845,9 m. V rokoch 1954 – 1955 trat bola zrušená ako nerentabilná po tom, co bola postavená cesta z Kokošoviec do Zlatej Bane a drevo sa zacalo zvážat nákladnými autami..
Náucný chodník je schodný na horskom bicykli, prípadne si ho môžte prejst peši. Návštevu však nedoporucujem pocas výdatnejších dlhotrvajúcich daždov, pretože v jeho koncovej casti priamo po lesnej ceste zvážaju drevo. Nedaleko vstupnej brány sa nachádza aj detský náucný chodník, ktorý taktiež odporúcam navštívit.
Ako sa dopracovat k samotnej skrýši?
Stage 1: Plavebný kanál bol vo výstavbe v rokoch xxxx - xxxA
Stage 2: Ak na informacnom paneli ma plošnú korenovú sústavu:
Dub tak B=5
Smrek tak B=6
Buk tak B=7
Borovica tak B=8
Stage 3:
Po príchode na uvedené miesto sa dostanete ku kamenom na ktorých sú vysekané obrázky. Vašou úlohou je zistit, kolko kolies majú dokopy všetky vagóny = C (lokomotívu nepocítajte !).
Finál potom nájdete na súradniciach:
48° (14xC).(B+2)(B+C-A)(C-A)
21° (BxC+A).(B-C)(A)(C)
Skrýš sa nachádza nedaleko starého lyžiarského vleku. Ak by vám final vyšiel uplne inde, asi ste vypocítali súradnice zle. Po úspešnom odlovení sa môžte osviežit v nedalekom podniku.
Pri hladaní skrýše budte VELMI opatrný, aby vás nikto nevidel. Po spätnom uložení ju dobre zamaskujte. Predlžite tým jej životnost.