Železnica
do Trencína bola budovaná v rámci výstavby Považskej
železnice. Spolocnost Považskej železnice,
založená v januári 1873, získala koncesiu
na výstavbu železnicnej trate Sopron - Bratislava
– Trencín – Žilina s odbockou z Trnavy
do Breclavi. Napriek financným problémom bola dna 1. mája 1878
železnica v Trencíne takmer realitou. Trencín bol
z pravého brehu rieky Váh železnicou spojený
z Bratislavou, Viednou a Budapeštou.
Železnicný most v Trencíne bol postavený o pár rokov
neskôr. V súcasnosti sa tento most spomína v súvislosti
s ukoncením využitia pre železnicu, a to je
vhodná príležitost uviest zopár informácií z jeho
minulosti.
Trat
z Bratislavy do Žiliny bola budovaná postupne. Najprv
prebehla prestavba trate z Bratislavy do Trnavy z konskej na
parnú prevádzku, ktorá zacala 1. mája 1873.
Po vyriešení financných problémov pokracovala výstavba
dalej a dna 2. júna 1876 bol otvorený 52 km dlhý
úsek z Trnavy cez Leopoldov do Nového Mesta nad Váhom. Trat
z Nového Mesta nad Váhom do Istebníka nad Váhom (dnešné
Zlatovce) dlhá 24 km bola otvorená 1. mája 1878. Zlatovce
ležia na pravom brehu rieky Váh v smere toku, priamo
oproti mestu Trencín, pravdepodobne preto stanica dostala názov
Trencín.
Pôvodný
železnicný most v Trencíne
Financné
možnosti Považskej spolocnosti boli však
vycerpané, a preto sa jej správna rada rozhodla celý hotový
úsek predat. Po viacerých kompetencných sporoch železnicu
odkúpil štát za cca 7 mil. zlatých a prevádzku na trati
prevzali MÁV, no v decembri 1882 prešla celá trat
do majetku Rakúsko-uhorskej spolocnosti štátnej dráhy.
Až následne sa opät rozbehla výstavba trate do Žiliny.
Projekt železnicnej trate do Žiliny bol vypracovaný roku
1880 a samotná výstavba zacala 1. marca 1883. Stavba
napredovala velmi rýchlo a trat do Žiliny dlhá 79 km
bola otvorená 1. novembra 1883. V rámci výstavby tohto úseku
trate bol v roku 1883 postavený aj jednokolajný železnicný
most ponad rieku Váh v Trencíne.
Pôvodný most
v Trencíne bol postavený v roku 1883 a jeho nosnú
konštrukciu tvorili eliptické priehradové nosníky
s dolnou mostovkou. Pri výstavbe druhej kolaje na trati
Bratislava – Žilina bola na moste v roku 1903
vybudovaná aj druhá kolaj. V každej kolaji boli
priehradové poloparabolické hlavné nosníky s rozpätím
4x61,6 m.
Železnicný
most v Trencíne - súcasný stav
Konštrukcia
nalavo na 1. kolaji pochádza z roku 1946
Konštrukcia
napravo na 2. kolaji bola vymenená v 60. rokoch 20.
storocia
Lávka pre
peších a cyklistov
Pocas 2.
svetovej vojny bol železnicný most v Trencíne znicený.
Explózia bola tak silná, že otriasla celým mestom
Trencínom a budovy do vzdialenosti 500 m boli silne
poškodené. Na dvojkolajnom moste cez Váh
v Trencíne, v každej kolaji boli poškodené
opory a posledný pilier, a všetky
konštrukcie boli prerazené náložami.
Železnicný
most v Trencíne - rekonštrukcia po vojne
(Rekonštrukcia
železníc
na Slovensku)
Najprv bol
provizórne opravený a do prevádzkového stavu daný most
v lavej kolaji v smere Bratislava – Žilina.
Menej poškodená konštrukcia z roku 1903 sa po
zdvihnutí a uložení na bárky z rovnaniny
z podvalov opravila.
Železnicný
most v Trencíne - 2. kolaj
(Ing. Jirí Kubácek, CSc. a
kol.: Dejiny železníc na
území Slovenska)
Pôvodné
konštrukcie pravej kolaje boli tak velmi poškodené,
že ich oprava nebola možná. Preto pre pravú kolaj
v roku 1946 vyrobila a zmontovala Vítkovická mostáren
novú konštrukciu s priamopásovými priehradovými
hlavnými nosníkmi kosouhlej sústavy s podružnými
zvislicami.
Železnicný
most v Trencíne - pohlad z hradu
Železnicný
most v Trencíne - pohlad zospodu
Konštrukcia
je uložená na ložiskách
Stará
konštrukcia v druhej kolaji z roku 1903 opravená
po vojne už v 60. rokoch nevyhovovala únosnostou,
priestorovo ani technickým stavom. Preto sa v roku 1966 zacala
projekcná príprava komplexnej rekonštrukcie mosta
v tejto kolaji. Tvar novej konštrukcie sa musel
prispôsobit konštrukcii v prvej kolaji vybudovanej
v roku 1946 a vyhoviet budúcej elektrifikácii trate. Nová
konštrukcia je riešená ako sústava jednoduchých
nosníkov s rozpätiami 4x61,2 m s priehradovými
hlavnými nosníkmi kosouhlej sústavy s podružnými
zvislicami. Volná šírka na moste je 5120 mm volná
výška v mieste vetrových portálov je 6123 mm.
Dosková mostovka s priamym uložením kolajníc je
z plechu hrúbky 15 mm vystuženého priecnikmi vo
vzdialenostiach 5135 mm, pozdlžnikmi
a pozdlžnymi výstuhami z uholníkov. Tvorí nosný
podklad a súcasne plní funkciu pozdlžneho a brzdového
stužidla.