Hradocke vilky I. Multi-cache
-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
Štróblova vila
Vila, ktorá bola pôvodne administratívnou budovou železiarne
na liptovsko-hrádockej maši sa stala domovom pre významného
človeka - sochára Alojza Štróbla. Hoci v čase,
keď už bol uznávaný, pôsobil v Budapešti, do
rodného kraja sa rád vracal. Na vile dodnes vidno, že v nej
býval umelec.
Slovák
Maďari považujú Alojza Štróbla za jedného zo
svojich najväčších sochárov, on sa však hlásil k
Slovensku. Nosil liptovský kroj, spieval slovenské koledy a v
Budapešti si robil vatry a tancoval ako
Jánošík.
Alojz Štróbl bol v devätnástom storočí
najospevovanejší uhorský sochár. Jeho diela zdobia
Budapešť, Debrecín, Miškovec aj Segedín, nájdete
ich však aj v Betliari, Liptovskom Mikuláši,
Topolciankach, Rimavskej Sobote, Krásnej Hôrke, Košiciach
či Prešove. A tiež v rumunskom Nagykereši,
bavorskom Coburgu, anglickom Stantede ci v súkromných zbierkach v
Belgicku, Kanade a Spojených štátoch. Málokto však
vie, že umelec, ktorý vytvoril jednu z najznámejších
madarských sôch, na koni sediaceho krála Štefana, sa narodil
v Liptove, v Kráľovej Lehote. Svoj prvý výtvor, hlavu
kováčskeho majstra Kurschmidta, vykoval pred
stoštyridsiatimi rokmi pod Nízkymi Tatrami.
Prepašovaní Slováci
Hoci Alojz Štróbl prerazil v maďarskom prostredí,
dokonca portrétoval samotného cisára Františka Jozefa,
mysĺou sa stále vracal do Liptova. „V roku 1891 kúpil v
Královej Lehote rodný dom, ktorý si upravil na svoje vidiecke
sídlo. Keďže za svoje diela práve získal väcšie
množstvo peňazí, svoju chalupu premenil na kópiu zámku
Vajdahunyad, sídlo kráľa Mateja v Sedmohradsku,“ spomína
František Bizub, ktorý vyrastal v blízkosti sochárovho domu.
Podľa neho bol vraj Štróbl presvedčený, že
kráľ Matej chodil polovať do lesov okolo Královej Lehoty.
Bizub si tiež pamätá, ako sa slávny sochár najradšej
pohyboval medzi dedinčanmi, dokonca ich zobrazil aj na svojich
najslávnejších sochách, ktoré sú v Maďarsku. Lovci z
Královej Lehoty sú podla neho na studni Krála Mateja na Budínskom
hrade a Slovensko pripomína aj smrek a veverička na podstavci
sochy sv. Štefana v Budapešti. Mimochodom, dielo
odhalil samotný cisár a Alojz Štróbl stojí pri tejto
udalosti hneď vedĺa neho.
Príchod do Liptova
Ako sa vlastne Štróblovci dostali na Slovensko?
V polovici devätnásteho storočia, ked Rakúsko-Uhorsko zaberalo
aj kus Polska a Sliezska. Práve odtial v roku 1854 prišiel
na samotu Frischfeuer nedaleko Liptovského Hrádku voz tahaný konmi.
Z Krakova sa v nom viezol Jósef Štróbl, hutnícky pokladník
arcivojvodu Albrechta. Do Liptova si priviedol aj manželku
Karolínu, ktorá pochádzala z Moravy, a tri deti. Štvrtý,
Alojz, sa im narodil až v Liptove, v lete roku 1856. A hoci ho
neskôr osud zavial do Budapešti, Králova Lehota z jeho srdca
nikdy nezmizla. Práve tu začal chodit do školy, v
októbri roku 1863 sa však kvôli lepšiemu vzdelaniu
presťahoval so svojou tetou do Liptovského Hrádku. Neskôr
študoval v Levoči na gymnáziu, po štyroch rokoch
však ucitelia Štróblovcom oznámili, že ich syn
nesplní požiadavky vyšších tried ani maturitnú
skúšku. Prísny otec ho preto stiahol zo školy a zo
sedemnástročného mládenca sa stal praktikant v liptovskom
hámri. Príliš mu to neprekážalo. Práca so železom
sa mu páčila viac ako škola, a tak v Liptove ukul svoje
prvé umelecké diela.
Cisárov umelec
Z Liptova mu pomohol odísť nevlastný brat Hugo, ktorý
slúžil u arcivojvodu Albrechta v Mostoch pri Tešíne.
Navrhol, aby Alojz išiel za ucna do modelárne
tamojších železiarní. V dielni sa talentovaný mladík
vyznamenal v modelovaní ornamentov na ozdoby železných kachlí,
a tak Hugo presvedcil rodinnú radu, aby Alojza poslala na
dalšie štúdiá. Do centra monarchie, na viedenskú
umelecko-priemyselnú školu. Talentovaný chlapec teda opät
študoval, no lahké to nemal. Jedával v najlacnejších
ubytovniach, čakal na balíky z Liptova a na živobytie si
zarábal aj ako divadelný štatista. A kam sa pohol, budil
pozornosť. Nielen pre talent a pracovitosť, ale aj preto,
že vtedy nebolo bežné, aby vo Viedni študoval
chlapec zo Slovenska. Alojz bol cielavedomý. Po skončení
školy zamieril do Budapešti, kde mu knieža
Hohenlohe zariadil stretnutie s panovníkom Františkom
Jozefom I. Cisárovi sa zapáčil, lebo na jeho príkaz mu
zriadili ateliér v kasárňach budapeštianskej gardy.
Umelec sa nestratil. O niekolko rokov neskôr založil sochárske
oddelenie Výtvarnej akadémie v Epreskerte a portrétoval samotného
cisára. Na jeho odporúčanie sa v Budapešti stal
žiadaným portrétistom.
K Michelangelovi v kroji
Napriek tomu sa vo svojom vnútri hlásil k Liptovu. Pred
študijnou cestou do Talianska si od porubského pastiera
kúpil klobúk, halenu a kapsu a k Michelangelovej soche do Ríma
išiel v slovenskom kroji. Na jarmok do Hýb sa zase vybral v
sedliackom obleku na rebriniaku ťahanom volmi a na Vianoce sa
túlal po okolitých dedinách s dvojmetrovou bakulou a spieval
koledy. A keď nemohol prísť pod Nízke Tatry, urobil si
kus rodnej krajiny v Madarsku. „V záhrade
budapeštianskej sochárskej školy rozložil vatru,
obliekol sa do jánošíkovského kroja a s valaškou v
ruke tancoval okolo ohňa. A spolu s ním celá
rodina,“
Na Tatry nezabudol
Alojz Štróbl na Nízke Tatry nikdy nezabudol.
Najradšej sa na plti spúšťal dolu Čiernym
Váhom alebo sa na koči prevážal po okolí Královej Lehoty.
Do Liptova cestoval z Budapešti rýchlikom v spacom vozni,
ktorý stál v dedine len kvôli nemu. Za manželku si napriek
odporu rodiny vzal svoju o dvadsať rokov mladšiu neter
Alojziu. Mali tri deti, no jeden z chlapcov práve v Královej Lehote
umrel na záškrt. V roku 1913 povýšili Alojza
Štróbla do šlachtického stavu, po vzniku
Československa ho však niektorí maliari účelovo
označili za madaróna a chceli sa dostať k jeho majetku.
Hoci mal sochár trvalý pobyt v Liptove, zomrel v roku 1926 v
Budapešti. Jeho manželka sa neskôr natrvalo usadila v
Královej Lehote a z vilky urobila rodinný penzión, ktorý jej
slúžil až do druhej svetovej vojny.
Dnes je legendárna Štróblova vila na predaj.
Ku keške:
Stage 1 :
Nachádzate sa pri vile Alojza Štróbla. Letopocet ktorý sa
nachádza v erbe na priecelí veže prevedte na arabské císla
ABCD.
Final :
N 49 01.(C+1)AD E 019 47.A(C-D)(B+1)
Additional Hints
(Decrypt)
cbq fxnybh