-
Difficulty:
-
-
Terrain:
-
Size: 
(small)
Please note Use of geocaching.com services is subject to the terms and conditions
in our disclaimer.
RV – Hvezdáren
Predstavujem Vám svoju prvú skrýšu, je schovaná nedaleko
hvezdárne, o ktorej vela tunajších obyvatelov ani len
netuší...
Trocha z histórie
Prvá zmienka o astronomickej cinnosti v Rožnave je z roku
1951. V tomto roku sa spojilo niekolko záujemcov, ktorí zacali
študovat astronómiu z dostupných zdrojov. Patril medzi nich
aj Juraj Gömöri. V roku 1956 sa zacal stavat prvý dalekohlad,
15-centimetrový reflektor typu Newton. Táto skutocnost podnietila
aj vznik prvého astronomického krúžku v Rožnave.
Krúžok vznikol v roku 1961 a stretával sa v Baníckom múzeu pod
vedením Juraja Hlaváca-Petriškina. Onedlho na to sa
krúžok rozpadol. Vzápätí však vznikol nový pod vedením
Juraja Gömöriho, ktorý pôsobil pri mestskej osvetovej besede.
Aktivita krúžku upútala pozornost príslušných orgánov,
vdaka ktorým mohla vzniknút hvezdáren.
V roku 1966 bol Mestským Národným Výborom zakúpený pozemok s
menšou budovou, ktorý bol 15. mája 1966 odovzdaný
astronomickému krúžku. Postupne tu zacali vyrastat
špeciálne objekty, ako pozorovatelna pre 15 cm Newton,
Foucaultovo kyvadlo, drevená budova pre dielnu. Získali sa aj nové
prístroje, pomôcky a zariadenia. V roku 1967 tu bola
nainštalovaná celooblohová kamera. Zariadenie hvezdárne bolo
postupne doplnané a v roku 1969 sa dokoncila drevená stavba a
zariadila sa dielna. V nasledujúcom roku sa zaviedol vodovod a boli
inštalované slnecné hodiny vyrobené J. Gömörim, ktoré sa
stali symbolom hvezdárne.V roku 1968 hvezdáren svojim rozsahom a
cinnostou prerástla hranice Rožnavy a to znamenalo že sa
nezaobíde bez platených zamestnancov.
Dna 1. 1. 1969 sa z nej stala samostatná inštitúcia –
ludová hvezdáren Uránia, ktorej riaditelom sa stal Juraj Gömöri. V
tom istom roku sa hvezdárni podarilo zohnat starší
dalekohlad typu Newton s rozmermi 280/2250. V nasledujúcom roku
bola dokoncená pozorovatelna s odsúvacou strechou, do ktorej bol
nainštalovaný a je na pôvodnom mieste aj dnes a stále
funkcný. V roku 1972 bol k nemu pridaný aj refraktor s priemerom
110 mm. V nasledujúcom roku dostal objektív Newtona novú zrkadlovú
vrstvu a pozorovania sa naplno rozbehli.
V roku 1974 bol v areáli nainštalovaný rádioteleskop na
zachytávanie ultrakrátkeho rádiového žiarenia zo Slnka a bola
postavená slnecná veža vysoká 12 metrov. Tak isto bola na
Newtonov reflektor nainštalovaná fotokamera na pravidelné
monitorovanie slnecný škvrn. V nasledujúcom roku sa zacali
pokusné merania teploty a vlhkosti vzduchu a bola zhotovená slnecná
pec na demonštráciu helioenergetiky.
K nehnutelnému majetku pribudlo sociálne zariadenie a sklad, ktoré
boli prerobené z objektu drevárne. Zacalo sa uvažovat o
väcšej pozorovatelni a z Prahy bola dovezená kupola s
priemerom 6 m v hodnote 350 000 vtedajších Kcs. Opravy a
konzervácia kupoly boli dokoncené o rok neskôr. Tiež bol
inštalovaný model nebeskej sféry, ktorý mal slúžit na
demonštráciu významných nebeských súradníc, bodov a pohybu
hviezd po oblohe. Personál sídlil až do roku 1980 v prenajatej
budove v meste, odkial sa po vybudovaní prístupovej cesty
prestahoval do objektu hvezdárne. Meteorologické pozorovania boli
natolko úspešné, že v roku 1982 bola podaná objednávka
na profesionálne vybavenú meteostanicu a zacalo sa s monitorovaním
intenzity slnecného žiarenia pomocou heliografu. Budovu
hvezdárne tvoril v tej dobe pôvodný rodinný dom, ktorý stál na
zakúpenom pozemku. Bol upravený tak, že v jeho priestoroch
vznikla zasadacia miestnost, fotokomora a malá miestnost na
odkladanie prístrojov a optiky. Na prevádzku však boli
potrebné väcšie priestory a tak bola zahájená
rekonštrukcia a prístavba budovy. Tá bola dokoncená v roku
1983. V nasledujúcom roku bola zbúraná slnecná veža, na ktorú
sa nepodarilo zabezpecit plánované prístrojové vybavenie z dôvodu
nedostupnosti a jej konštrukcia už nesplnala
bezpecnostné, ale aj estetické požiadavky. Prvý kvalitný
dalekohlad bol na hvezdáren dodaný v roku 1989, bol ním refraktor
od firmy Zeiss s priemerom 100 mm a ohniskovou dlžkou
1000mm.
22.5. 1989 bola zahájená stavba rotundy pod kopulu, kam sa mal
umiestnit Coudé refraktor 150/2250, ktorý mal byt dodaný do konca
roka. Inštalovaný však bol až v rokoch
1993/1994. Celooblohová kamera bola v tej dobe už
príliš nákladná a nepodávala požadované výsledky.
Nakoniec bola v júni 1991 jej prevádzka zrušená. Po Jurajovi
Gömörim sa stala riaditelkou Mgr. Viera Kovácová, pocas jej
pôsobenia ( v rokoch 1978-1996) sa najviac modernizovala tak
pozorovacia technika, ako aj celý areál.
Systém riadenia hvezdární (zo strany zriadovatela Ministerstvo
kultúry - okresné národné výbory ...teda štátna správa) -
ako aj iných kultúrnych zariadení - bol do roku 1989 celé
desatrocia nemenný. Na základe politicko-spolocenských zmien, ktoré
nastali po tomto medzníku, vznikla situácia, ked riadenie
kultúrnych inštitúcií v regiónoch bolo treba nanovo
konštituovat v súvislosti s pripravovaným procesom
transformácie a potom v širšom rámci samotného
prechodu na samosprávne riadenie. Pocas tohto pomerne dlhého
obdobia kultúrne organizácie zažili provizórium, ale aj pokus
o rozprúdenie intenzívneho kultúrneho života v regiónoch.
Takto forsírovaná snaha však nebola v pospolitosti
kultúrnych pracovníkov prijatá so spontánnym pochopením a
ústretovostou. Napriek tomu vtedajšia štátna správa
presadila v roku 1996 realizáciu uvedeného zámeru - zriadenie
regionálnych kultúrnych centier, co prinieslo centrálne
(regionálne) riadenie a stratu právnej subjektivity kultúrnych
inštitúcií. Po odchode vládnucej politickej garnitúry po
volbách v roku 1998 vzápätí skoncil aj jej systém riadenia kultúry
v regiónoch.
Co teda pre rožnavskú hvezdáren priniesli (alebo vzali) tieto
zmeny? Tažko s odstupom casu hodnotit zámery vtedajších
kompetentných, ale jedno je isté - tá naša rožnavská
hvezdáren postupne akoby sa rozplynula... ved dnom 1.7.1996 vznikom
Regionálneho kultúrneho strediska v Rožnave Hvezdáren Uránia
stratila svoju právnu subjektivitu a bola vclenená do
novovzniknutej organizácie, ako najmenšia - tak rozpoctom
ako aj poctom zamestnancov. Tak, ako pre ostatné kultúrne
organizácie intendantúra nepriniesla nic (alebo) len málo
pozitívneho, pre hvezdáren toto obdobie dokonca znamenalo zaciatok
úpadku. 1.4.1999 ked zo zákona kultúrne organizácie opät získali
svoju právnu subjektivitu a prešli do zriadovatelskej
pôsobnosti vtedajšieho Krajského úradu v Košiciach,
hvezdáren v Rožnave už nezískala spät svoju právnu
subjektivitu a bola zaclenená do organizacnej štruktúry
Hvezdárne v Medzeve. Pocet zamestnancov sa radikálne znížil,
ci už to bolo odchodom na starobný ci predcasný dôchodok,
alebo dobrovolným odchodom zamestnancov. Prícina? Môžeme len
hádat... Tento organizacný a personálny stav trval vyše
desat rokov a zrejme mnohým vyhovoval, a to aj napriek zmenám v
systéme riadenia, kedže vznikom samosprávnych krajov dnom
1.4.2002 všetky kultúrne organizácie prešli do
zriadovatelskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja.
Akákolvek polemika o tom, preco dlhé roky hvezdáren patrila pod
Medzev a ci to bolo dobré alebo zlé, je zbytocná. Predsa dobré
fungovanie organizácie nepredurcuje vzdialenost sídla.
Súcasnost
O tom, že pre rožnavskú hvezdáren bolo obdobie od roku
1996 po súcasnost takmer likvidacné, hovoria fakty: do objektu
vrátane budovy, kupoly, ale ani do pozorovacej techniky nebola
poskytnutá takmer žiadna investícia. Stav hvezdárne
(technický, morálny a personálny), v akom ju Gemerské osvetové
stredisko - na základe uznesenia Zastupitelstva Košického
samosprávneho kraja c. 524/2008 zo dna 27.10.2008 s úcinnostou od
1.1.2009 - prevzalo do správy majetku je viac než
žalostný. Chýbajúca alebo neúplná pozorovacia technika,
nefunkcné dalekohlady, niekdajšia pýcha hvezdárne refraktor
Zeiss už ani v inventárnom zozname sa nenachádzal... Co je ale
najsmutnejšie - vyrastala nová generácia mladých
rožnavcanov, ktorí ani o tom nevedia, že v ich meste je
hvezdáren!
V tejto situácii je úloha Gemerského osvetového strediska síce
lahko identifikovatelná a jasná, a to aj napriek tomu, že roky
2009-2010 sú poznacené celosvetovou financnou krízou, a východ
Slovenska obzvlášt. Našou prvoradou úlohou je aspon
scasti vzkriesit zašlú slávu niekdajšej Hvezdárne
Uránie - opät doširoka otvorit brány hvezdárne pre
verejnost, najmä však pre mladých. Pokracovat v
popularizácii astronómie formami prednášok, pozorovaní,
sútaží, klubovej cinnosti, identifikovat a vytvárat vhodné
podmienky pre amatérskych astronómov, opravit pozorovaciu techniku,
sfunkcnit strešný mechanizmus na kupole, zakúpit moderný
prenosný dalekohlad, atd, atd. Táto úloha je síce nárocná a
dlhodobá, máme však základy, na ktorých sa dá budovat. Noví
ludia, nové myslenie, nové výzvy ale predovšetkým obrovská
chut pracovat s ludmi a pre ludí. Dôležité je aj to, že
verejnost nestratila záujem o astronómiu, ani o rožnavskú
hvezdáren, o com svedcia naše doterajšie vysoko
navštevované aktivity.
Nuž, a nové dalekohlady a zatekajúca kupola? V túto chvílu na
ich riešenie nepoznáme konkrétnu odpoved, ale... dúfame,
že financná kríza sa raz tiež skoncí a turbulencie
spolocenské, politické ci iné... na dlhé roky obídu našu
hvezdáren!
Zdroj : http://astro.gos.sk
Areál rožnavskej hvezdárne je v letných mesiacoch
využívaný ako letné kino. Aktualny program najdete v kalendari
: http://www.gos.sk/page15/page15.html .
Hvezdáren na wikipédii :
http://sk.wikipedia.org/wiki/Gemersk%C3%A1_hvezd%C3%A1re%C5%88_Ro%C5%BE%C5%88ava
Cache:
Je to malá klasická lock-lock škatulka. Prosím, po
zalogovaní patricne zamaskovat ;)
Parking je možný pri nemocnici, je to ale platené parkovisko
(0,40€/hod, pondelok-piatok 6:00 – 14:00, inak free)
– a v danej dobe dost plné. Zaparkovat auto môžete aj
nedaleko hvezdárne alebo pri vodohospodárskom objekte.
Additional Hints
(No hints available.)