Strašný jarok
Strašný jarok pramení vo výške 630 m.n.m a lesne prostredie opúšta vo výške 260 m.n.m., kde sa neskôr vlieva do Hornádu. V doline Strašného jarku rastú na bridlicovom a pieskovcovom podloží prevážne dobovo-bukové lesy, miestami s prímesou javorov a brestov. pozdlž potoka vystupujú pomerne vysoko aj vlhkomilné porasty jelše lepkavej.
 V bylinnom podraste lesa nájdeme kyslicku obycajnú, veternicu iskerníkovitú, vo vyšších polohách chochlacku plnú, pakost lesný pravý, lastovicník väcší, charakteristický je výskyt paprade samcej. Na vlhkých miestach na svahoch nachádzame zubacku cibulkonosnú a iskerník chlpatý.
Lesné biotopy obývajú charakteristické druhy avifauny viazanej listaté lesy, v ktorých prevláda najmä buk. Hmyzom a jeho vývojovými štádiami nachádzajúcimi sa na kôre a pod kôrou stromov sa živý aj kôrovník dlhoprstý, ktorého dlhý ohnutý zobák je skvelý nástroj na vyhladávanie takejto potravy. Aj svojím krycím sfarbením dokonale splýva s kôrou stromov, po kôre šplhá vždy zdola nahor, špirálovite okolo kmena.
Najpocetnejšie sa v týchto lesoch vyskytujú spevavce pinka obycajná, drozd cierny, drozd plavý, brhlík, sýkorka velká, belasá a hôrna. Okrem drozdov a piniek na jar svojím melodickým spevom upúta návštevníka lesa aj penica ciernohlavá, clivá melódia cervienky, trocha jednotvárne opakovaný trilok kolibiarika cipcavého, ci dynamicky sa stupnujúci spev kolibiarika sykavého. K bežným vtácim obyvatelom lesa patria aj sojka a holub hrivnák.
|
Povest Kmotrovia
Nevieme, ktorý bol z Kostolian a ktorý zo Sokola, boli ale dvaja kmotrovia Mlátek a Falatek. Falatek mal velmi rád hostinky a kostolianske beliše. Mlátek zase bol statocný a štedrý clovek, preto ho Falatek casto navštevoval. Kmotor Falatek tiež nebol chudobný, ale bol velkým lakomcom. Využil každej príležitosti, kde sa mohol najest a napit do chuti.
Raz v jednu jesen po zbieraní úrody prišiel Falatek do Mlátekovcov vyskúmat, kolko coho sa im urodilo. Mlátek zase z ochoty ho hojne pocastoval. Po hostine povolal Falatek svojho kmotra k sebe. Ustálili si den návštevy a s tým sa rozišli. Falatka však mrzela prislúbená návšteva. Lutoval jedlá i pohostenia. I cestou ho napadlo, že odhovorí kmotrovú návštevu. a skutocne sa i vrátil z polovice cesty naspät ku kmotrovi, aby mu oznámil, že hostina ne,ôže byt, lebo mu stará ochorela a nemohla by napiect beliše. Ked prišiel ku domu kmotrovcov, títo už spali. Všetko bolo ticho, len pod kôlnou stál mladý hacúr. Lakomý Falatek si pomyslel: Pojmem mu tohto hacúra, nebude vediet nikto, že som mu ho vzal ja...
Mlátek nic netušiac vybral sa na druhý den navštívit kmotra Falatka i so ženou.
U Falatkovcov sa varilo a pieklo celý den. Ked ho Falatek videl, od velkej lakomosti zvolal na ženu: "Nie... nie, to by bola velká škoda dat kmotrovi pojest... Pokryjeme všetko, ty si lahneš do postele a kmotrovcom poviem, že veru nemohli sme nic nachystat. Sotva pokryli jedlá a Falatkova žena si lahla do postele, bolo pocut na dverách klopanie kmotra. Falatek hned stonavito pocal sa vyhovárat: - Ach, kmotricku, vieš, moja žena ochorela a nemohli sme ti nachytat tak, ako sa patrí...
Kmotor Mlátek dobre poznal svojho lakomého priatela a ešte v pitvorci zavonal ukryté jedlá. Za chvílu pocal rozprávatt, co sa mu prihovorilo cestou: - Viete kmotrovci, ako som šiel cestou sem popod Bielu skalu, z tej diery vyšiel had. Hlavu mal takú velkú, ako tie bališe hen tam pod postelou. Hrubý bol veru, ako tá šunka tam na prípecku. V tej diete som videl mnoho penazí. Samé zlaté dukáty. I rozohnal som sa sekerou a zatal som do toho hada. Krv vystriekla z neho taká cervená, ako to víno, co máte pod lavicou. Mlátek na to nechal kmotrovcov, vyšiel von dverami a zarmútený šiel domov.
Fatalkovi však peniaze nedali pokoj. Ešte toho vecera sadol na ukradnutého hacúra a chcejúc predbehnút kmotra, utekal po Bielu skalu. Ako chcel preskocit potok, spadol don i s ukradnutým hacúrom a utopil sa v nom.
Tento potok, ci jarok, doteraz sa menuje "Strašným jarkom", na ktorom Kostolancania malého koníka a opilca na nom jazdit vidia pod Bielu skalu, z ktorej vychodí had menom Falatek....
(Z knihy Sekey, M.: Východoslovenské povesti z dávnych liet) |