Zaciatkom desiateho mesiaca plavby sme mali na dohlad Viktoriinu zem. Vody Rossovho mora besnili, burka buracala uz piaty den. Ladova smrst bicovala nasu lod a obrovske vlny sa prevalovali cez palubu. Trup stonal pod napormi vetra ostreho ako britva. Slnko sme nevideli uz vyse tyzdna a den od noci sa dal rozpoznat iba podla toho, ze obloha na severe sa na par hodin okolo obeda sfarbila do tmavosivej.
Kruta zima, ladova voda, neprestajna tma, neutichajuce zavijanie vetra, nedostatok jedla a vycerpanost si vyziadali prve obete. Troch chlapov strhla voda z paluby. Zmocnil sa nas des.
Vsetci mysleli na jedno: je to dosledok toho, co sa stalo par tyzdnov po zaciatku plavby. Kliatba nam dychala na chrbat.
Zacalo to nevinne. Bol zaciatok leta a plavili sme sa pri brehoch Cierneho mora, ked nas zastihlo par dni bezvetria. Zakotvili sme a cas sme vyuzili na doplnenie cerstvej vody a oddych. More bolo pokojne a nebo blankytne modre.
Pri hladani zdroja vody sme v delte Dunaja objavili osadu, ktorej obyvatelia boli uplne ini, ako ostatni. Ich pokozka bola zlto-hneda, oci tmave, vlasy rovne a uhlovo cierne, tvare s ostrymi crtami a vystupujucimi licnymi kostami, udy chude a slachovite. Rozpravali recou celkom odlisnou od obyvatelov okolitych dedin. Podobali sa skor na Indianov. Boli ostraziti a nepristupni.
Po par dnoch sa nasmu kormidelnikovi podarilo lstou a rumom vymamit od ich vodcu ich tajomstvo. Pred mnohymi vekmi ich predkovia museli ujst pred hnevom bohov zo svojej zeme, ktoru volali „Inka America“. Preto sa s celym svojim bohatstvom nalodili na lode a po strastiplnej ceste pristali prave v delte Dunaja. Kedze tam bolo prijemne podnebie, dostatok potravy a na blizku neboli ziadni nepriatelia, usadili sa. A svoje poklady skryli a zakliali mocnym zaklinadlom.
Ked o tom kormidelnik porozpraval nasej posadke, vec nabrala rychly spad. Nasilne sme sa zmocnili pokladu domorodcov. Kazdy z nas svoju cast skryl. Ja som zvolil bahnite dunajske ramena.
Hned ako sme znovu vyrazili na more, zacali sa diat pozoruhodne veci a zacalo nas stihat jedno nevysvetlitelne nestastie za druhym. Najprv nam splesnivela voda, potom zhnilo maso, uviazli sme na plytcine, zlomil sa nam stazen, pokazilo kormidlo a nakoniec sa stratili aj kapitanove mapy a kompas. Chlapi si zavideli svoje zlato, zacali sa okradat a potom medzi sebou aj bojovat. Kazdy sa kazdeho bal, nikto uz nespal. Bolo to tak, kliatba letela za nami.
Snazili sme sa jej uniknut. To nas doviedlo az sem, do Antarktidy.
Unik vsak nebol mozny, nas koniec sa blizil a nedal sa odvratit.
V siesty den burky sa voda okolo lode zacala vzduvat a krutit, vietor zosilnel, lejak slahal prudy vody a nebo krizovali obrie blesky. Prud silnel. Nahle vietor utichol a nebo sa vyjasnilo. V slnecnom jase sme nemo zizali na obrovity vodny vir, ktory zachytil nasu lod a stahoval ju do hlbin. Kliatba nas definitivne dostihla.
Zostava mi jedine. Dopisat tuto spravu a vlozit ju do flase. Hodit ju daleko cez palubu, aby sa ludia dozvedeli nas pribeh.
Ku skrysi:
Najst poklad Ti pomoze, ako inak, flasa. Hoci to tak mozno na prvy pohlad nevyzera, na flasi na obrazku nie je nic ine ako delfiny. Ich pocet je D.
Doplnenim tohto vzorca sa priblizis k pokladu.
N 47 55.743-(70xD)
E 17 26.923-(66xD)
Pozor poklad je prekliaty. Kliatbu moze zlomit iba ten, kto kto pozna odpoved na tuto hadanku: Dvaja namornici maju spolu 8 flias rumu, John 5 a Tom 3. Prave, ked sa do nich chcu pustit, zastavi sa pri nich Roy. Navrhne im, ze by mohli vsetky tie flase vypit spolocne s tym, ze im za to da styri eura.
Tak aj urobili. Ked rum spolu vypili, John a Tom si peniaze od Roya spravodlivo rozdelili. Kolko z Royovych penazi dostal Tom? John mu tuto sumu zaplatil jednou mincou.
Na najdenie pokladu budes potrebovat mincu, ktoru dostal Tom.
Upozornenie:
PRI DLHOTRVAJUCOM ALEBO VELKOM MRAZE SKRYSU NEHLADAJTE, BOLO BY TO KOMPLIKOVANE. INAK SA DA HLADAT AJ V ZIME.
COKOLVEK NAJDETE VRATTE PRESNE TAK, AKO STE NASLI.
BUDTE NENAPADNI A VELMI OHLADUPLNI K PROSTREDIU. INAK BUDEME MUSIET SKRYSU ZRUSIT.
Skrysa sa nachadza v lokalite Dunajskych luhov. Preto ocakavajte komarov, komarov a komarov. Takze odporucame nielen repelent, ale aj dlhe nohavice a uzatvorene topanky v ktoromkolvek rocnom obdobi.
Caka Vas dlha prechadzka. Nesledujte priamo sipku, nemuseli by ste prist k cielu.
Pri vysokej hladine sa moze obtiaznost terenu zvysit, neprecenujte sa.
Ambiciou tejto skryse nie je ukazat Vam najkrajsie miesto v tejto oblasti, ale priviest Vas k nej a pripadne aj trocha zabavit. Ostatne je na Vas, krasnych zakuti je tu nepocitane.
Na uvodnych suradniciach sa da zaparkovat.
V niektorych rocnych obdobiach moze byt cca 50 metrov dlhy usek cesty vo vzdialenosti asi tak 500 metrov od parkingu zatopeny. V gumakoch sa vsak da i tak prejst (pozor smyka sa).
Pre tych, ktori si nechcu namocit nohy, uvadzame aj iny pristup. Je to iba o nieco dlhsia cesta (nie o vela) a mozno menej fotogenicka. Alternativny parking: N 47° 56.470 E 017° 25.788 (odbocka z cesty k tomuto parkingu: N 47° 56.750 E 017° 26.124). Od parkingu po betonovej ceste ponad vodu, drzte sa tejto "hradskej", ak je niekde zakaz vstupu, nechodte tam, tadial sa nikam nedostanete.
