HPŠ – HISTÓRIA PREŠOVSKÉHO ŠPORTU
Kone niekolko tisícrocí plnili úlohu nenahraditelnej tažnej sily v armáde, doprave, polnohospodárstve a lesníctve. Postupne s technickým rozvojom strácali svoje opodstatnenie, ale stali sa prostriedkom pre športovanie, relax a dnes aj alternatívnu medicínu / hipoterapia /.
Dejiny organizovaného jazdectva a chovu koní v Prešove siahajú do roku 1859, ked z podnetu uhorskej vlády bol v našom meste vybudovaný štátny žrebcinec, ktorého úlohou bolo zabezpecovat reprodukciu koní v zemskom chove. Od roku 1949 sa k tejto náplni pridružila aj dostihová športová cinnost.
Jazdecké preteky musíme rozdelit na dve základné kategórie: - dostihy a parkúr.
1. DOSTIHY
Od roku 1950 sa na Šarišských Lúkach rok co rok uskutocnovali cvalové dostihy koní. Podujatia sa zúcastnovali kone s jazdcami z celej vtedajšej CSR. Vždy tam prichádzalo vela divákov a preteky získavali na popularite.
V Prešove bol zastrešovatelom dostihového športu Plemenárský ústav, ktorý sídlil v dnes už neexistujúcom objekte na Sabinovskej ulici. Výpocet úspechov tejto mekky dostihového športu by bol velmi dlhy, preto sa zmienim len o najväcšom triumfe.
Najväcším úspechom bolo bezosporu vítazstvo na 77. rocníku Velkej pardubickej steeplechase, na 6900 metrov, 9. októbra 1966. O tento významný úspech sa pricinila dvojica - Tibor Knazík s konom Nestor.
Štefan Beno vodi Nestora po dekorovaní.
Tibor Knazík ( 1941-1993) z obce Valaska na Horehroní bol absolventom polnohospodárskeho ucilišta so zameraním na chov koní a jazdectvo. V Prešove sa stal jazdcom amatérom a súcasne aj ošetrovatelom koní. Po úspešnej kvalifikácii na Velkú pardubickú svojho Nestora pripravoval v tažkom teréne pod Šarišským hradom, na farme Lazy. Posledné tri mesiace pred štartom odišiel do Pardubíc, kde si doladoval formu on a jeho kôn.
Nestor bol obdivuhodný kôn. Pochádzal z materského Štátneho plemenárskeho ústavu z Kladrub n/Labem, od ktorého ho odkúpil Plemenárský ústav v Prešove. Jeho matka bola Nensi a otec Div. Pre svoju ostrejšiu povahu, vysoký temperament s vynikajúcimi skokovými schopnostami ho štátna komisia v roku 1965 vyradila z plemenitby a nariadila vykastrovat a preradit do dostihovej prevádzky.
Na preteky Velkej pardubickej 9. októbra 1966 sa prišlo pozriet priamo 40 tisíc divákov. V padoku a na štarte bolo 21 kvalitných koní a jazdcov z Madarska, Bulharska, Rumunska, Polska, ZSSR a CSR. Medzi konmi na štarte boli: Lukava, Bajkal, Razian, Dalmal, Korec, Moriak, Fugler, Metán a dalšie.
Z vítazstva sa samozrejme tešili predovšetkým Prešovcania. Na tribúne sa nachádzal vtedajší riaditel ŠPÚ Ing. Ján Vysoký, jeho zástupca Ing. Ludovít Nagy a vedúci chovu koní Ing. Štefan Hitrik. Takto sa Tibor Knazík s Nestorom natrvalo zapísali do histórie Velkej pardubickej a navždy tam ostanú ich mená.
Po pretekoch nasledovalo dekorovanie vítazov, gratulácie a odovzdávanie vecných a penažných cien. Tibor Knazík dostal za vítazstvo 12 tisíc Kcs, motocykel a pohár z brúseného skla. Všetci sa tešili a medzi nimi aj Štefan Beno, ktorý vodil Nestora pred štartom a pocas dekorácie a staral sa onho až do príchodu do Prešova. Vela casu na oslavy v Pardubiciach nebolo a nasledovalo nakladanie koní a výstroja do železnicného nákladného vozna a cesta pocas noci do Prešova. Príchod na starú železnicnú stanicu bol v pondelok ráno 10. októbra 1966. Aj tam cakalo vítazov milé prekvapenie, aké sa nedostalo hádam žiadnemu športovcovi z Prešova. Prišlo ich privítat tridsat jazdcov na konoch a celý uvítací ceremóniál zorganizoval predseda Telovýchovnej jednoty Slavoj Prešov Štefan Brendza. Celá skupinka jazdcov a ostatných nadšencov ich sprevádzala cez historické centrum mesta, až do areálu žrebcinca na Sabinovskej ulici.
K tomuto úspechu pridala táto slávna dvojica na Velkej pardubickej ešte tretie miesto roku 1967.
Nestor bol utratený ako 11-rocný, pät rokov po dosiahnutí spomínaného triumfu. Tibor Knazik zomrel 20.júna 1993 vo Velkom Šariši, kde je aj pochovaný.
Povestný "Taxisuv príkop", ktorý si vo svojej histórii vyžiadal 27 konských životov
2. PARKUR
História parkúrových pretekov sa zacína písat v roku 1957, ked na Šarišských Lúkach sa konal prvý rocník známych Dukelských jazdeckých pretekov v parkúrovom skákaní. Organizátorom bol jazdecký oddiel TJ Slavoj Prešov na cele so zapáleným nadšencom Štefanom Brendzom. Ktorý sa zaslúžil aj o vybudovanie nového areálu na Jazdeckej ulici.
Aj ja chcem pretekat
Jazdecký oddiel TJ Slavoj Prešov vykazoval velmi dobré výsledky koncom šestdesiatych a zaciatkom sedemdesiatych rokov. Najlepším jazdcom bol Július Kundrák. V Tatranskej Lomnici vyhral v medzinárodnej konkurencii tri sútaže. V Podebradoch bol štvrtý a na Dukelských pretekoch za úcasti najlepších jazdcov z CSSR obsadil druhú priecku. Bol clenom reprezentacného družstva, ktoré sa pripravovalo na olympiádu v Mníchove. No žial nakoniec nikam necestoval. Podla zdôvodnenia zväzových funkcionárov bol dôvodom nedostatok penazí.
Nemý svedok zašlej slávy
Súradnice vás privedú k dnes už skoro bývalému jazdeckému kolbištu, ktoré sa pomaly, ale isto mení na futbalový areál.
Keška sa nachádza mimo areálu. Zoberte si nieco na písanie.