Ako sme sa dostali k pivu?
Už s úsvitom prvej zory civilizácie ludstva zaznelo prvé slastné odgrgnutie po vypitom džbániku piva. Kde inde to mohlo byt, ako ako práve v jej kolíske – Mezopotámii. Než sa tento pre nás neznámy konzument dostal do hlbšieho opojenia, stihol svoj zážitok z dôsledkov vypitia nového nápoja vytesat do kamena a vytvorit tak historický záznam mílnika novej éry s dátumom 4000 rokov pred n.l.
Ako hovoria súdobé poznatky, starí Slovania sa o trikoch jeho prípravy mali dozvediet od Babylóncov. Môžeme sa iba logicky domnievat, že k tomu došlo pocas stavby Babylónskej veže, kde pôsobili ako zahranicní stavitelia a obcas si odskocili na pivo. V tom stave konzumácie, kedy sa u nich zacali dostavovat prvé príznaky problémov artikulácie slov a prestávali si už rozumiet s inojazycnými kolegami, jasnozrivo spoznali dosah nového poznatku. Aj ked tažko potom niesli nedotiahnutú kolaudáciu onej biblickej stavby ako dôsledok úplného zlyhania slovnej komunikácie, domov si priniesli nielen vzácny fortiel prípravy onoho moku, ale založili dodnes pretrvávajúcu tradíciu murárskeho stavu - splachovania prachu hrdiel výdatnými dúškami piva až do stavu, ktorý inšpektorát práce považuje už za povážlivý.
V stredoveku sa pivo potom varilo podomácky, na velkostatkoch, ale i v kláštoroch. Ako sa to dá vypozorovat aj z rozjarených tvárí na priloženej dobovej kresbe jeho koštovky, ani klerikom nepadlo zatažko zahrnút do svojho asketického duchovného života svetské radosti, vyvolávané jeho pitím.
Narastajúci úspech tohto nápoja nutne viedol k spriemyselnovaniu jeho prípravy. Boli založené prvé pivovarnícke cechy v mestách, ktoré ho dokázali vyrobit už v takom množstve, že si opicu mohla dovolit coraz širšia vrstva obyvatelstva. Aby sa však pod týmto názvom nemohla predávat hocaká žbrnda, v spišských mestách páni radní dávali na lavicu vyliat vzorky piva, na ktorú si potom posadali v súkenných nohaviciach. Ak po istej dobe lavica nezostala pevne prilepená o ich urodzené pozadie, bola várka piva prehlásená za fušerskú. Vzápätí bol cechmajster odovzdaný do láskavej opatery mestského kata s poverením, aby mu uštedril predpísanú lapidárnu a pritom i pre zúcastnené obecenstvo zábavnú príucku.
Súcasný stav pivovarníctva u nás vychádza z novšej tradície pivovarov v Bratislave, Nitre, Trnave i v iných našich mestách, ktoré boli založené v 19. storocí. V casoch výstavby socializmu k nim potom pribudli dalšie, napr. aj v Topolcanoch. Nakolko Nitrania (recení „trogári“) mali v rámci futbalovej rivality už aj tak dost neurovnaných sporov s Topolcancami („žochármi“), niesli verdikt našej strany a vlády o takomto pocine viac než tažko. Ludová slovesnost nan zareagovala anekdotou, podla ktorej mal Hlavný hygienik SSR po preskúmaní vzorky z prvej výroby topolcianskeho piva zaslat na adresu vedenia nového pivovaru iba strucný verdikt v znení: “Váš kôn má cukrovku.“.
K takýmto novodobým pivovarom u nás patrí i ten v Hurbanove. Ste vítaní na jeden i viac logov.