Dominik Tatarka bol slovenský prozaik, esejista a publicista.
Tvorba
Literatúre sa zacal venovat ešte pred 2. svetovou vojnou.
Jeho prvotinou boli prózy Cesty a Záchvevy duše, ktoré
vyšli v stredoškolskom casopise Svojet. Prvým
knižným dielom sa stalo až dielo V úzkosti hladania. Jeho
tvorba je poznacená nadrealizmom, odmietaním schématizmu a ideovým
negativizmom. Vo svojich dielach prezentuje ako svoje osobné
zážitky, tak i snahu o rozbor charakteristík svojich postáv a
riešenie spolocenských aj individuálnych problémov. Okrem
próz písal napísal i cestopis a viacero odborných statí o
literatúre. Venoval sa i prekladom z francúzštiny a napísal
i niekolko filmových scenárov.
Ocenenia
V roku 1986 mu bola Nadáciou Charty 77 v Štokholme
udelená Cena Jaroslava Seiferta za trilógiu Písacky. V roku 1990 mu
bola udelená Národná cena Slovenskej republiky, in memoriam a bol
mu udelený Rad Tomáša Garriguea Masaryka I. triedy, in
memoriam. V roku 1996 mu prezident Michal Kovác prepožical
štátne vyznamenanie Rad Ludovíta Štúra I. triedy, in
memoriam.