Bratríci
Bratrícke hnutie tvorili najmä zvyšky husitských vojsk, ktoré sa na naše územie dostali po porážke husitského hnutia v bitke pri Lipanoch 30. mája 1434 . Bývalí rolníci, privyknutí bojovat sa odmietli vrátit domov, ale kedže už nemohli ostat v Cechách rozhodli sa príst na Slovensko.
Bratrícke vojská najskôr vstúpili do služieb šlachticov ci kapitánov ako bol napr. Fridrich z Ostrogu alebo Ján Jiskra z Brandýsa. V roku 1453 z jeho vojska dezertovalo a osamostatnilo sa množstvo bratríkov pod vedením Petra Aksamita z Kosova, ktorý si zriadil svoje sídlo na hrade Plavec. Obsadili alebo získali viaceré hrady , napr. Richnava a vybudovali niekolko polných táborov napr. v Haligovciach, Chmelove, Zelenej hore pri Hrabušiciach, Spišskej Teplici, Gajaroch a Vyšehrade v Turci, dobudovali tiež predhradie Spišského hradu, cím z neho vytvorili jeden z najväcších hradov v Strednej Európe. Jiskrovi kapitáni si postavili svoju pevnôstku aj na Zámcisku nad Kvetnicou. V Uhorsku sa zacal konflikt o moc medzi Jiskrom a Hunyadim co trvalo takmer 7 rokov. Jiskra bol nakoniec zbavený majetkov a odišiel z Uhorska. Nechal tam však svoje žoldnierske vojsko. To stratilo velitela a ešte k tomu už dlhú dobu nedostávali jeho vojaci žold.
Organizovali sa do velkých skupín, z nich prepadávali kláštory, mestá a dediny.
Na jednej z výprav boli takmer znicené aj Vikartovce, kostol sv. Martina bol vyrabovaný. Ostali im však v rukách hrady a mestá, ktoré ovládli ešte v Jiskrových službách. Jeho bývalé jednotky sa postupne zacali pridávat k bratríkom, ktorým velil Petr Aksamit. Stali sa nezávislou silou, ktorú nikto nemohol porazit. Postupne sa k hlavnému hnutiu pridávali aj Ján Taláfus, Ján Valgatha a Peter z Radkova. Podla toho, že sa medzi sebou nazývali bratmi, vzniklo ich pomenovanie bratríci.
Po Jiskrovom odchode sa nový král Matej Hunyady zvaný Korvín pustil do likvidácie bratríckych táborov. Touto úlohou poveril Šebastiána Razgonyiho. Zvolil ho kapitánom horného Uhorska. Jeho vojsko malo od zaciatku úspechy, no definitívnym zvratom bola bitka pri Blatnom potoku 21. mája 1458, kde bratrícke hnutie utrpelo silnú porážku. Padol tu aj ich velitel Petr Aksamit. Po nom už nebol nik, komu by sa bratríkov podarilo dostat pod jednu správu a tak boli lahkou koristou pre vojská krála Mateja. Roku 1462 padol aj hrad Richnava s jedným z posledných významných velitelov Jánom Taláfusom. Posledným vzdorom bratríkov bola bitka pri Velkých Kostolanoch, kde Matej Korvín porazil kapitána Jána Švehlu. Od tohto obdobia nastáva úplný rozvrat bratríckeho hnutia. Neskôr ich vidiet už v službách cudzích panovníkov i u samotného Mateja Korvína.
Samotná keška je kvôli vysokej koncentrácii muglov umiestnená oproti prieceliu.